Kaštiele v obci Bačka/ Bacska, okres Trebišov. István Geőcze z obce Bačka bol prvým slovensko-maďarským zakladateľom kávovej plantáže v Blumenau v Brazílií.
Obec Bačka nemá na internetovej stránke bohaté záznamy histórie, tak sme sa na obec pozreli bližšie. Dôvodom je skutočnosť, že aj Bačka má zaujímavú históriu a bolo by hriechom, keby ste ju nespoznali. Aj z tejto obce vzišiel slávny a vzácny človek, na ktorého môžu byť patrične hrdí a pracovať do budúcna s touto pamiatkou, čí už zhromaždením informácií a založením pamätnej izby, ale aj informačnou tabuľou na cintoríne . Potomkovia rodiny Szendrői Geőcze o ktorých píšeme v časti osobnosti obce žijú po celom svete. Nie je to vymretá rodina, ale naopak, veľmi veľká, porovnať by som ju mohla k rodine Bernáth. Trebalo by ich vyhľadať, skontaktovať sa s nimi, veď ich korene pochádzajú z Bačky.
Ako zdroje o obci nám poslúžili práce Borovského Samu, práce Dr. Dénesa Józsefa, s ktorým pracujeme aj pri odhaľovaní, upresňovaní iných pamiatok z bezprostredného okolia a veľkú pomoc o osobnostiach obce nám poskytol p. farár z Ižkoviec, rodák z Bačky Egri Gergő, lelkipásztor, Iske, s ktorými som pracovala ďalej, robila výskumy, doplňovala jeho prvotné informácie. S prekladom mi pomáhala moja kolegynka Alica Kočišová.
Vysvetlenie pojmu kaštieľ, ako ho chápali v minulosti:
Kúria, kaštieľ, panské sídlo, panstvo, zemianska kúria, to všetko je jedno a to isté. Aj v 19. storočí sa tie isté stavby spomínajú ako kaštiele, kúrie či panské sídla. Dnes sa kvôli rozdielom vo veľkosti budovy často rozlišujú ako kaštiele, kúrie alebo sa rozlišujú pod inými názvami. V maďarskom jazyku neexistuje presná definícia kaštieľa alebo kúrie. Každá taká budova, ktorá má od priemerných budov väčšie rozmery a viac zdobenia, v ktorej žila rodina šľachtického pôvodu. Na druhej strane je pravda, že v minulosti sa veľké domy, viacposchodové často nazývali kaštieľmi. Dobrým príkladom je, že všetky sedmohradské kaštiele sú kaštiele, ktoré oku zvyknutému na maďarské rozmery pripadajú skôr ako kúrie. A pritom sú to kaštiele. A toto sa ešte dá stupňovať, pretože rozmery väčšiny maďarských kaštieľov sú menšie ako rozmery (kaštieľov) v západných krajinách.
Ďakujem za vysvetlenie vitéz lovag Bernáth László Krisztián.
Preto nebuďme nedôverčiví pri pojme kaštieľ. Bude zaujímavé, keď sa zverejní LIDAR mapovanie východného Slovenska. Čo prezradí, čo potvrdí. Či na cintoríne nepôjde o tretiu pamiatku, hradisko z čias Gug- keletovcov. Pod našimi nohami v Medzibodroží a Použí sa nachádza nespočetné množstvo pamiatok.
Článok je otvorený a vítame všetky doplňujúce informácie.
O OBCI BAČKA.
Prierez históriou obce ponúkame dvojaký. Mne je stále bližšie bádanie Borovszkého ( 1896), ktoré spracoval Vende Aladár.
Rok 1896. Bačka, malá maďarská dedina pozdĺž Latorice, leží na medzibodrožskej planine so svojimi 97 domami a 642, vo väčšine reformovanými obyvateľmi.
Nakoľko rodina Bacskay po chlapčenskej vetve vymrela, v roku 1640 získal časť panstva Bacskai – kapitán z Anarcsu.
Reformovaná cirkev vlastní strieborný kalich/pohár sviatosti s nasledovným nápisom: “Milostipán Pál Klobusitzky a Milostivá pani Erzsébet Pallay darovali tento kalich spoločne v kostole v Bacske Bohu roku 1785 na vysluhovanie večere Pánovej”
Ďalšou zaujímavosťou je v čase uverejnenia článku informácia od Egri Gergő, lelkipásztor, Iske. V katolíckom kostole je címer Guth- Keledovcov na stene a myslí si, že aj reformovaní majú spomínaný pohár večere. O to zaujímavejšie môže byť, že je možné, že pod katolíckym kostolom je hrob / hrobové miesto jednej z vetiev veľkomožnej rodiny Báthoryovych, ktorí boli v tom čase vlastníkmi obce, hoci informácie ma také, že v tejto veci neboli uskutočnené žiadne archeologické vykopávky.
Článok by som rada doplnila o fotografie kostolov a vyššie vymenovaných pamiatok.
Erb rodu Guth-Keledovcov
Jednou zo základných čŕt výskumu hradov a zámkov je, že chceme spoznať súčasné sídla šľachty, administratívnu správu a kultúrne centrá v širokom zmysle. Bačka v Medzibodroží je toho dobrým príkladom.
V mnohých prípadoch – viackrát, ako si myslíme – musíme hľadať v neznámych hĺbkach a môže sa stať, že steny barokových a eklektických budov z 18.- 19. storočia obsahujú aj stredoveké detaily.
Aspoň z historických údajov panstva je zrejmé, že aj predkovia Bacskaiovcov pochádzajúci z rodu Gutkeled, žili od čias Arpádovcov v obci, z názvu ktorej vzniklo ich meno ( Alebo opačne). Prvá písomná zmienka o obci Bačka sa datuje do roku 1214, kedy sa nazývala Becheka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne:
Podľa Kultúry slova: Becheka 1214, Bachka 1299, Báčka 1808, dnes Bačka, obv. Trebišov; doklady poukazujú na znenie Bačka (1299), to by mohlo byť os. meno, ale obec od pôvodu bola zemianskou usadlosťou, váženého rodu.
Preložená práca Dr. Dénesa Józsefa,
Podrobný súpis dvoch kaštieľov sa zachoval z roku 1672. Jedna z dvojposchodových budov patrila Györgyovi Újlakymu z Bačky a druhá Ferencovi Dessewffymu. Pri absencii podrobného genealogického výskumu o poslednom menovanom sa môžem len domnievať, že on alebo jeho predok sa k Bačke dostal sobášom.
Ako môžeme určiť, kde by sa mohli nachádzať palisádami opevnené kaštiele zo 17. storočia? Pri pohľade na mapu obce v polovici 19. storočia je v strede obce vidieť znaky poukazujúce na jeden alebo dva kaštiele a s nimi spojené hospodárske budovy.
Z detailu katastrálnej mapy vyhotovenej v roku 1910 je zrejmé, že sme mali dobrý odhad:
Z dvoch budov tú, ktorá je na západnej strane – pravdepodobne tú staršiu – zbúrali len prednedávnom.
Zvýraznenie na topografickej mape označuje jeho polohu:
Jednoposchodová kúria označená na východnej strane ulice dodnes slúži ako obytný dom.
Za informáciu a fotku dakujeme Egri Gergő, lelkipásztor,SK- Iske
Autor Borovszky-ho vydaného v 1905 považoval oba kaštiele za pochádzajúce z 19. storočia – zrejme na základe ich súčasnej podoby. Očividne však mohli byť staršie, pretože najneskôr od roku 1200 musíme počítať s pobytom predkov rodu Bacskai. Ďalšou otázkou, samozrejme, je, ako dlho existuje kontinuita konkrétneho miesta?
Najneskôr v polovici 13. storočia vystúpila zo širšieho príbuzenstva rodu Gutkeled vetva Bacskaiovcov. Je však veľmi pravdepodobné, že to bolo oveľa skôr – že už v 11.-12. storočí patrilo územie členom rodu. Podľa stránky obce Bačka: Obec je doložená v roku 1214, keď už bola vyvinutou dedinou. Patrila tamojším zemanom Bocskayovcom až do roku 1660. Čiže v roku 1214 už patrila rodu, je teda veriteľné, že im územie patrilo už v 11.-12. storočí.
História sa nezačala okolo roku 1250.
Isté je len to, že Gutkeledovci pochádzajúci od nemeckých rytierov (medzi inými predkovia slávnych Bátoriovcov, Marótiovcov, Várdaiovcov atď.) sa do 13. storočia už dávno pomaďarčili.
V prvom vojenskom prieskume v 80. rokoch 18. storočia je starý cintorín označený ako malý kopec:
Na mape z roku 1820 (OSZK TK 929) bol znázornený ako obdĺžnikový, kosoštvorcový pôdorys (mapa nie je presne orientovaná na sever):
V súčasnosti zalesnená a krovitá oblasť:
Prečo to ukazujem? Pretože v zásade existujú dve možnosti umiestnenia raného sídla, centra statku (hradu) Gutkeledovcov.
- alebo miesto neskoršieho kaštieľa, zbúraného v súčasnosti
- alebo je podozrivý starý cintorín
Vo všeobecnosti platí, že ak niekde nepoznáme polohu starého hradu a niet stopy po jeho miestnom názve (teda obyvateľstvo už o ňom nevie), je vhodné pozrieť sa na starý cintorín kvôli iným podozrivým vizuálnym javom – povedzme zo satelitnej alebo leteckej snímky. Je bežným javom, že na mieste opusteného hradu bol neskôr vybudovaný cintorín.
Vysvetlením tohto je jednoducho to, že hradištia sa takto mohli aj neskôr v budúcnosti na niečo užitočne (účelne) využiť.
Pikošky zo života obce.
Zemplén, 1890-04-13 / 15. szám
Zemplén, 1890-04-20 / 16. szám
OSOBNOSTI OBCE BAČKA.
1.Szendrői Geőcze István,
rodák z obce Bačka, kávový plantážnik v Brazílií.
Narodil sa obci Bačka 25.7. 1836 a zomrel v Rumunsku v Baia Mare v roku 1900.
O tomto významnom človeku Istvánovi, jeho bratovi Bertalanovi, o jeho rodine z obce Bačka mi porozprával na jednej prechádzke v obci Ižkovce Egri Gergő, lelkipásztor,SK- Iske . Materiál, ktorý teraz budete čítať, fotky sú jeho výskumom, ktorý mi poskytol a za ktorý veľmi pekne ďakujem. Tento základ som potom rozšírila o ďalšie informácie, čerpala z archívov, genealógie a pod.
Títo bratia podľa všetkého pochádzali zo 7 detí ( Szendröi István Gyula Ignác Vince Geöcze;/ mal 3 deti) Szendröi János Geöcze;( mal 5-7 deti) Antonia Maria Göcze; Bertalan Lájos, Agoston Geőcze de Szendrő;/ 5- 7 deti) Szendröi Miklós Kálmán József Geöcze; Antonia Gabriëla Göcze a Szendröi Zsófia Paulina Gÿsilla Göcz) a nevlastnej sestry z matkinho druhého manželstva Anna Gömbös de Jákfa., de Almás ( 5-6 detí)
V novinách z roku 1890 som ale našla zaujímavý fakt. Ďalšie dieťa. Alžbetu- Erzsébet. Teda 8 vlastných a 1 nevlastný súrodenec nakoniec.
István Geőcze je významnou osobnosťou obnovy maďarského vojenského jazyka a literatúry. Napísal nespočetne veľa diel.
Jeho otcom bol právnik János Geőcze (Gőcze, Geöcze) Szendröi nar. 1795, ( jeho dedo Ferenc pochádzal zo Zemplínskeho Branča) a matkou Antónia Szerdahelyi de Ágcsernyő (09. Apríl 1799 Sátoraljaújhely-03. Október 1868 Pest ). Druhýkrát sa vydala za László Gömbös a mali spoločné dieťa Annu Gömbös de Jákfa, de Almás.
Študoval v Sátoraljaújhelyi, v Užhorode, v Košiciach, v Budapesti. Zúčastnil sa vojny za nezávislosť v rokoch 1848-49. Geőcze sa ako dvadsaťročný postavil proti dohode s viedenskými úradmi po prehratej vojne za nezávislosť.
Potom utiekol do Talianska, kde bol veliteľ Garibaldiho osobnej stráže, neskôr vodcom maďarského zboru počas talianskej vojny za nezávislosť. Krátko pôsobil ako učiteľ na dôstojníckej škole Cuneo a potom odcestoval do Švajčiarska, kde sa z novín dozvedel, že dr. Hermann Blumenau, nemecký emigrant, založil osadu na juhu Brazílie pri rieke Itajahy. István Geőcze sa rozhodol vycestovať do Brazílie presne na toto miesto. V krajine žil v rokoch 1864 až 1866, kde zažil mnoho dobrodružstiev a do roku 1866 tu žil ako pestovateľ kávy a založil si vlastnú plantáž. Z tejto cesty napísal : Cesta do Brazílie a späť, Pešť, 1869. Dva zväzky, za ktoré bol ocenený diamantovou brošňou uhorskej kráľovnej Alžbety.
Po návrate z Brazílie sa v roku 1867 sa stal kresličom na úrade uhorského predsedu vlády, v roku 1870 vstúpil do radov Uhorskej kráľovskej armády ako poručík a čoskoro sa stal brigádnym pomocníkom a od 20. septembra 1872 učiteľom organizácie armády na Akadémii Ludovika . 1. mája 1879 bol vymenovaný za armádneho kapitána I. triedy . V roku 1880 nastúpil na I. oddelenie ministerstva obrany ako administratívny pracovník. Od roku 1882 stále viac a viac chorľavel, preto 30. marca 1884 odišiel do dôchodku. Vo veku 74 rokov až do svojej smrti v Baia Mare v roku 1900 pôsobil ako aktívny vojenský expert.
https://honvedelem.hu/images/media/5f58c44b66b5b289647226.pdf
Venoval sa literatúre. Často publikoval pod pseudonymom ako Szendrői, Bacskay, Kaponyai, GK a GJ. O jeho súkromnom živote máme málo informácií, isté však je, že jeho jediným dieťaťom bol neskorší slávny matematik Zoárd Geőcze.- podľa mnohých zdrojov. Nie je to tak podľa genealógie rodiny. István mal 2 manželky Anna Geöcze a Terézia Geöcze(Bottlik). Anna bola mamou týchto spoločných detí.: Anna Antonia Aloysa Geöcze; Szendröi Zoard (Zvardus) Istvan Geöcze a Szendröi Felix Geöcze.
Zoárd Geőcze
https://hu.wikipedia.org/wiki/Ge%C5%91cze_Zo%C3%A1rd
Čo všetko napísal István Geőcze si môžete prečítať tu:
Ja ale odporúčam čítať tieto linky:
Z týchto linkov vyberám úryvok:
1.
13. januára 1864 sa István Geőcze vydal z prístavu Janov na trojsťažňovej lodi Santa Catherina do Brazílie. Loď nebola naozaj pripravená na dlhú plavbu. Do trupu počas plavby neustále presakovala voda. Jedlo na lodi bolo navyše mimoriadne zlej kvality. Do Gibraltárskeho prielivu sa dostanú 27. januára a potom smerujú na Madeiru a Kapverdy. Cestou, dopĺňajúc si už aj tak chudobnú potravu, pravidelne lovili ryby. Korisť je podrobne rozpísaná v diele autora. Cesta plná mnohých ťažkostí a výziev sa definitívne skončí 10. marca, keď dorazia do Rio de Janeira, vtedajšieho hlavného mesta Brazílie.
Pohľad na Rio de Janeiro
Rušný prístav Rio
Geőcze opisuje Rio, jeho obyvateľov, rušný svet prístavu, jedlo, otroctvo a takmer všetko, čo videl alebo s čím prišiel do kontaktu.
Pouliční predavači v Riu
Asi o dva týždne opúšťa Rio a parníkom pokračuje do Santa Catheriny. V meste strávi niekoľko dní a potom sa plaví po rieke Itajahy do Blumenau.
Pozdĺž rieky Itajahy
Lov pozdĺž rieky
Geőcze podrobne predstavuje mimoriadne rozmanitú divokú prírodu, ktorú bolo možné vidieť počas cesty. Mesto založené nemeckým lekárnikom v roku 1850, keď sa tam autor v roku 1864 dostal, bolo už mestom s takmer 3000 obyvateľmi.
Osadníci z Blumenau
V osade bolo už vtedy zakázané otroctvo, a tak Geőcze najal dvoch ľudí znalých oblasti, nakúpil potrebné vybavenie a potraviny, potom sa vydal na pravý breh rieky a začal zakladať miesto svojej kávovej plantáže. Každý deň usilovne ničili les, postavili aj chatrč. Do roku 1866 tu žil autor ako pestovateľ kávy. 
sádzači
V júli 1866 sa však pod vplyvom správ z Európy rozhodol vrátiť domov.
2.
2. Bertalan Geőcze
(Bertalan Lájos, Agoston Geőcze de Szendrő) rodák z obce Bačka, brat Istvána.
Leží pochovaný v Bačke pri svojej prvej manželke, ktorá sa volala Bertha Erzsi( Erzsébet ).
Geöcze Sarolta, szendrői (szociológus, pedagógus, művelődéspolitikus, tanítóképző-igazgató; a hazai keresztényszocializmus egyik vezető ideológusa, a Keresztény Munkásnők Országos Egyesületének megalapítója) 1862–1928.
Édesanyja halála (1869) után két évre Pestre vitték tanulni; majd otthon nevelkedett. 1882-ben a budai elemi iskolába, 1883-ban a budapesti polgári iskolába járt. 1886-ban a brassói állami polgári leányiskolához nevezték ki, 1888-ban az iskola vezetője lett. 1892-ben megbízták a komáromi állami polgári leányiskola szervezésével, melynek igazgatója is lett. 1898-ban a fővárosba helyezték át, itt először a II. kerületi tanítóképzőben, később pedig a VI. kerületi Erzsébet nőiskolában oktatott. 1907-ben kinevezték a II. kerületi tanítóképző igazgatójává, 1916-ban innen ment nyugdíjba, mint címzetes főigazgató. Halálát fehérvérűség és szívgyengeség okozta.
Ďalšie, vyššie neuvedené zdroje:
https://ujszo.com/regio/tortenelmi-kozsegnevek-bacska
ZEMPLÉN VÁRMEGYE KÖZSÉGEI.
Irta Vende Aladár
Bacska
Gergő Egri:
A katolikus templomban a cimer megtalalható a falon, és azt hiszem hogy a reformatusoknal az urvacsorai kehely is megvan. Ami még érdekes lehet, hogy a katolikus templom alaltt lehet az egyik főuri család a Báthoryak egy ágának, akik akkoriban tulajdonosaii voltak a falunak a sirhelye is, noha en ugy tudom, hogy régészeti ásatások nem voltak e téren.
—
Gutkeled nemzetség címere
http://mek.oszk.hu/01900/01949/html/index84.html
A Magyar nyelvben nincs pontos definíciója a kastélynak és a kúriának. Mindegyik olyan, az átlagosnál nagyobb méretű és díszítésű épület, ahol egy nemesi származású család él.
Bacska kastélyai
írta Dr. Dénes József.
A várak és kastélyo kutatásnak egyik alapvető vonása, hogy zömében a nemesség mindenkori lakóhelyeit, birtokigazgatási és széles értelemben vett kulturális központjait szeretnénk megismerni. A Felső-Bodrogközben található Bacska (szlovákul: Bačka) is jó példa lehet erre.
Sok esetben – többször mint gondolnánk – ismeretlen mélységben kell kutakodnunk és előfordulhat, hogy 18-19. századi barokk és eklektikus épületek falai is középkori részleteket tartalmaznak. Legalábbis a birtoktörténeti adatokból nyilvánvaló, hogy a Gutkeled nemzetségből származó Bacskaiak ősei is az Árpád-kortól kezdve névadó falujukban éltek.
Két kastélyukról is részletes magyar nyelvű összeírás maradt fenn 1672-ből!Az egyik, emeletes épület bacskai Újlaky Györgyé volt, a másik pedig Dessewffy Ferencé. Utóbbiról részletes genealógiai kutatás híján csak feltételezni tudom, hogy ő maga vagy felmenője beházasodás révén került Bacskára.
Hogyan tudjuk meghatározni, vajon hol lehettek a 17. századból ismert, palánkkal erődített kastélyok? A falu 19. század közepi térképére nézve a falu közepén látszanak egy vagy két kastélyra és a hozzájuk csatlakozó gazdasági épületekre utaló jelek:
Az 1910-ben készült kataszteri térkép részletén már egyértelmű, hogy jó volt a sejtésünk:
A két épület közül a nyugati oldalra esőt – sejthetően a régebbit – napjainkra lebontották. A topográfiai térképen kiemelkedés jelzi a helyét:
Az utca keleti oldalán jelölt földszintes kúria a mai napig lakóházként szolgál. Az 1905-ben megjelent Borovszky szerzője mindkét kastélyt 19. századinak vélte – nyilván aktuális megjelenésük alapján. Azonban nyilvánvalóan régebbiek lehettek.
A Bacskaiak őseinek lakóhelyével ugyanis legkésőbb 1200 óta számolnunk kell. Más kérdés persze, hogy a konkr
Legkésőbb a 13. század közepén vált ki a tágabb rokonságból a Gutkeled nemzetség Bacskai ága. Viszont nagyon is valószínű, hogy már jóval korábban – a 11-12. században – is a nemzetség tagjaié volt a terület. A történelem ugyanis nem 1250 táján kezdődött!
Annyi biztos csak, hogy a német lovagoktól származó Gutkeledek (többek között a híres Bátoriak, Marótiak, Várdaiak stb. ősei) a 13 századra már régen elmagyarosodtak.
Az első katonai felmérésen, az 1780-as években kis dombként jelölik a régi temetőt:
Egy 1820-as térképen (OszK TK 929) négyszögletes, rombikus alaprajzúnak ábrázolták (a térkép nem pontosan északra tájolt):
Jelenleg fás-bokros terület:
Miért mutatom? Mert elvileg két lehetőség van a Gutkeledek korai lakóhelyének, birtokközpontjának (várának?) lokalizálásra:
- vagy a későbbi – napjainkra lebontott – kastély helye
- vagy a régi temető fogható gyanúba
Általában is elmondható, ha valahol nem ismerjük a régi vár helyét és annak helynévi nyoma sem maradt (azaz a lakosság már nem tud róla), akkor egyéb gyanúra okot adó, látható – mondjuk műholdról, légifotóról érzékelhető vizuális jelenség híján a régi temetőt célszerű megnézni. Gyakori jelenség ugyanis, hogy az elhagyott vár helyén utóbb temető keletkezett.
Ennek egyszerűen az a magyarázata, hogy a várhelyeket leginkább így lehetett utólag is valamire célszerűen hasznosítani.
Pridaj komentár