Kúpele vo Veľkých Kapušanoch a teplý vrt v Krišovskej Lieskovej s geotermálnou vodou s teplotou na ústi vrtu okolo 80 °C.
https://dugulasokmestere.hu/kad-tortenete
V poslednom čase skloňujeme Sobranecké kúpele, ktorým nový život a druhú šancu sa rozhodla dať Košická župa, čomu sa teší snáď každý.
Preto sme sa rozhodli poskytnúť Vám pár informácií o tom, že ani nie tak strašne dávno, kúpele malo aj naše mesto Veľké Kapušany.
Čo nás mrzí, že sme zatiaľ neidentifikovali dom, v ktorom kúpele boli a ak je dom zachytený na niektorej zo starých fotografií, aby sme ho vyznačili, že aha túto. Pracujeme na tejto informácií a doplníme ju.
Momentálne sme tiež v rovine hľadania podobizne zakladateľa kúpeľov. Zanikli kúpele jeho smrťou v roku 1906, alebo fungovali ďalej? Ak fungovali ďalej, predpokladáme, že potom zanikli počas prvej svetovej vojny.
Preto Vám v tomto štádiu vieme poskytnúť informácie, že áno boli a kúsok zo života ich zakladateľa.
Článok je otvorený, ako každý jeden a čakáme, vítame možné doplňujúce informácie.
Z dôvodu, aby článok nebol krátky a aby priniesol viac informácií a aby sme vedeli, vlastne všetci vieme, že naše okolie ,,leží,, na teplej vode, v druhej časti prinášame článok o Krišovskej Lieskovej.
Najprv Veľké Kapušany.
Citujeme z knihy Peter Kónyu a kol. Dejiny Veľkých Kapušian :
Významné miesto tak v systéme verejného zdravotníctva, ako aj v spoločenskom živote v Uhorsku v druhej polovici 19.storočia mali kúpele. Popri slávnych kúpeľných mestách ako Bardejovské kúpele, či neďaleké Sobranecké kúpele, s masívnou reklamou, existoval celý rad menších kúpeľov pri takmer každom meste i mnohých obciach.
Vaňové a sprchové kúpele vo Veľkých Kapušanoch.
Otvoril v lete 1892 ( 24. 7. 1892) kapušiansky okresný lekár Dr. Koloman Mijó. Po rozšírení a prestavbe v nasledujúcom roku ( 4.6. 1893) využívali kúpele vodu z dvoch studní. Okrem prírodných vaňových a sprchových kúpeľov slúžili aj ako železnaté, sírnaté a slané kúpele. Presne takú vodu mali aj Sobranecké kúpele.
Archív: Ung, 30, 24. 7. 1892, 23, 4.6. 1893, koniec citácie.
Ako si ich môžeme predstaviť? Úplne jednoducho. Boli v niektorom z domov je viac ako isté. Ak nie, tak sa vybudovali hlinené bazény – vane. Aké boli v Sobranciach. Keďže ale mali aj sprchy, tak skôr v dome.
Ako príklad uvedieme :
-bývalé kúpele v Levároch ,
V 18 stor. vodu začali využívať miestni pastieri. Skutočné kúpele boli na mieste postavené v prvej tretine 19. storočia a mali šesť drevených vaní. Dnešnú podobu získali v roku 1877, keď došlo k ich väčšej prestavbe.
Alebo:
Zajzon-fürdő, Zizin; Baile calde, Feruginoase / meleg vasas fürdő
A interiér? Možno takto:
https://dugulasokmestere.hu/kad-tortenete
Nezabúdajme, že v Kapušanoch boli aj sprchy.
Nakoľko naše skúmanie pamiatok, osobnosti okolia je rozsiahle, s menom Dr. Koloman Mijó sme sa stretli. Predstavíme si jeho aktivity v prospech mesta pri iných príležitostiach. Teraz v súvislosti s ním prezradíme iba toľko, že Sobranecké kúpele mu mnoho vďačia v čase jeho žitia. Aktívne ich riešil, písal štúdia o liečivých účinkoch vody, robil tam schô´dze lekárov. Na margo toho, aby ste vedeli, že slávu Sobranciam robil aj kapušančan na začiatku 20. storočia. Možno popri jeho aktívnej práci v Sobraneckých kúpeľoch ho napadlo, otvoriť kúpele aj v našom meste. Celkom iste nebolo to iba o nápade, že idem otvoriť kúpele. Šlo o železnaté, sírnaté a slané kúpele. Čiže niekde bola objavená voda, na ktorej založil kúpele. Či to bol dlhšie známy prameň, či náhoda, že vŕtali studňu a objavila sa voda takéhoto zloženia nevieme. Možno raz zistíme, ako sa k tomu dopracoval. Pôjde však skôr o prvú tip. Na jedno nesmieme zabudnúť, že celé okolie bolo močaristé, bažiny obklopovali mesto, veď všetci poznáme článok z novín z roku 1936, keď plánovali sušiť močiare. Bažiny boli na mieste slovenskej škôlky, ale aj na mieste POH za slovenskou školou, na mieste terajšej Záhradnej a Erdélyiho ulice, budovu detského domova tiež postavili na močiari, starý cintorín, nezabúdajme ani na vodu, ktorá tiekla v dvoch prameňoch v Malých Kapušanoch….
Teoreticky tá voda mohla byť známa. Aj jej účinky.
V tých časoch sa liečivý účinok vody objavil takpovediac náhodou. Až 10- 20- 30 rokov po vojne šlo o cielené hľadania a vŕtania.
Kým nezistíme odkiaľ čerpal vodu, nedá sa jednoznačne povedať, že kúpele boli niekde na Hlavnej ulici. Že jednoducho iba vŕtal, vŕtal a vŕtal, alebo voda niekde bola a odvádzal ju. Po prestavbe využíval vodu z 2 studní tiež neznamená, že nemohli byť na mieste náleziska. Všade, kde sa objavil prameň v minulosti ( na všetkých ďalších tu uvedených príkladoch) , v mieste náleziska robili studne.
Pre pochopenie uvediem príklad od susedov:
Kúpele Harkány v Maďarsku.
V dnešnej oblasti kúpeľov boli bažiny, ale už aj vtedy sírnatá voda bublala zo zeme. Vtedajší majiteľ oblasti gróf Battyányi sa rozhodol vyčistiť bažinu. János Pagan jeden z robotníkov bojoval s reumatizmom. Spočiatku sa zdráhal pracovať, ale po čase zistil, že podivne voňajúca bažina odstránila bolesti jeho nôh. Čoskoro sa rozšírilo slovo o ,,zázraku,, a čoraz viac ľudí si máčalo nohy v zákopoch vytesaných do močiara. Kúpele Harkany – Kuriozity a informácie (termalonline.hu)
A dnes Harkány?
Prečo je tak ťažké nájsť v archíve akýkoľvek záznam a fungujúcich kúpeľoch v našom meste? Pretože sa v inzerciách protežovali veľké a známe kúpele. Všetky staré noviny obsahujú masívnu, až agresívnu kampaň na Sobranecké kúpele. Z čísla na čísla.
Stále si opakujeme, že stena TIC si zaslúži nie jednu pamätnú tabuľu. Čím viac slávnych rodákov odhalíme z histórie mesta, tým viac sme historicky bohatším mestom. Postupne Vám predstavíme osobnosti o ktorým ste väčšinou nepočuli a ktorí ležia,, v našom šufliku,,.
Dr. Koloman Mijó (Dr. Kálmán Mijó) . zakladateľ kúpeľov vo Veľkých Kapušanoch.
1848 -25.6.1906.
za slovenský preklad ďakujem Alici Kočišovej
Dr. Koloman Mijó sa narodil v roku 1848 vo Veškovciach. Jeho otec bol obvodným lekárom v Serednom. Po ukončení stredoškolského štúdia sa dal na lekársku profesiu a po získaní diplomu nastúpil ako pomocný lekár do chudobinca v Budapešti, neskôr bol praktickým lekárom v Mukačeve. V čase cholery v Užhorode 72-73 bol odborným pomocným lekárom hlavného lekára a epidemiológom v Jenkovciach.
V roku 1874 sa stal okresným lekárom v Kapušanoch a v auguste 1900 po smrti Dr. Sándora Beneho bol vymenovaný za hlavného župného lekára. Svoju prácu vykonával s láskou a vynikajúcou odbornosťou.
O jeho aktívnej práci v prospech Veľkých Kapušian a okolia vypovedá veľmi veľa archívnych záznamov.
25.6.1906.
Osadenstvo župy a úradníci župy sú v smútku.
Dr. Kálmán Mijó okresný lekár po dlhom utrpení, v 59. roku svojho života zomrel 25. dňa v danom (prebiehajúcom) mesiaci.
Osadenstsvo župy prišlo o vynikajúco vzdelaného, vzorného svedomitého úradníka, s neúnavnou pracovitosťou a spoločnosť o všeobecne obľúbeného a o veci verejné – aj napriek svojej vážnej chorobe sa vždy živo (aktívne) zaujímajúceho, užitočného člena. Všetci si ho ctili a vážili.
A tí, ktorí mali možnosť poznať jeho dobré srdce, dušu vnímavú ku všetkému krásnemu a ušľachtilému, milovali ho pravou vrúcnosťou priateľskej lásky. A bolo ich veľa. Bol to čestný, úprimný, skutočný muž ( u nás by asi povedali, že človek s veľkým Č)– a príkladný otec. Jeho dobrú náladu, dobrý zmysel pre humor nedokázala vziať ani ťažká choroba.
Bol vzorným úradníkom a hoci jeho silnejúca srdcová choroba rapídne podkopávala jeho sily, ešte aj prednedávnom riadil on sám svoj úrad a ani v posledných týždňoch či dňoch sa neprestal zaujímať o svoje úradnícke záležitosti.
Aktívne sa zapájal do všetkých verejných záležitostí župy a mesta.
Bol prezidentom Krajského združenia lekárov a lekárnikov a bol členom niekoľkých neziskových združení ( zaoberajúcich sa verejným záujmom…). Jeho smrť vyvolala úprimnú sústrasť v celom kraji.
Na jeho pohrebe, ktorý bol 27. v danom (prebiehajúcom) mesiaci, sa zborovo zúčastnili župná a mestská dôstojnícka rada, Združenie lekárov a lekárnikov a veľký počet jeho ctiteľov a priateľov.
Smútia za ním vdova rodená Etelka Tatay, dve dcéry a rozsiahle príbuzenstvo.
Rodina vydala nasledujúci nekrológ:
Dolupodpísaní so zlomeným srdcom v mene vlastnom a mnohých príbuzných oznamujú, že nezabudnuteľný drahý manžel, nežný otec, brat, otec, dedko a švagor: dr. Kálmán Mijó, hlavný lekár užskej župy, v 59. roku svojho života, v 32. roku šťastného manželstva po dlhom utrpení a po oddanom prijatí sviatostí mŕtvych, pobral sa 25.-teho v danom (prebiehajúcom) mesiaci v noci o 11 hod na večnosť.
Bezduché telo nebohého bude uložené na večný odpočinok na cintoríne Kálvária podľa obradu rímskokatolíckej cirkvi 27.-ho v danom (prebiehajúcom) mesiaci poobede o 3 hodine.
Omša zmierenia bude Všemohúcemu vysluhovaná 28.-ho v danom (prebiehajúcom) mesiaci ráno o 8 hodine.
Užhorod, 26.11.1906.
Nech sa nad jeho drahým prachom vznáša požehnanie a pokoj! (Nech jeho drahé pozostatky sprevádza požehnanie a pokoj!)
Manželka Dr. Kálmán Mijóné rodená Tatay Etelka. Deti Sarolta Mijó, Etelka Mijó po manž. Bóta Lászlóné. Sestra Mijó Paula po manžel. Réday Gyuláné a jej dcéra Réday Erzsike po manžel. Spek Sándorné. Zať Bóta László. Vnúčatá Bóta Alizka a Bóta István. Švagrovia Réday Gyula a Spek Sándor.
Teplý vrt v Krišovskej Lieskovej.
Kto by ho nepoznal. Šlo o vrt. Tu nebola voda, v ktorej by si miestni máčali nohy. Pretože ak by sa bola voda ukázala predtým, nezakladali by v nej cintorín. Ktovie, čo hľadali pri vŕtaní , lebo v Maďarsku po vojne hľadali cielene ropu a tak navŕtali množstvo liečivých prameňov.
https://mapio.net/
Prinášame Vám článok starý 25 rokov. Písaný bol 7. júna 1997.
Ale za tých 25 rokov sa nič nezmenilo. Aj zmenilo, ale najprv článok.
Zhruba v polovici sedemdesiatych rokov natrafili neďaleko obce Krišovská Liesková na hypertermálnu minerálnu vodu.
Vytiahli ju na povrch z hĺbky 1500 m a namerali teplotu 80-82 stupňov Celzia.
Keď rozbory ukázali, že voda sa dá balneologicky využiť, nastala hotová “zlatá horúčka”. Jej podstatu tvorili predovšetkým “horúčkovité predstavy” o tom, ako vďaka tomuto bohatstvu bude južný Zemplín prekvitať, čoby centrum geotermálneho kúpeľníctva. Nakoniec príklady z druhej strany hraníc, kde Maďari svoje geotermálne vody využívajú vskutku príkladne, nasvedčovali, že myšlienka to nie je zlá.
Snáď práve vtedy sa v niektorom z veľkokapušianskych prominentov prebudil pocit lokálpatriotstva a povedal si – prečo by kúpele mali byť v obci, o ktorej vlastne nikto nič nevie, prečo vodu nepritiahnuť radšej do Veľkých Kapušian? Veď je to iba pár kilometrov.
Vodu z vrtu zviedli o pár metrov nižšie, opatrili ju narýchlo urobeným plechovým “plášťom” a rúrou, ktorou vyteká. Veľmi sa s tým “nepatlali”, veď išlo iba o provizórium. Zakrátko sa všetko malo zmeniť.
V roku 1982 v akcii “Z” začal na okraji mesta Veľké Kapušany vyrastať areál budúceho kúpeľného centra. Investorom bol vtedajší Mestský národný výbor. Za 4,5 milióna korún (vtedajších) postavili dve prízemné budovy, dva bazény, parkovisko pre 150 áut, akýsi vodojem a parádny plot z tvarovaných tehál. Jedna z budov mala slúžiť reštauračným a prevádzkovým účelom, druhá asi 30 m dlhá bola vybavená šatňami, sprchami, sociálnymi zariadeniami na vysokej úrovni.
Z vykachličkovaných miestností zostali dnes iba torzá. Podobne ako zo všetkého, čo bolo kedysi v budovách. Vandali nezničili a zlodeji neodniesli iba to, čo sa už naozaj nedalo. Dnes obe budovy pripomínajú zdemolované domy vo vojnovej Juhoslávii. V asi dvojhektárovom areáli, v tráve po pás, civejú do neba dva modré bazény. Jeden 25 metrový pre dospelých, druhý o niečo menší pre deti. Ich modré laminátové steny už tiež pocítili ruky vandalov. Zrejme na ne “zájdu” skôr, ako sa ich dna dotkne čo len kvapka vody inšej ako dažďovej.
Vo Veľkých Kapušanoch postavili totiž kúpaliská a budovy, ale vodu z Krišovskej Lieskovej nechali tak. Podľa pôvodných zámerov do veľkokapušianskeho kúpeľného areálu mala prúdiť potrubím samospádom. Dodnes neprúdi a zrejme už ani nebude. Stavba dodnes nie je ukončená, pozemky nie sú majetkovo vysporiadané. Nálezisko termálnej vody je vzdušnou čiarou 2 až 2,5 km od Kapušian. Keby od neho viedlo akékoľvek kvalitné potrubie, jeho údržba by bola veľmi drahá, termálna voda je dosť tvrdá a usadeniny by sa museli veľmi často čistiť. Nakoniec, vrt bol iba náhodný, geológovia tvrdia, že jeho výdatnosť liter za sekundu by nestačila pokryť požiadavky takého veľkého kúpeľného areálu – hovorí Ing. Blažej Nagyidai, vedúci referátu výstavby a územného plánovania na MÚ vo Veľkých Kapušanoch. Súčasný mestský úrad stavbu zdedil po svojich predchodcoch a pociťuje ju ako “danajský dar”. Ešte pred rokom platil v areáli strážnika, teraz už ani ten tam nie je. Vraj nedávno sa o areál zaujímal nejaký súkromný podnikateľ z Pavloviec nad Uhom, ale keď ho upozornili na to, že tam žiadna voda nie je, už sa viac neozval. Kým na Mestskom úrade v Kapušanoch majú zo svojho čudesného kúpeľného areálu hlavu v smútku a popravde povedané nevedia čo s ním, starostka Krišovskej Lieskovej Barbora Šándorová sa iba trpko pousmeje a vraví – obec je chudobná ako kostolná myš a peniaze nám vytekajú z hrdzavého potrubia. Tá voda vyteká nazmar už dvadsať rokov. Kedysi si tam ľudia doniesli vane, napúšťali ich a kúpali sa. Vraj veľmi pomáha na kožné ochorenia, stavy po porážkach. Obec nemá peniaze na to, aby vybudovala kúpele. Vrt v deväťdesiatom prvom prešiel do majetku obce, ale čo máme z toho? Chceli by sme, aby sa voda využívala, veď by to bolo na prospech nielen nám, ale celému okoliu, lenže odkiaľ na to vziať? V zmluve, ktorú nám starostka ukazuje, stojí čierne na bielom, že “Vrt Stretava 21 v hodnote 8,5 milióna Sk prechádza do majetku obce”. “Bohatá” Krišovská Liesková nemá pohromade ani tristotisíc na splátku za plyn. A peniaze “vytekajú do poľa”. Každú sekundu liter horúcej minerálnej vody. Kto prameň pozná, každý vraví, že výdatnosť je vyššia. Zdá sa, že naozaj je. V zime to vraj v okolí vyzerá ako na Islande. Nad snehovým poľom sa vznášajú oblaky horúcej pary. Ktovie, prečo našinec vždy skôr vie, prečo sa niečo nedá urobiť, akoby hľadal spôsob, ako to urobiť…
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/2077088/v-rime-maju-koloseum-vo-velkych-kapusanoch-kolosalne-kupalisko-bez-vody.html
Čo sa zmenilo za 25 rokov?
Pani bývalá starostka už nežije, areál kúpeľného centra už neexistuje, je tam Útulok pre psov ( iba nedávno sa mi objavil článok, kde je odfotený ten areál, ale neuložila som si ho. Keby niekto disponoval fotografiou, potešila by), plaváreň tiež nie.
Ostala iba voda vytekajúca do polí. Vlastne už ani tá nie je. Ale minimálne 30 rokov poctivo vytekala. Teraz je uzavretá, priškrtená?
Napriek tomu sa občas ozve. Vrt je ako studňa, čím viac z nej čerpáš, tým viac vody je v nej.
Ten kapušiansky nápad bol veľmi, veľmi zlý ( Keby od neho viedlo akékoľvek kvalitné potrubie, jeho údržba by bola veľmi drahá, termálna voda je dosť tvrdá a usadeniny by sa museli veľmi často čistiť). Možno, keby sa do toho vtedy nemontovali naši, bolo by vzniklo niečo na mieste vrtu.
Nie je to jediný vrt. Alebo nálezisko. Počty ani nejdem uvádzať. Veď nakoniec sú dostupné v rôznych územných plánoch. Napr. V tesnej blízkosti obce Ižkovce 3175m, ďalej 1km východne od obce Beša 3360m , ďalšie v oblasti Veľký les, ďalej cca 4 km severne od obce Leles…. Veď nechoďme ďaleko. Aj u nás sa prepočítala hĺbka potrebného vrtu, cena, atď.
Nehľadajte vinníka. Tá bola v politike a v jednotlivých vládnucich režimoch a v ich rozhodnutiach nepodporovať. Podporovali sa iba veľké kúpeľné strediská. Socializmus zvysoka kašľal na podporu inde. Zadarmo využívať liečivú vodu? Povolil v jednotlivých mestách malé kúpaliska s platenou vodou. Jasné, že nemali šancu žiť a rozvíjať sa. Zmena režimu nemala záujem o východ. A tiež, šírili sa šumy okolo akejsi dohode, aby sa neodčerpávala voda od susedov. Jedno je isté, asi pred 20 rokmi približne tu prišli maďari a chodili, skúmali, hľadali? Ktovie čo. Odvtedy je ticho.
Nie som odborníkom a preto píšem iba subjektívny názor.
Čo je anomáliou? Kúpele a následne z nich kúpaliská v Maďarsku nevznikali komplikovane. Kde bola voda, založili sa. V čase socializmu. Pretože ich vládnuci systém toto podporoval. Pokračovať teda budeme príkladmi vzniku pár kúpeľov, dnes kúpalísk, ktoré navštevujeme.
Všimnite si teplotu vody v Sárospataku. 50 stupňov Celzia. A takých príkladov bude viac. Všimli ste si teplotu vody v Krišovskej Lieskovej? 80 stupňov Celzia na ústi vrtu. Ak je pravdou, čo tvrdia, že ležíme na rovnakom prameni, tak potom kde je vlastne začiatok prameňa a kto by komu odčerpával vodu ?
Existuje aj ďalšia záhada?
ČO MÁME NAD KOLÓNIOU?
Medzi malou vlakovou zastávkou a Čiernym Poľom máme pramene. Nie je to vrt geotermálnej vody pri Krišovskej Lieskovej. Ale vzhľadom k blízkosti môže ísť o ten istý prameň. V Krišovskej šlo o vrt v 70 rokoch, tieto pramene sú zakreslené na mapách v roku 1955. Dokonca aj na 3 vojenskom mapovaní v rokoch 1869- 1887. A nie je to Ortov. Ten je ďalej. Čisto hypoteticky, nemôže byť, že začiatok geo vody v Krišovskej je vlastne u nás? Pramene existovali, boli zdokumentované na mapách, čiže voda bola vonku na povrchu.
1955
1869- 1887
Náš článok je písaný na tému teplej vody a kúpeľov v minulosti v našom meste a v okolí. Nie je písaný na tému poslednej plavárne v meste a že nemalo mesto predať budovu a pod. Finančná neudržateľnosť nepustila. Plavárne vo veľkých mestách bojujú o prežitie. Nepotešilo by nás, keby sa hodnota článku stratila v diskusii o poslednej plavárni. Veď ako čítate v článku ani nepoužívali v nej vodu z vrtu.
Sárospatak- Végardó.
1959
Maďarský štátny geologický ústav začal v rokoch 1950 výskum kaolínu vo Végardó. Vegardó bola kedysi dedina s viac ako 1000 obyvateľmi, ktorá bola v roku 1968 pripojená k Sárospataku. Názov kúpeľov sa zachoval z názvu obce, v ktorej sa našiel prameň vody.
Hlina nazývaná kaolín sa volala tiež porcelánová zem .Používala sa na výrobu porcelánu, ale aj na výrobu papiera a farieb a dokonca aj v kozmetickom priemysle. Počas výskumov v roku 1959 bola okrem kaolínu nájdená aj termálna voda.
Prvé kúpele postavili pomerne rýchlo.
sarospatak-vegardo-gyogyviz-archiv
Gyógyvízzé minősítették a Sárospataki Végardó Fürdő vizét – Termalfurdok.com
Na jar v roku 1961 Slobodná Zem napísala:
Medzi Sárospatakom a Végardóom vytryskla na povrch teplá voda s teplotou 50 stupňov Celzia. Liečivá voda stále prúdi do Bodrogu , ale rady Sárospataku a Végardóa sa rozhodli začať výstavbu kúpaliska z fondu rozvoja dediny. Kúpalisko, kúpele budú zásobované liečivou vodou.
Kúpalisko vo Végardó sa stali rýchlo populárnymi. Život v predtým čoraz viac vyľudnenej časti dediny bol oživený. Desať rokov po otvorení kúpeľov napísali o nich v Képes Újság celkom nadšene nasledovné:
Od začiatku jari do neskorej jesene je v obci čulá doprava. Chodia sem nielen obyvatelia župy, ale prichádzajú v skupinách ľudia, ktorí sa chcú uzdraviť aj spoza hraníc – z okolia poľsko-českých Tatier, zo Sovietskeho Zväzu a Rumunska . Pribudla sem zvlášť stanica na hraničnom priechode a je tu aj zmenáreň.
1972
Miért Végardó a Végardó Fürdő? – Termál Online (termalonline.hu)
A dnes:
Bükfürdő
Viac ako 1000 miestnych obyvateľov vykopalo za 1 mesiac viac ako 2,5 km dlhú priekopu neďaleko Büku. Mnohé z dnešných populárnych kúpeľov, kúpalísk vďačia sa svoju existenciu manuálnej práci v tej dobe.
Čo sa stalo v Büku?
V 50 rokoch 20 storočia bola nájdená termálna voda pri hľadaní ropy. Keďže ale nebola presne tým, čo hľadali odborníci ponúkli ju obci Bük. Obec pre nedostatok financií ponuku odmietla a tak ropní odborníci uzavreli teplú studňu. Verejný tlak miestneho obyvateľstva, ktorí boli nadšení z myšlienky založenia kúpeľov, prinútila zvolať v októbri 1959 zasadnutie obecnej rady a nakoniec dostali aj podporu na úrovni okresu. O rok neskôr bola Národná spoločnosť pre výskum a vŕtanie studni poverená uvedením teplého vrtu do prevádzky. Studňa ležala uprostred poľnohospodárskej plochy a bolo potrebné zabezpečiť odvodňovanie v dostatočnom predstihu. V praxi to znamenalo, že bol potrebný 2,5 km kanál, ktorý by odvádzal stúpajúcu vodu do rieky Repcze. Práve tu sa zapojilo viac ako 1000 nadšencov do prác a vykopalo kanál, čím ušetrili 250 000 HUF. 5.decembra bola vyčistená studňa aktivovaná, keď vytryskla prúdom voda (70 m), tak, že sa zem chvela. A voda bola odvádzaná vo vykopanom kanáli.
Samotné kúpele si na svoju premiéru počkali ešte rok a pol kvôli financiám a tiež, že hlava studne bola pravidelne upchatá kvôli vysokému obsahu minerálov vo vode.
Kanál ihneď prevzala populácia a začala sa kúpeľná turistika v kanáloch.
Vykopali 2,5 km zákopy, aby sa Z Bük termálne kúpele – Thermal Online (termalonline.hu)
A dnes?
Kúpele Csiszta, keď ešte boli ľudovými kúpeľmi
Podľa informácií na webovej stránke kúpeľov viedli vrty na prieskum ropy v oblasti Berek k nálezu horúcej vody bohatej na minerály pri teplote 42 °C v roku 1956 v blízkosti Csisztapusta. Podľa archívnych snímok nájdených na Fortepan.hu stránke bola liečivá voda, ktorá sa voľne objavila na okraji osady, populárna už v roku 1947 medzi miestnymi obyvateľmi.
1947
1956 – zdroj: csisztafurdo.hu
Csiszta Fürdő, amikor még népfürdő volt – Termalfurdok.com
A dnes?
Csiszta Fürdő Csisztapuszta – Termalfurdok.com
Harkány.
A dnes:
Mezőkövesd
V roku 1938 Lajos Zsóry povolil ťažbu ropy na svojom pozemku. Vrt nepriniesol ropu, ale 25. februára 1939 na údiv a potešenie ľudí, ktorí vŕtali, 30-metrový stĺp teplej vody vyšiel z hĺbky 875 m, ako gejzír. Studňa dala 3000 litrov vody za minútu a potom po troch týždňoch 5000 litrov vody pri teplote 68 °C. Lajos Zsóry zaplatil cenu za potrubia umiestnené v zemi počas vŕtania, takže od 1. januára 1940 mohol minerálnu vodu predávať v balenej forme a v júli 1940 otvoril prvý 35×18 m plaváreň, ktorá je dnes bazénom.
Takýmto:
Kúpele Hajdunánás v Maďarsku.
Na mieste terajších ( 14 ha) kúpeľov a kúpaliska ( pretože všetky kúpele sa neskôr rozširovali na kúpaliska, kde im ostal bazén s liečivou vodou) boli zväčša pastviny pre prasce a opustené, trstinou zarastené hlinené jamy na výrobu váľku (váľkovej tehly). Prvou kúpeľnou budovou bol prerobený opustený bitúnok. Objavená termálna voda bola odvádzaná do blízkeho jazera a tam sa kúpali ľudia.
hajdunanas furdo – Bing images
A 19. század második felében egyaránt fontos szerepet játszottak a közegészségügy rendszerében és Magyarország társadalmi életében a gyógyfürdők. Az erőteljes reklámmal rendelkező híres fürdőhelyek, pl. Bártfa és Szobránc mellett csaknem minden város és sok falu mentén egész sor kisebb fürdőhely is volt.
Nagykaposon a kádas és zuhanyzós fürdőt
– 1892 nyarán nyitotta meg Dr. Mijó Kálmán járási tisztiorvos. A fürdő a következő évi kibővítése és átépítése után két kút vizét használta. A létesítmény a természetes kádas és zuhanyzós fürdőn felül vasas, kénes és sós fürdőként is funkcionált.
Dr. Mijó Kálmán
1848 -1906.6.25.
A vármegye közönségének és a vármegye tisztikarának gyásza van. Dr. Mijó Kálmán vármegyei tiszti főorvos f. hó 25-én, életének 59-ik évében, hosz- szas szenvedés után elhunyt.
A megboldogultban kiválóan képzett, lankadatlan szorgalmú és példásan kötelességtudó tisztviselőt vesztett el a vármegye közönsége, a’ társadalom pedig egy általánosan kedvelt és a közügyek iránt — súlyos betegsége dacára is — mindig élénken érdeklődő, hasznos tagját. Tisztelte és becsülte mindenki. A kiknek pedig alkalmuk volt jó szivét, minden szép és nemes iránt fogékony lelkét ismerni, azok szerették a baráti szeretet igaz melegével. És sokan voltak ilyenek. Talpig becsületes, őszinte, igaz ember — és példás családapa volt. Jó kedélyén, általánosan ismert humorán, még súlyos betegsége sem vett erőt.
Dr. Mijó Kálmán 1848-ban született Veskócon. Atyja Szerednyén volt járásorvos. Középiskolai tanulmányainak befejezése után az orvosi pályára lépett s az oklevelet elnyervén, a Budapest fővárosi szegényes dologkórházban mint alorvos kezdette meg működését, később Munkácson volt gyakorló orvos. A 72-73-i coléra idején Ungvárt a vármegyei tiszti főorvos szak- segéde és járvány-orvos volt Jenkén. 1874-ben kaposi járás orvos lett, 1900. évi augusztusban pedig dr. Bene Sándor halála^ után — vármegyei tiszti főorvossá neveztetett ki. Állását szeretettel és kiváló szakértelemmel töltötte be. Példás tisztviselő volt és bár egyre fokozódó szívbaja rohamosan ásta alá erejét — még csak rövid idővel ez előtt is — maga látta el hivatalát, s az utolsó hetekben, napokban sem szűnt meg érdeklődni hivatalos dolgai iránt.
Tevékenyen vett részt a vármegye és város minden közügyében. Elnöke volt a vármegyei orvos- és gyógyszerészek egyesületnek és tagja több közhasznú egyesületnek. Halála az egész vármegyében őszinte részvétet keltett.
Temetésén, mely f. hó 27-én volt, testületileg részt vett a vármegyei és városi tisztikar, az orvos- és gyógyszerész-egyesület, és tisztelőinek, barátainak nagy száma.
Halálát özvegye, született Tatay Etelka, két leánya és kiterjedt rokonság gyászolja.
A család a következő gyászjelentést adta ki:
Alulírottak megtört szívvel tudatják a magok és számos rokonok nevében, hogy a felejthetlen drága férj, a gyöngéd édesapa, testvér, após, nagyapa és sógor: dr. Mijó Kálmán, Ung vármegye tiszti főorvosa, életének 59-ik, boldog házasságának 32-ik évében hosszas szenvedés és a halotti szentségek ájtatos felvétele után f. hó 25-én éjjeli 11 órakor jobblétre szenderült.
A megboldogult hült tetemei f. évi november hó 27-ón d. u. 3 órakor fognak a róm. kath. egyház szertartása szerint a Kálváriái sirkertben örök nyugalomra helyeztetni.
Az engesztelő szent mise-áldozat f. hó 28-án reggel 8 órakor fog a Mindenhatónak bemutattatni.
Ungvár, 1906. november 26-án.
Áldás és béke lengjen drága porai felett!
Dr. Mijó Kálmánná szül. Tatay Etelka neje. Mijó Sarolta, Mijó Etelka, férj. Bóta Lászlónó gyermekei. Mijó Paula férj. Róday Gyulánó testvér, és leánya Ráday Erzsiké férj. Spek Sándorné. Bóta László veje. Bóta Alizka és Bóta Istvánba unokái. Réday Gyula és Spek Sándor sógorai.
Ung, 1906, 44 évfolyam
Pridaj komentár