Zabudnuté domy vo Veľkých Kapušanoch. Heimanova tlačiareň a papiernictvo, po vojne Fábryho kníhkupectvo.

 

 

Heimanova tlačiareň a obchod na fotke.

Klenotom na skúmanie histórie Veľkých Kapušian je kniha od Demjénné Kovács Erna: Dve storočia spolu. Dejiny veľkokapušianskeho židovstva. Kniha je na predaj v maďarskom, slovenskom a v anglickom jazyku.

Aj v tomto článku ide o prepis, skladanie jednotlivých časti z danej knihy. Tie som doplnila ďalšími informáciami z príslušných internetových stránok a dobového článku. Pre Vašu lepšiu predstavivosť som k textu pridala fotky, aby ste si vedeli obsah článku konkretizovať.

 Vraciame sa v čase do roku 1905. 

 Kde stál v článku spomínaný dom? 

Presne oproti ulici Bratislavskej cez cestu. Tam, kde je teraz cesta smerom dole k Centrum II. ( Na mieste, kde je zmrzlina a čiastočne Dom služieb stála nasledujúca budova z pohľadnice Duna bank).

Haiman Willmos- Heiman Vilmos.

Majiteľ tlačiarne a obchodník s papierom.

 

Bojoval na ruskom fronte za Rakúsko- Uhorsko v 1. svetovej vojne. Bol  zajatcom, tiež vyznamenaný Karolovým vojenským krížom. V meste prevádzkoval tlačiareň, vďaka ktorej máme historické fotky z mesta. V tlačiarni sa tlačili noviny, mnoho novín reformovanej cirkvi. Toto všetko prežil. Neprežil ale nenávisť, antisemitizmus, ktoré sa v súčasnosti zase tlačia na povrch voči iným skupinám, národom. Zomrel v Osvienčime.  

Narodil sa v roku 1874 v Radvanke. ( V záznamoch o svedectvách sú vedené roky narodenia aj 1884, 1897).  V 20- tych rokoch 20 storočia sa ako nové obchodné odvetvie vyvinulo tlačiarenstvo a obchodovanie s papierom. Vilmos pracoval 3 roky v Amerike, kde si osvojil tlačiarenské remeslo.

Po návrate domov v roku 1905 založil tlačiareň a obchod na Hlavnej ulici vo Veľkých Kapušanoch. 

Tu sa tlačili okrem iného pravidelne vychádzajúce noviny ( 1925-1934) Reformovaná cirkev a Škola ( Református Egyház és Iskola) v redakcii biskupa Sándora Magdu, István Szoke (1930): Historický preklad (Történelmi áttekintés), Dodatky k histórii Užského seniorátu reformovanej cirkvi ( Adalékok az Ungi Református Egyházmegye Történetéhez) v redakcii kňaza Károlya Harasztyho z Palína ( 1931) a Zoltán Csomár ( 1938: Nové hospodárstvo a život ( Új igazság és élet).

Tlačili sa tu aj rôzne pohľadnice z nášho mesta. 

Rok fotenia zatiaľ neviem, ale v roku 1925 na tejto pohľadnici išiel pozdrav z nášho mesta. Čiže fotenie budovy bolo pred tým. Možno pár rokov. 

V tlačiarni pracoval okrem majiteľa aj Jenő Spiegel a Lajos Friedman z Trebišova.

Dolná fotka. Kníhtlač, papiernictvo.  Heiman Vilmos könyvnyomdája, papírkereskedése és saját kiadású ( vlastné vydanie pohľadnice). 

V diele Maďarská bibliografia 1.-2.. ( Magyar Könyvészet 1.-2.), ktorú vydal Maďarský spolok kníhkupcov v roku 1941, je spomenutá aj tlačiareň Vilmosa Heimana vo Veľkých Kapušanoch. 

Heiman Vilmos od 1. augusta 1915 do konca októbra 1918 bojoval na ruskom fronte. Štrnásť mesiacov strávil v zajateckom tábore. Bol vyznamenaný Karolovým vojenským krížom. Karl -Truppenkreuz, po maďarsky Károly Csapatkereszt.

Takto vyzeralo spomínané vyznamenanie a za fotku ďakujem moderátorovi skupiny Prvá svetová vojna 1914 – 1918, Ivan Iver Chudý

Po smrti manželky sa znovu oženil, zobral si sesternicu svojej manželky, Juditu- Szidi Abraham  z Drahňova.

                                                        Hajman  Szidi   

Z manželstva sa narodilo jedno dieťa, dcéra Marta. Vilmosa a jeho rodinu deportovali v roku 1944. Dcéra Marta mala 2 roky. Koncentračný tábor neprežil ani jeden z nich.

Svedectvá o ich deportácií do Osvienčimu a o ich úmrtí.

Rodina bola deportovaná v 7/1944. (Ako málo chýbalo k oslobodeniu mesta 11/1944….)

Dcéra: Marta Haiman, 2 ročná. Narodila sa vo Veľkých Kapušanoch v Československu Wilmosovi a Szidi. Bola dieťa. 
Marta bola zavraždená v šoa.  Svedectvo podal Siegmund Joseph.  

Heiman Vilmos.

Szidi – manželka. Rodená Abraham. Otec Adolf, mama Roza z  Drahňova.  Manžel Wilmos. Szidi Hajman sa narodil v Drahňove v Československu v roku 1914. Bola ženou v domácnosti. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Szidi bola zavraždená v šoa.

Na cintoríne Izraelitov vo Veľkých Kapušanoch je umiestnený pomník Holokaustu. Sú na ňom vyryté mená živiteľov rodín, ktorí boli zavraždení počas Holocaustu. Spolu 86 mien. Mená ostatných príslušníkov nie sú uvedené. Iba na stránke yadvashem je uvedených 657 mien kapušianskych židov, alebo tých, ktorý tu žili v danom čase a boli zavraždení v koncentračnom tábore.

Za rodinu Heiman je vyryté meno Vilmosa.

 

PO VOJNE.

FÁBRYHO KNIHKUPECTVO.

Miklós Fábry so synom v 60- tych rokoch. 

Mňa na tejto fotke uchvátila jednosmerka na Hlavnej. V strede dnes širokej cesty trávnik. Mali vkus v tých rokoch. 

Po vojne v tejto budove otvoril obchod s papiernictvom  Miklós Friedman, pamätníci ste ho poznali pod menom Fábry Miklós.  Ujo Fábry bol po dlhé desaťročia vedúcim jediného maďarského kníhkupectva, ktoré bolo v budove niekdajšej tlačiarne Heiman.

10. októbra 1949 sa začala socializácia obchodov v meste. Z iniciatívy Komunistickej strany boli znárodnené všetky súkromné obchody, alebo sa pretvorili  na spotrebné družstvá. Týkalo sa to 18 prevádzok v meste. Aj p. Fábryho. 

Vtedy začal pracovať už v socializovanom obchode v tej istej budove v KNIHKUPECTVE. Do roku 1989 tu bolo možné zakúpiť maďarské knihy a platne. V roku 1989 budovu zbúrali.

 

Fotka od kolegyne Alici Kočišovej, má ju zo zbierky p. Hajduka.  Zdá sa mi, že toto bola tá budova, ale nie som si istá, neviem prečítať nápis na tabuli. Usmernite ma, ak môžete. Potvrďte moje dohady, alebo vyvráťte. 

Zo života Fábryho Miklósa.

FÁBRY MIKLÓS bol obchodník s knihami, Jeho rodičia mali obchod s módnym tovarom v neďalekom meste Čop. Obchod založil jeho otec Sámuel Friedman v roku 1899. Jeho otec počas prvej svetovej vojny bojoval na frontovej línii a vrátil sa ako invalid. Zomiera v roku 1934. Miklós bol pre smrť otca nútený zanechať univerzitu. So svojou matkou (Malvin Schermer) spoločne viedli obchod. Vo svojom rodnom meste organizoval prednášky pre milovníkov maďarského umenia.

Miklós Friedman sa po vojne presťahoval do Veľkých Kapušian, kde ho každý poznal ako Miklósa Fábryho. Aktívne sa zapájal do práce základnej organizácie Csemadoku. Organizoval divadelné hry a zúčastňoval sa na rôznych podujatiach. V archívoch dobovej tlače nájdete o ňom články.

Spomeniem ešte jeho brata, aby ste pochopili rodinné vzťahy. Jeho brat József Friedman bol lekárnikom vo Veľkých Kapušanoch. V roku 1936 prevzal vo Veľkých Kapušanoch známu, už skoro sto rokov fungujúcu lekáreň ,, Mokcsay”, v ktorej aj býval s manželkou a 2 deťmi. Volala sa Lekáreň svätej trojice. Vydali sa protižidovské zákony, na základe ktorých dňa 4. mája 1943 Dr. Jozsefovi Friedmanovi odobrali povolenie lekárnika. Deportovali ho spoločne s rodinou. Z koncentračného tábora sa vrátil sám. Nepokračoval ako lekárnik v Kapušanoch. Znovu si založil rodinu v Amerike.  

Budova lekárne nie je obsahom tohto článku, povenujeme sa jej v budúcnosti.  

Spolu s Vami tvoríme obsah vkportu. Tento článok je otvorený, ako každý jeden z histórie mesta. Čaká na ďalšie doplnenie. 

Hľadám čo najviac informácií o Miklósovi Fábrymu. Vravelo sa, že bol  dvakrát ženatý, že jeho prvá rodina tiež zahynula v koncentračnom tábore. Ako sa volala jeho manželka, s ktorou býval v našom meste. Hľadám kontakt na  rodinu jeho syna. Vraj býval v Michalovciach a po smrti uja Fábryho sa jeho vdova presťahovala k nemu. Neviem, kde je pochovaný p. Fábry.  Poskytnite čo najviac spomienok na uja Fábryho. Na jeho kníhkupectvo. 

 Moje osobné spomienky sú už iba v duchu predajne, p. Fábryho som buď nezažila, alebo si ho nepamätám. 

Pamätám obdobie, keď predavačkami boli : Evka Balogová- nádherná, stále upravená žena, ktorá dochádzala z Kráľovského Chlmca. Neskôr sa presťahovala do Košíc, aj tam pracovala v maďarskom kníhkupectve. 

Jej kamarátka a myslím spolužiačka, moja bývala susedka Katika Sušaninová. A treťou predavačkou bola p. Alenka, neviem čia. 

Z rozprávania mojej mamy : Moja prababka Dudásová bola vášnivou čitateľkou papierových kníh.  Ujo Fábry, keď mu došla nová zásielka jej stále odkázal. Kde sa toto upracované, jednoduché žieňa naučilo čítať nevieme. Moja druhá prababka Laczová stále vravela: Nerozumiem, chodí do práce, má kopec detí, ako si vie nájsť čas čítať.

Moja mama, keď sa vydala u uja Fábryho si kúpila svoju prvú kuchársku knihu. A moja sestra spomína, že sme v danom kníhkupectve kúpili prvú maďarskú LP platňu. Toľko spomienok ma viaže k obchodu Fábry. 

 Spomínajte aj Vy a píšte. 

Preklad  a výsek z  článku z januára 1967.

…………Kníhkupectvo sme našli v najväčšom poriadku.  Zväzky sú zoradené na policiach podľa tém. Obchodné priestory vyzerajú stiesnene, pretože  sklad je preplnený, ešte aj na podlahe ležia knihy. Za pultom a písacím stolom sedí ujo Fábry Miklós, vedúci obchodu.

Skúsená, múdra osoba, ktorá ochotne poslúži, alebo poradí. Dobre sa orientuje v literatúre, pomáha s horlivosťou a šikovnou rozvážnosťou.
Ujo Miklós predáva knihy už 18 rokov, takže dobre pozná potreby malého mesta.

-Kedysi to boli hlavne lacné papierové zväzky, dokonca ani inteligencia nechcela nič iné, hovorí ujo Miklós.  Dnes je situácia iná, zvýšili sa nároky a dopyt. Nielenže sa predáva viac kníh, ale ľudia sú na tom finančne lepšie a ich potreby rastú.  
Túžia po kvalitnom čítaní. Minulý rok som prekročil svoj predajný plán, začo môžem ďakovať  nielen  plánovanému charakteru kníh na predaj, ale aj  zvyšujúcej sa finančnej pohode čitateľov. Záujem je hlavne o produkty domáceho knižného vydavateľstva. Mnoho ľudí hľadá zväzky Zoltána Fábryho. Vo veľkom počte sa kupujú aj diela klasikov maďarskej a svetovej literatúry. Máme kvalitnú mládežnícku a detskú literatúru, ale zdá sa, že dnešná mládež nečíta dosť, čo je zrejmé zo skutočnosti, že knihy s danou tematikou kupuje málokto. Myslím si, že učitelia by sa mali viac snažiť, aby si mladí ľudia zamilovali literatúru. 

Nasleduje stať, ktorá sa týka mestskej knižnice ale tá nie je témou tohto článku. Ale v skratke pre zaujímavosť. 

Píše sa rok: 1967. Mesto má niečo nad 5000 obyvateľov. Knižnicu vedie Papp Ilona. Počet kníh 10 427 ks.  Počet čitateľov 600. Požičanie za rok 1968 okolo 20 000 ks kníh. Nuž ak vtedy sa im zdalo, že sa nečíta dosť, neviem, neviem ako charakterizovať súčasnosť. 

Zdroje: 

Demjénné Kovács Erna: Dve storočia spolu. Dejiny veľkokapušianskeho židovstva.

Týždeň 1967/1 (zväzok 12, čísla 1-26) | Digitálna vedecká knižnica Arcanum

Kronika mesta Veľké Kapušany

yadvashem.org

jewishgen.org