Drahňov a kaštieľ Lónyayovcov ako ho nepoznáte. Ps: Mala som sa stať/ mala som byť cisárovnou ( Prečo? Viac v článku).

                                                    databazeknih.cz

Hneď v úvode chcem vysloviť veľké poďakovanie Eleonóre Baloghovej , zástupkyni ZŠ v Drahňove za všetky dobové fotky z kaštieľa. Taktiež za spracovanie tematiky v maďarskom jazyku. Taktiež dobovému výkladu zásluh Lónyayovcov.  Poskytla mi svoj projekt a svoje fotky. Spracovanie tematiky v maďarskom jazyku od Noriky nasleduje hneď po slovenskej časti .

Maďarské a slovenské spracovanie je iné, odlišné, ale doplňujúce. Ja som sa zamerala na širší záber, Nórika konkrétne na užší, čisto drahňovský.

P. Andrejovi Hlaváčovi zo skupiny Zabudnuté kaštiele, zámky, hrady ďakujem za oživenie fotiek, ich kolorizovanie. 

V každom prípade platí to, čo pri iných bádateľských projektoch. Vítame každú naviac informáciu, vítame každé naviac foto, každú spomienku od našich starších, aby sme k danej tematike skoncentrovali čo najviac materiálu. Preto ak máte k dispozícií, alebo viete naviac informácie kontaktujte nás prosím. Ďalšia generácia to už robiť nebude a bola by veľká škoda nepoznať minulosť svojho okolia.

Každý hrad, kaštieľ má svoj tajomný príbeh z minulosti, ktorý mu dodáva punc. Nie je to inak ani pri kaštieli z Drahňova, preslávil ho ľúbostný príbeh posledných majiteľov kaštieľa (teda aj), grófskej dvojice, ktorej drahňovský kaštieľ patril – belgickej princeznej Štefánii a Elemíra Lónyayho. Príbeh vyzdvihuje iba tento pár a jeho prečítaním sa človeku natíska predstava, aké krásne, aké romantické, budúca cisárovná kvôli láske prišla do Drahňova.? Alebo nie je ďaleká cesta z Drahňova na cisársky dvor?  Každý príbeh, legenda má svoje medzery, zväčša je nevypovedaný úplne, aby bol ešte väčším ťahákom pre ľudí. Nie je tomu inak ani v tomto prípade, aj keď veci sedia, ale nie úplne. Napriek tomu, určite neberme príbehu jeho čaro, veď sa týka nášho okolia.  

Ak povieme Drahňov, celkom s určitosťou vieme, čo si 90% čitateľov pomyslí. Čítame Vaše myšlienkové pochody, vidíme Vašimi očami terajší Drahňov. Nebolo to ale vždy tak. Nedávno, okolo roku 1920-1944  (ak máte teraz napr. 40 rokov, vnímate tento časový posun za veľmi dlhý? Určite nie.) v obci vládol celkom iný život.

Pohľad na kaštieľ, ktorý z cesty nevidíte. Je veľký však?  Zdroj:   drahnov.sk 

Pohľad na kaštieľ, od verejnej cesty. Zdroj:   drahnov.sk 

Spracovať a podať históriu, aby bola zaujímavá, nenudila a neorientovala sa iba na suché fakty a čísla je veľmi ťažké. Z nášho pohľadu sa snažíme, aby ste si všimli okolité pamiatky, aby sme Vám poskytli pridanú hodnotu. Pokúšame sa  informácie redukovať do minimálnej roviny, aby článok nebol veľmi dlhý a priniesť v ňom aj niečo iné,zaujímavú informáciu. Občas kvôli pochopeniu súvislosti redukcia nevychádza, tak ako si to prajeme.

V tomto článku Vám chceme priblížiť kaštieľ v Drahňove, ale aj posledných majiteľov tohto skvostu. Preto sa hlavný nadpis skladá z dvoch myšlienok. 

Prvá časť:   Drahňov a kaštieľ Lónyayovcov z roku 1812. 

Drahňov .

V Drahňove sa datuje osídlenie od 9. storočia, podľa nájdených slovanských  pamiatok v chotári. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z r. 1262. Zemepánmi Drahňova boli od 13. stor. tamojší zemania. V Drahňove jestvovala mýtnica od 14. stor. Pravdepodobne od 15. stor. sa Drahňov vyvíjal ako mestečko. V miestnom sídlisku stálo v r. 1600 tridsaťsedem domov mešťanov, kaštieľ miestnych zemanov, kostol, fara a škola. V 17. a začiatkom 18. stor. mestečko Drahňov prudko upadalo, až sídlisko spustlo, takže okolo r. 1715 vôbec nejestvovalo. Obnovený Drahňov mal v r. 1720 len 9 meštianskych, resp. roľníckych domov a v r. 1828 ich bolo 84 s 605 obyvateľmi. ( Kvôli porovnaniu s našim mestom: Vo Veľkých Kapušanoch s predmestím Malé Kapušany  v r. 1828  žilo 312 obyv., v obci Čepeľ  37 domov a 310 obyv., Veškovce 65 domov so 425 obyvateľmi, slovensko.sk )  V Drahňove zrejme jestvoval katolícky kostol pred 14. stor. Katolícki farári v ňom pôsobili približne do r. 1600. Odvtedy v ňom pôsobili ev. kazatelia. Kaštieľ postavili v r. 1812, ev. ref. kostol v r. 1836.  zivot.pluska.sk 

Majitelia obce celkom v skratke:

Deregnyeyova rodina. (Deregnyői †), je zaniknutá stará rodina zo Zemplínskej župy, ktorá pochádzala z rodu Akus . V roku 1322 dostal osídlenie Deregnyő majster Mihály Akus od kráľa Karola I. a menom osídlenia premenoval meno svojho rodu z Akusu na Deregnyői.  V poslednom storočí existencie rodu Deregnyei (na základe rôznych odnoží, vetiev, svadieb, boli majiteľmi Drahňova nazývaní aj Besenyeinek (Bessenu).  Deregnyey rodina vymrela v roku  1604.  www.arcanum.hu .  Vlastníkom Drahňova boli od roku 1614 Daróczyovci, ktorý tu dali postaviť opevnený kaštieľ – ten sa po uzavretí manželstva v roku 1730 stal majetkom Lónyayovcov. Tí v roku 1812 dali na kopci nad obcou postaviť kaštieľ s bohatým rodinným archívom a knižnicou s 27-tisíc zväzkami: “Žiaľ, po vojne z toho nezostalo nič- čosi si zobrali Lónyayovci a zvyšok ľudia rozkradli. Pamätníci spomínajú, že ruskí vojaci si počas vojny starými vzácnymi zväzkami kúrili, aby sa zohriali,” vysvetľuje starosta Tibor Jasovský. kosice.korzar

Iný pohľad ponúka Borovszky Samu  ( a ten bol skvelý historik a etnograf. Poskytol nám tisíc a jeden pokladov z histórie hradov, zámkov, kaštieľov, kúrií, atď. Mal tú výhodu, že žil v rokoch 1860-1912, keď spomínané objekty, ich majitelia ešte žili, mali svoje presné dokumenty, archívy, vedel sa s nimi stretnúť, získať maľby, fotografie. Preto je jeho práca tak podrobná a dôsledná a presná.  Proste žil v tej správnej dobe. V našom prípade o to viac, že žil v období grófa Lónyayho Gábora, dokonca Drahňov opisoval, že momentálne tu žije Lónyay Gábor. Drahňov mal ešte vtedy k dispozícií archív. Tiež nie je od veci spomenúť, že Borovszky aj pracoval pre túto rodinu, v roku 1882 sa stal  tajomníkom predsedu Maďarskej akadémie vied Menyhérta Lónyaya a následne už iba postupoval na pozíciach).

Prvykrát sa obec spomína ako Deregnie a je historickým hniezdom rodiny  Deregnyey. Ide o poľnohospodárske mestečko s rôznymi výsadami. Prvým majiteľom je Peter, syn  Rajnolda, ale v roku  1323 ho daruje  Károl I. majstrovi Mihályovi  z Ákosu.  V roku 1403 ho kráľ Žigmund daruje rodinám : Deregnyei Bessenyei   a Paszághi .  V roku 1435  sú majiteľmi obce aj rodiny  Gatályi spolu s rodinou Deregnyei Nagy , ale v tom čase ako majiteľov nájdeme aj rodiny Menyődi Bessenyői Demeter a Mihály, Pozsegai Demeter a Pál   a Deregnyői Kozma rodinu. V roku 1435 nájdeme medzi spomínanými majiteľmi obce  Deregnyői Bessenyői Jánosa  a v roku 1476 už aj Buttkay rodinu. V roku  1480 vlastnia časti obce rodiny Ráskai  a Zbugyai , ale spolu s nimi dostávajú časti obce aj rodiny Péchi Gáspára, Sólyom Pétera a Kapi Ferencza. Pri sčitaní obyvateľov z roku 1598 sa ako majiteľ obce spomína už iba  Deregnyey Gergely, kde po roztrhnutí rodiny sa časť obce dostáva do majetku kráľovskej komory. V roku  1614 je vlastníkom obce rodina Daróczy  a Daróczy Ferencz tu postaví hrad- hradný kaštieľ na brehu rieky Laborec.  V roku  1730 cestou sobáša sa stáva majiteľom obce Lónyay Ferencz a od tejto chvíle sa Drahňov stáva majetkom rodiny Lónyay.  Gróf Lónyay Gábor ( pre mňa šarkan ) už má rozsiahle hospodárstvo , krásny kaštieľ, ktorý Lónyayovci postavili v roku 1812. V ňom strážia a uchovávajú bohatý archív a knižnicu s 27 000 zväzkami kníh.

Ak by ste z rôznych dôvodov na – pri  brehu Laborca , v časti blízko dediny natrafili na staré základy, nezabúdajte, môže ísť o hrad Daróczy, napr. rozrývať zem zvykne SPP, alebo človek nikdy nevie. Viem, vyzerá to ako fantasy, ale…. Veď presne takto náhodou-  rozrývaním SPP? či elektrikármi? ( zistím) o pár km ďalej objavili v Ižkovciach zvláštne, rituálne miesto: pozostatky oválnej stavby ktorej 10 cm hrubú vnútornú stranu vyskladali z pancierov korytnačiek, alebo jedinečné birituálne keltské pohrebisko. V strede pohrebiska pochovávali bojovníkov v plnej zbroji, bohaté ženské hroby sú založené však na krajoch pohrebiska. Na jednom meči pochovaným s bojovníkom sa našli motívy draka, ktoré sú veľmi podobné s keltskými nálezmi objavenými v oblasti dnešného švajčiarska. To už ani nevynechať pamiatku Aradu, keď  ešte aj dnes stráži na vojanských hraniciach nachádzajúci sa „Aradský-záhon“, a nad nim sa rozprestierajúci „Vojenský kopec“. Na konci 18-teho storočia a začiatku 19-teho storočia sa vedci vážne zaoberali históriou Aradu, a s tým, že „krvavý snem“ sa s veľkou pravdepodobnosťou  odohral tu. Keby nevypukla svetová vojna, určite by tu robili vykopávky. Ale odvtedy je všetko ticho…

Kaštieľ Lónyayovcov.

Opis kaštieľa začneme kolujúcim príbehom, keď sila lásky odmietla cisársku korunu. Je to známy príbeh posledných majiteľov kaštieľa, v ktorom Štefánia, nevesta Sissi a vdova po Sissinom synovi Rudolfovi Habsburskom odmietla sobáš s ďalším adeptom cisárstva a pre lásku k Elemírovi Lónyaymu majiteľovi aj drahňovského kaštieľa sa vzdala cisárskej koruny. Príbeh sa stal, je to skutočnosť, ale skutočnosťou je aj fakt, že zaľúbená dvojica sa neusadila v Drahňove, napriek tomu ho čulo navštevovala. Ale ako námet na film by bol dobrý: Štefánia sa vzdala titulov, postavenia a pôct a kvôli láske k Elemírovi sa usadila v Drahňove. V tom prípade by sa Drahňovu venovala istá pozornosť zo strany dedičov Habsburgovských.

Prečo sa venuje pozornosť tomuto príbehu, prečo sa v súvislosti s poslednými majiteľmi Drahňova spomína iba Štefánia a Elemír? Pretože boli svetoznámi. Ona čakateľka na trón po Sissi, on diplomat.

Vráťme sa najprv ku kaštieľu.

Kto by ho nepoznal. Keď prechádzame obcou od ulice vidíme jednoposchodovú budovu a pritom ani len netušíme, že je dvojpodlažná. To by sme mohli vidieť iba vtedy, keby sme budovu obišli. Vieme, že je v nej základná škola a napriek novej streche a vymeneným oknám pôsobí smutno, ošarpane.

Vysvetlíme prečo. Kaštieľ je od roku 1963 vyhlásený za Národnú  kultúrnu pamiatku. Takto už potom viete, že napriek tomu, že je majetkom obce, nič sa nemôžu robiť, bez povolenia a presne daných inštrukcií pamiatkárov ( aj keby mali na to peniaze).  Skutočnosť, že sa asi nebude v najbližšom období  robiť nič zo strany Slovenska je viac než istá . Napr. keď menili okná mohli ich dať iba také a tak, ako povolili pamiatkári, keď robili priečky taktiež a výlučne iba sadrokartónové, aby v prípade ,,ŽEBY,, sa budova mohla dať do pôvodného stavu.

Lóňaiovský kaštieľ je dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku  1812.

Pod týmto kopcom mali ľadovú pivnicu ( ľadovňu), kde sa privážali tony ľadu, aby chránili potraviny. Dnes je pivnica uzavretá, pretože vstup do nej je nebezpečný.

Stojí na staršom, možno renesančnom základe Daróciovského kaštieľa. Úpravou prešiel v roku 1836. Kratšie záhradné krídlo je prízemné s otvorenými arkádami.

V minulosti sa v kaštieli nachádzal bohatý archív a knižnica, ktorá bola po druhej svetovej vojne rozkradnutá a tiež ruskí vojaci si počas vojny starými vzácnymi zväzkami kúrili, aby sa zohriali.

V kaštieli po vojne sídlila základná škola ( jeho jediná záchrana, pretože bol by určite  padol za obeť komunistom a zbúrali by ho, ako zbúrali kaštieľ v Boťanoch, v Zatíne – poznámka autora článku ). Fasáde budovy dominuje  priečelie s rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.[6]

Kaštieľ dnes smúti za časmi, keď bola jeho nezvyčajná krása cenená a udržiavaná.

Stajňa pre kone:

Vráťme sa k majiteľom kaštieľa. Najprv sa pozrieme na grófsky pár, vďaka ktorému má kaštieľ svoju históriu, legendu, ktorá ho živí. Následne sa pozrieme na skutočných, v Drahňove žijúcich majiteľov.

Nepochybne spájať Štefániu Belgickú a Elemíra Lónyaiho s Drahňovom je fajn a super, aspoň čaro kaštieľa nezanikne. Predstavovať si, že z Drahňova je len skok na cisársky trón je ešte lepšie, také hrdé.

Príbeh začneme cisárskym dvorom odmeranej cisárovnej Sissi a konzervatívneho cisára Františka Jozefa. Poznáte ich, hlavne z televízneho veľkofilmu. Tiež ste v ňom registrovali ich syna princa Rudolfa.

Ak ste sa zaujímali o dejiny Habsburgovcov viete, že princ Rudolf bol záletný a labilný. A tak aj skončil svoju pozemskú púť.

Arcivojvoda Rudolf Korunný princ Károly József Rudolf Habsburg – Lotrinsko

Jeho manželkou bola Štefánia belgická princezná, posledná rakúsko- uhorská korunná princezná.

Štefánia. Princezná Mária Šarolta, z Lujzy Herminy v Belgicku.

Toto bol pár, ktorý mal nastúpiť na trón po cisárovnej Sissi.Ich svadobný sprievod 1881.

Svoj život spojili dvaja mladí ľudia s opačnými povahami. Prvé roky manželstva boli  šťastné. Štefánia svedomite plnila  protokol a spoločenské povinnosti, ktoré jej boli prisúdené ako manželke následníka trónu, čím si vyslúžila aj uznanie svojho cisárskeho svokra (cisára Františka Jozefa). Sissi ju nemala rada. Viedla voči nej tú istú vojnu, akú práve voči nej viedla jej svokra. Volala ju bezcitným spôsobom  „slon“ alebo „trampeltier“ . To je tá Sissi, ktorú nám vo filme predstavovali ako sladučkú, milučkú, spravodlivú osôbku .

Narodila sa im 1 spoločná dcéra  v roku 1883 arcivojvodkyňa Mária Alžbeta (1883–1963), ktorú dokonca maďarskí členovia rodiny   nazývali „Erzsi“.

Arcivojvodkyňa Štefania ovdovela vo veku 25 rokov. Podľa oficiálneho uznesenia vládnucej rodiny Rudolf ( syn Sissi)  vo veku 30 rokov vo chvíli duševnej poruchy zabil svoju milenku barónku Mariu Vetseru a potom sám spáchal samovraždu.  Pričom  arcivojvoda Rudolf,  mal vzťahy s rôznymi prostitútkami (vrátane Mizzi Kasparovej ), infikoval svoju manželku sexuálne prenosnou chorobou, ktorá  jej neskôr spôsobila neplodnosť.

Neskôr sa  otec kráľ Leopold a jeJ svokor cisár František Jozef pokúsia vydať   Štefániou za nového následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda Habsbursko-Lotrinského .

Štefánia odmieta. Kvôli láske. 

A TU VSTUPUJE NA SCÉNU NÁŠ DRAHŇOV.

Elemér Lónyay (asi 1896) a jeho budúca manželka Stefánia

Katarína Jodlová, Aristokracia na Slovensku, facebooková komunitná skupina

Kvôli láske k nižšie postavenému grófovi Elemérovi Lónyayovi pánovi kaštieľa aj v Drahňove sa vzdala svojho postavenia, on musel odísť z diplomatických služieb, ale predsa obaja našli zázrak. V Rusovciach. Pretože sa tam odsťahovali a žili šťastne. (Štefánia  sa kvôli druhému podriadnému manželstvu („nicht standesgemäß“)  vzdáva hodnosti rakúskej arcivojvodkyne, nároku na trón, rozchádza sa so svojou rodinou , odoberú jej dcéru, ktorú vychováva cisársky dvor). Elemér Lónyay a Stefánia žili v šťastnom manželstve napriek tomu, že žena nemohla mať viac detí (jej neplodnosť bola výsledkom predchádzajúcej pohlavnej choroby, ktorá infikovala jej prvého manžela Rudolfa, následníka trónu).

Princezná Štefánia v Rusovciach  pestovala kvetiny, prevádzkovala zásielkový obchod (dnes by iste využila formu e-shopu) a za prvej svetovej vojny ošetrovala ranených vojakov (Počas prvej svetovej vojny bol rusovský kaštieľ upravený na starostlivosť o zranených vojakov.

Kaštieľ bol koncom vojny vyrabovaný ruskými vojakmi. Následne sa stal   predmetom dlhotrvajúceho súdneho sporu medzi našou republikou a benediktínskym rádom v Pannonhalme, ktorému kaštieľ Štefánia odkázala.   V opátstve v auguste 1945 zomrela.

1917 . 9. februára IV. Kráľ Karol povýšil grófa Eleméra Lónyaya na kniežaciu (Fürst) dôstojnosť. Oficiálnou adresou jeho manželky sa stala princezná Stefania Lónyay (Stephanie Fürstin von Lónyay de Nagy-Lónya et Vásáros-Namény) .

Gróf Elemér Lónyay a kráľovská princezná Stephanie z Belgicka, AUTOR neznámy,rok 1903

Készítette: Koller Károly – Vasárnapi Ujság 1900/12. szám 

Svoje služobníctvo na Vianoce obdarúvala, založila napr. útulok pre ľudí v núdzi, robotnícky čitateľský spolok a škôlku. V Bratislave nesie jej meno kaviareň  Štefánka TU. Ak by ste sa z nej vydali na hlavnú železničnú stanicu, pôjdete po bývalej Štefániinej (dnes Štefánikovej) ulici.

Štefánia bola veľmi zaujímavá osobnosť. Milovala Maďarsko, kde Rusovce patrili a opantala ju maďarská kuchyňa. Maďarskú gastronómiu obohatila o niekoľko nových variácií jedál, jednou z hlavných vlastností jedla bola náplň s varenými vajíčkami, ktoré dodnes nesú jeho meno: „Stefania mleté“ , [10] „Stefania risotto“ , [11] „Stefania nest“ , [12 ] „Stefania nafúknutá“ a „Stefánsky koláč“ . [13] Spoločným znakom , Stefanie štýle ‘ hlavných jedál je, že obsahujú varené vajcia  spracované v určitej forme .

Preto sa Drahňov spája so Štefániou a Elemírom. Lebo je to krásny príbeh lásky známych ľudí. Čo sa týka kaštieľa v Drahňove, nuž patril aj im, hojne a často ho navštevovali, ale nebývali v ňom.

Drahňov,  svadba  Márií Lujzy, dcéry Gábora Lónyayho, kde sú prítomní aj Elemér aj Štefánia. 

Príbeh strateného obrazu z drahňovského kaštieľa čítajte TU:   kosice.korzar.

POSLEDNÝMI MAJITEĽMI DRAHŇOVSKÉHO KAŠTIEĽA BOLI 2 BRATIA.

Vyššie spomínaný Elemír, ktorý si zobral za manželku Štefániu a Gábor a jeho manželka Földváry Sarolta a ich dcéra Mária Lujza( chutné blonďavé dievčatko na fotkách).

Práve Gábor a jeho rodina obývala kaštieľ do príchodu ruských vojsk, práve jeho potomkovia sú dodnes v styku s Drahňovom.  Mal dve dcéry, z ktorých jedna zomrela ako dieťa. Druhá dcéra Mária Lujza vyrastala v Drahňove a ako ste videli, aj tu mala svadbu.

Mária Lujza mala 2 deti. Jej syn  Dr. Francz Pachher žije v Nemecku. Dcéra Marika v  Innsbrucku v Rakúsku. Práve u nej nedávno zomrela ich mama Mária Lujza Pachher von Lónyay vo veku 98 rokov.

Čo dodať ešte k Lónyaiovcom?

TOTO JE DôLEŽITÉ, MNE KONKRÉTNE TIETO VECI UČARILI. 

Mali obrovský vplyv na rozvoj obce. Drahňov získali cestou sobáša v roku 1730. Vtedy mala obec 200 obyvateľov. Následne už v roku 1787 mala obec 625 obyvateľov, vďaka Lónyayovcom. Kaštieľ postavili v roku 1812.

Dedo posledných majiteľov, tiež Gábor bol neskutočný človek. Mne učaroval, bol to šarkan.

A veľmi pozdvihol Drahňov. 

Politik, poslanec v parlamente v Budapešti, odborník a špecialista v oblasti poľnohospodárstva, zakladateľ národno hospodárskeho združenia, župný  prokurátor v stolici, parlamentný veľvyslanec, guvernérom župy Bereg, hlavný župan Užskej stolice a hlavný strážca reformovaného superintendenta. Bol švagrom Kazinczy Gábora, ktorého sestru Ottiliu si zobral za ženu. Vďaka tomuto zvazku sa v Drahňove obrátilo veľa dejateľov kultúry. Narodil sa im 1 syn  Ödön. Bol podporovateľom a pomocníkom Lajosa Kossutha, bol to práve on, kto mladého Lajosa uviedol do parlamentných kruhov v Budapesti. Mal obrovskú knižnicu v Drahňove a preto sa tam často schádzali literáti, herci, politici,vedci.

Vydal veľa diel napr. Štvorzväzkovú Učebnicu poľnohospodárstva ( 1852-1854) / Rastlinná výroba, časť 1. Všeobecná rastlinná výroba, časť 2. Poľnohospodárska rastlinná výroba v roku 1852. časť II., 1. časť Hospodárske zvieratá: Poľnohospodársky chov dobytka s podnázvom 1853, IV. Rozmnožovanie rastlín. Časť I: Časť. Všeobecná rastlinná výroba, Poľnohospodárske podnikanie s podnadpisom 1854.

Ďalej v samostatných  vydaniach  Hospodárskych vestníkov triedenie dobytku. 

Píše sa o ňom v mnohých knihách, publikáciach, encyklopédiach.

Stále píšem o Drahňove, či veríte, či nie. 

Knihy požičiaval nielen bohatým, ale aj obyvateľom obce. Jeho okolie intelektuálne rástlo vďaka svojmu grófovi. Veľmi mu záležalo na dedine. A na vzdelaní. V roku 1847 dokončí stavbu školy pre obyvateľov Drahňova.

Lónyayovci boli hlboko reformovanej viery. V roku 1836 dokončil  stavbu reformovaného kostola.

Refromovaní farári Drahňov.

 tiszaninnen.pdf

V okolí kaštieľa vybudoval  obrovský park, kde mali svoje miesto rôzne zaujímavé a zvláštne rastliny. Dnes je zničený, nájdete už len orgován ako spomienku.

V roku 1881 vybudovali za reformovaným kostolom rodinnú hrobku, resp .kryptu. Podľa súčasných pamätníkov hrobku vandali počas a po vojne zničili a zneuctili až tak, že za účelom hľadania šperkov boli schopní hrobku rozbiť a zneuctiť pamiatku zosnulých do takej miery, že vyhadzovali kostné pozostatky zosnulých. Až okolo roku 1986 bola táto tzv.krypta vyprostená od zarastených kríkov. Zo zbierok občanov obce, prevažne katolíkov kryptu zrekonštruovali a toho času slúži ako katolícka kaplička. Vtedajšie časy pre vybavovanie povolení na uskutočnenie tohto zámeru neboli ľahké, ale to, že katolícki veriaci majú modlitebnú kapličku patrí veľké ďakujem predovšetkým p. dekanovi Bartolomejovi Gáborovi, ktorý  v tom čase pôsobil ako rímskokatolícky kňaz a dekan vo Veľkých Kapušanoch a tohto času už zosnulému p. Aladárovi Čalfovi, ktorý bol hnacím motorom pre uskutočnenie tohto šľachetného plánu.

FARMÁRČENIE V DRAHŇOVE.

V roku 1830 dedo gróf Gábor rezignoval na svoju ,,svetskú prácu,, a začal v Drahňove farmáčiť na 3400 akroch pôdy. V porovnaní s dobou praktizoval moderné poľnohospodárstvo. K panstvu patril rozsiahly les.

Okrem roľníctva sa statok využíval aj na chov zvierat, hlavne dobytok, hydina, pekingské kačky a morky. V roku 1830 začal chov koní.

Syn Ödön mal 4 deti. Spomínaných Elemíra a Gábora a 2 dcéry. Gábor prebral hospodárstvo v Drahňove.(dievčatá Sarolta aki ennói gróf Alberti Antal felesége lett,Vilma – (1869. június 19. – Sátoraljaujhely, 1897. január 2.), aki 1888. február 26-án, Pozsonyban gróf Hardenberg Aladár Felixhez ment feleségül).

Najväčší zberný tábor do sovietských gulagov v regióne bol práve v tomto kaštieli. O tejto skutočnosti svedčí pamätná tabuľa na stene budovy.


Zdroj: csemadok.sk

 Dalo by sa sprostredkovať veľa informácií, ale myslím si, že je ich dosť. Pripájam spracovanie v maďarskom jazyku od Eleonóry Baloghovej. Kliknite na link
                                                        Deregnyi kastély
Na záver si pozrime dobové fotky zo života posledných majiteľov v drahňovskom kaštieli.

Záver:

Mala som sa stať/ mala som byť cisárovnou ( Ich sollte Kaiserin werden- Stephanie Lónyay).  Spomienky poslednej rakúsko- uhorskej korunej princezny, ktoré boli vydané v roku 1935. Po vydaní knihy prepukol súdny spor medzi autorkou a jej dcérou Alžbetou , ktorá sa chcela zabrániť pomocou súdneho zákazu šírenie tejto knihy.

 drahnov.sk

zivot.pluska.sk 

slovensko.sk

www.arcanum.hu 

youtube.sk

kosice.korzar

wikipedia.org

bratislavskérozky

Katarína Jodlová, Aristokracia na Slovensku, facebooková komunitná skupina

mek.oszk.hu

slovenskehrady.sk

SPOMIENKY NA KAŠTIEĽ.

Monika spomína:

Moja prababka sa volala Alžbeta Kováčová a  starala sa o drobnochov panstva. Bolo to na dvore v dome č. 2 ,Drahnov. Jej manžel Štefan Kováč sa staral o stádo na poli. Tá pani na fotke so sliepkami, teoreticky by mohla byť  aj moja prababka. Keď grófka prišla na kontrolu všetky sliepky i kačky sa jej ponáhľali oproti tak ju mali radi.Ale to vidno aj na fotkách, na ktorých su psi. Aj moja babka slúžila v kaštieli .

Mimochodom grófka rada pestovala všelijaké  druhy kvetín a bola veľmi háklivá ak ich niekto odtrhol.

Pripájame fotku pravdepodpobne prababky Alžbety Kováčovej a jej  ,drobnochovu a stáda o ktoré sa staral Štefan Kováč.

Petronela píše:

Spomína na svojho pradedka, ktorý bol záhradníkom v kaštieli.

Môj ocko mi pár krát rozprával o kaštieli historky,na ktoré sa už nepamätám. Akurát toľko,že jeho dedko tam pracoval ako záhradník. Milé spomienky… Takže pripájame fotku zo záhrady a parku.

Nie je dolezite píše:

Postreh k rekonštrukcii zo strany pamiatkárov,  že namiesto krásnych strešných vikirov  sa na tak krásnu architektonickú stavbu nasadili  strešné okná.  On ( ona)  si kaštieľ pamätá  veľmi dobre a dokumentujú to aj fotografie, že prináležia na strechu vikire, pretože bez nich kaštieľ stráca hodnotu a skutočnú podobu kaštieľa.

Priniesol ( la)  cenné informácie o využívanie kaštieľa po vojne: bolo tam košíkarske družstvo, kde nemilosrdne sa ničili priestory, pretože sa tam vymáčalo prútie, boli tam skladové priestory pre JRD a v priestoroch kaštielnej kuchyne (terajšie priestory toaliet) sa šrotovalo krmivo pre dobytok JRD .Školské priestory tam začali fungovať zhruba okolo roku 1960 alebo 1963. Aj pre obecný úrad tam boli veľmi vhodné priestory, pretože máloktorá obec môže mať úrad v kaštieli…!!!! priestory kaštieľa sa mohli využiť ináč…a škola sa mala postaviť nová.
Je mu ( jej)  nesmierne ľúto, že objekt zvonka chátra a okolie kaštieľa sa nezveľaďuje ale chátra. Z rozprávania starých rodičov viem, že sa niekedy hovorilo “szép Deregnyo” no teraz sa to povedať o našej obci povedať nedá….!!!!
Naša obec sa vôbec nezveľaďuje ale chátra.

Pripájam fotku ,kde je strecha kaštieľa.

Drahňov v dobovej tlači

V roku 1908 skoro zhoreľi panske budinki v Drahňove (na fotografii). A cintir sa im skoro zapulňel.
(Naša zastava)
Podľa článku chceli už v roku 1909 spraviť železničnú trať cez obec Drahňov. Podarilo sa to však až po vojne v roku 1920. Smer trate bol však už iný. Ilustračné foto nová stanica v Drahňove v roku1920.
(Naša zastava)
ZLATE VEŠEĽE V DRAHŇOVE:
50 ročnu pamjatku svojeho manželstva slavil Alajoš a Anna z Drahňova v roku 1911. Na fotke hore predstavujeme jubilarnych manželoch. Na fotke dole je grofske panstvo Lonyay Gabor.
(Naša zastava, wikipedia)
Pišta z Drahňova kopal uhľe v roku 1911 v Whitsett – baňoch v Amerike. (na fotke) No nikda nebul bars trižbim človekom.
(Naša zastava)
Smutný príbeh z roku 1912 o Andrásovi z Drahňova.
(Naša zastava)
Vojaci z Drahňova v roku 1922.
(Slovenský svet)
KOVAĽ Z DRAHŇOVA:
Mladý 24 ročný kovaľ (kováč) z Kopčan, vyučeni v Drahňove zomrel v Amerike. Robil v majni (bani) a vagon ho pripučel. Na ilustračnej fotografii je baňa v Murray City v podobnom období. Čo môže znamenať “na jednim veksľu stal”?
(Naša zastava, littlecitiesarchive)
Príbeh z roku 1931 z Drahňova o vernej láske.  
(Slovenský východ)

Zdroj: Zemplin, Zemplen

 Kaštieľ pred rekonštukciou:

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov