Rokovanie vlády v okresoch Michalovce a Sobrance. Odpovedá Michal Kaliňák, štátny tajomník MIRRI

Rokovanie vlády SR v Košickom kraji sa bude konať v stredu 28. februára so zameraním na riešenie problémov v okresoch Sobrance a Michalovce, ktoré patria k najmenej rozvinutým okresom. 

Témou zasadania bude viacero tém.

“Určite to budú vodovody a kanalizácia, dobudovanie diaľnice aj v kontexte konfliktu na Ukrajine a obrovského balíka peňazí, ktorý pôjde v rámci rekonštrukcie Ukrajiny. My chceme, aby peniaze, ktoré na Ukrajinu pôjdu, keď sa konflikt ukončí, boli využité aj na časť Slovenska, ktoré s Ukrajinou hraničí,” uviedol Raši pre TASR. 

Vláda podľa neho vyčlení aj finančnú podporu pre jednotlivé obce a mestá.

Viac sa dozviete v rozhovore s Michalom Kaliňákom (HLAS – SD), štátnym tajomníkom MIRRI.

Čo bude predmetom stretnutia s primátormi miest a starostami obcí? 

Michal Kaliňák: Diskusia s primátormi a starostami bude venovaná bilancii doterajších aktivít, ktorými sme pomohli samosprávam. Napríklad oddialením účinnosti stavebnej legislatívy a oddialením účinnosti mechanicko-biologickej úpravy, ale aj presunu eurofondov na regióny. Sústredíme sa tiež na aktuálne presadzované zmeny vo verejných obstarávaniach, ale budeme tiež diskutovať o pripravovanej Mape verejných investícií, o zmenách v prístupe k najmenej rozvinutým okresom, na ktoré sme vyčlenili 17 miliónov eur, čo je historicky najvyššia suma. Tiež budeme diskutovať o ďalších pripravovaných zmenách v prospech samospráv, pretože stretnutia s komunálnymi lídrami sú pre nás mimoriadne dôležité, nakoľko nechceme prijímať žiadne rozhodnutia bez diskusie s nimi.  V HLASe sme o tom hovorili po voľbách a po nich to realizujeme. 

Plánujete rozdeľovať aj finančné prostriedky? Ak áno, podľa akého modelu sa budú rozdeľovať? 

Michal Kaliňák: Nedávno sme mali výjazdovú vládu pre okresy Humenné a Vranov nad Topľou, kde sa finančné prostriedky rozdeľovali pre všetky samosprávy a bude tomu tak aj teraz, aj v budúcnosti. Jednoducho, každej samospráve prídu financie, hoci je pravdou, že objem sa líši, pretože balík máme stále rovnaký, ale v každom regióne je odlišný počet miest a obcí. 

Ste človek z praxe. Ako expert na samosprávu ste sa prakticky celú svoju profesionálnu kariéru stretávali so zástupcami miest a obcí a s občanmi. Nielen v krajských a okresných mestách, ale aj v tých najviac odľahlých. Čo podľa Vás najviac ťaží primátorov a starostov miest a obcí a majú podľa vás občania reálny pohľad na fungovanie samosprávy? 

Michal Kaliňák: Primátori a starostovia najviac potrebujú kľud na robotu. Nemôžeme od nich očakávať štandardný výkon a rozvoj miest a obcí ak budú pôsobiť v legislatívne nepredvídateľnom a ekonomicky nestabilnom prostredí. Kvôli tomu s nimi v časovom predstihu diskutujeme o návrhu legislatívnych zmien, aby ich svojimi pripomienkami a návrhmi dokázali vylepšiť a zároveň sa na nich dokázali čo najlepšie pripraviť. Musíme spoločne vytvoriť komfortné prostredie na prácu a rozvoj. Výjazdové vlády aj rezortný deň, ktorý každý týždeň organizuje naše ministerstvo, vždy v inom okrese preto považujeme za súčasť permanentného dialógu o rozvoji regiónov. Každý politik, ale aj vrcholoví zamestnanci ministerstiev musia akceptovať fakt, že kým sa niekto z Bratislavy pozerá na zákony cez paragrafy, tak pre ľudí v samosprávach sú to parametre riešeniach životných situácií. Je to úplne iný pohľad na vykonateľnosť, užitočnosť aj udržateľnosť. 

Pracuje sa na zmene zákona, čo sa týka verejného obstarávania a inak majú byť nastavené aj podmienky fungovania čerpania eurofondov. Čo to znamená v praxi? 

Michal Kaliňák: Ak sa na Slovensko pozrieme z pohľadu súčasných parametrov zákona, tak vidíme, že mimoriadne dlhé procesy verejných obstarávaní nás brzdia. Od momentu kým začlenenia niečo obstarávať až po výsledok súťaže prejde taká dlhá doba, že sa medzičasom zvýšia ceny stavebných materiálov a samosprávy majú problém realizovať stavbu. Susedia z miest a obcí z okolitých štátov už nemajú záujem s nami realizovať spoločné cezhraničné projekty, lebo ich projekty blokujú naše dlhé verejné obstarávania. Pripomínam, že v tomto období máme v rámci cezhraničných projektov k dispozícii až pol miliardy eur, ale zároveň aj toto riziko dlhých procesov verejných obstarávaní. Na juhu Slovenska dokázala maďarská strana zrealizovať 5 mostov, ale ten šiesty, ktorý bol v našich rukách kvôli verejných obstarávaniam stále nestojí. Poznám príklad dediny, v ktorej 7 rôznych firiem vyhralo verejné obstarávania, avšak, robili to stále tí istí robotníci. Na čo je to dobré? Preto napríklad prichádzame s navýšením limitom pri najnižšej úrovni obstarávania z objemu 10 000 eur na 50 000 eur a samosprávy tak budú môcť podporiť domáce, lokálne firmy a nie tie, ktoré by vyhrali a potom by práce aj tak, ale v subdodávky robili miestne firmy. Verejné obstarávania musia rozviazať ruky mestám a obciam, aby sa im darilo v rýchlych investíciách.