Presvätá Bohorodička z Klokočova sa vyhlasuje za Patrónku Zemplína a ustanovuje sa v celej Gréckokatolíckej cirkvi nový sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína.

25. marca – na sviatok Zvestovania Pána – sa vo všetkých chrámoch Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prečítal dekrét Kongregácie pre Východné cirkvi v Ríme, ktorým pápež František stanoví, že sa presvätá Bohorodička z Klokočova, z okresu Michalovce vyhlasuje za Patrónku Zemplína a ustanovuje sa v celej Gréckokatolíckej cirkvi nový sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína.

So žiadosťou o vyhlásenie presvätej Bohorodičky z Klokočova za Patrónku Zemplína a so žiadosťou o vyhlásenie jej sviatku sa obrátila na spomenutú Kongregáciu ešte pred rokom Rada hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Urobila tak podporená žiadosťami primátorov a mestských zastupiteľstiev miest horného a dolného Zemplína ako aj podpornými listami Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu a vladyku Juraja Stránskeho, pravoslávneho arcibiskupa michalovsko-košického pri príležitosti osláv jubilea 350. výročia zázračného slzenia ikony presvätej Bohorodičky v Klokočove.

Klokočov patrí medzi najvýznamnejšie mariánske pútnické miesta východného Slovenska a predovšetkým Zemplína. Interiér miestneho chrámu zasväteného sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Božej Matky, ktorej originál slzil v roku 1670.

V politickom, sociálnom a náboženskom chaose 17. storočia, prevažne na území východného Uhorska, na teritóriu vtedajšej Mukačevskej eparchie, sa práve v Klokočove objavuje prvýkrát fenomén slziacich ikon presvätej Bohorodičky. Počas nasledujúcich desaťročí sa tento úkaz zopakoval aj na iných mariánskych ikonách v ďalších gréckokatolíckych chrámoch dnešného Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, severovýchodného Maďarska a severného Rumunska.

Strata originálu Klokočovskej ikony zapríčinená neskoršími nepokojnými časmi však nespôsobili zánik úcty ku Klokočovskej Bohorodičke ani zničenie pamiatky na svedectvo jej materinského súcitu s trpiacim ľudom. V duchovnej tradícii obyvateľov Zemplína bola vždy považovaná za ochrankyňu a úcta k nej sa stal integrálnou súčasťou duchovného dedičstva východného Slovenska a dodnes je jej odkaz živý medzi gréckokatolíkmi, rímskokatolíkmi ako aj pravoslávnymi.