Kaštiele v obci Bačka/ Bacska, okres Trebišov. István Geőcze z obce Bačka bol prvým slovensko-maďarským zakladateľom kávovej plantáže v Blumenau v Brazílií.

Obec Bačka nemá na internetovej stránke bohaté záznamy histórie, tak sme sa na obec pozreli hĺbšie. Dôvodom je skutočnosť, že aj Bačka má zaujímavú históriu a bolo by hriechom, keby ste ju nespoznali. Aj z tejto obce vzišiel slávny a vzácny človek, na ktorého môžu byť patrične hrdí a pracovať do budúcna s touto pamiatkou, čí už zhromaždením informácií a založením pamätnej izby, ale aj informačnou tabuľou na cintoríne . Potomkovia rodiny Szendrői Geőcze o ktorých píšeme v časti osobnosti obce  žijú po celom svete. Nie je to vymretá rodina, ale naopak, veľmi veľká, porovnať by som ju mohla k rodine Bernáth. Trebalo by ich vyhľadať, skontaktovať, veď ich korene pochádzajú z Bačky.

Ako zdroje  o obci nám poslúžili práce Borovského Samu,  práce Dr. Dénesa Józsefa, s ktorým pracujeme aj pri odhaľovaní, upresňovaní iných pamiatok z bezprostredného okolia  a  veľkú pomoc o osobnostiach obce  nám poskytol p. farár z Ižkoviec, rodák z Bačky  Egri Gergő, lelkipásztor, Iske, s ktorými som pracovala ďalej, robila výskumy, doplňovala jeho prvotné informácie. S prekladom mi pomáhala moja kolegynka Alica Kočišová. 

Vysvetlenie pojmu kaštieľ, ako ho chápali v minulosti:

Kúria, kaštieľ, panské sídlo, panstvo, zemianská kúria, to všetko je jedno a to isté.  Aj v 19. storočí sa tie isté stavby spomínajú ako kaštiele, kúrie či panské sídla. Dnes sa kvôli rozdielom vo veľkosti budovy často rozlišujú ako kaštiele, kúrie alebo sa rozlišujú  pod inými názvami. V maďarskom jazyku neexistuje presná definícia kaštieľa alebo kúrie. Každá taká budova, ktorá má od priemerných budov väčšie rozmery a viac zdobenia, v ktorej žila rodina šľachtického pôvodu. Na druhej strane je pravda, že v minulosti sa veľké domy, viacposchodové často nazývali kaštieľmi. Dobrým príkladom je, že všetky sedmohradské kaštiele sú kaštiele, ktoré oku zvyknutému na maďarské rozmery pripadajú skôr ako kúrie. A pritom sú to kaštiele :). A toto sa ešte dá stupňovať, pretože rozmery väčšiny maďarských kaštieľov sú menšie ako rozmery (kaštieľov) v západných krajinách.

Ďakujem za vysvetlenie vitéz lovag Bernáth László Krisztián.

 Preto nebuďme neôverčiví pri pojme kaštieľ. Bude zaujímavé, keď sa zverejní LIDAR mapovanie východného Slovenska. Čo prezradí, čo potvrdí. Či na cintoríne nepôjde o tretiu pamiatku, hradisko z čias Gug- keletovcov. Pod našími nohami  v Medzibodroží a Použí sa nachádza nespočetné množstvo pamiatok.

Článok  je otvorený a vítame všetky doplňujúce informácie.

O OBCI BAČKA. 

Prierez históriou obce ponúkame dvojaký. Mne je stále bližšie bádanie Borovszkého ( 1896), ktoré spracoval Vende Aladár. 

Rok 1896. Bačka, malá maďarská dedina pozdĺž Latorice, leží na medzibodrožskej planine so svojimi 97 domami a 642, vo väčšine reformovanými obyvateľmi.

Je to starobylá usadlosť Besenyő, ktorá sa spomína už v XI. storočí za I. Endreho ako Becheca.
XIII. storočí, keď boli jej pánmi Bacskayovci z rodu Guth-Kelend, uvádza sa aj v mene Andrása de Basku.
roku 1394 tu dochádza k úprave hraníc medzi ôsmymi súrodencami Bacskaiovými, no zároveň ju vlastnila aj rodina Bottyánových.
XV. storočí boli spouvlastníkmi aKálnássyovci, Tegzesovci z Anarcsu a spolu s Bacskaiovcami aj Tárkányiovci.
V roku 1558 patril medzi majiteľov aj Soós János, a súpis  z roku 1598 spomína, že okrem vdovy Bacskay Gáspárné bol vtedy majiteľom už len  Korchma János.
Nakoľko rodina Bacskay po chlapčenskej vetve vymrela, v roku 1640 získal časť panstva Bacskai – kapitán z Anarcsu.
Po ňom nasleduje rodina Vay, pričom Leopold I. daruje túto časť panstva Istvánovi Barloghovi, ale neskôr, so súhlasom Karola III.ho dostane Barloghova neter: Bencze Éva. Sobášom táto časť prešla do vlastníctva rodiny Beőthy, od ktorých ich v roku 1795 zdedila rodina SzerdahelyiMajiteľmi druhej časti sú rodiny  Báthory, Csapy, Rákóczy a Deregnyey, neskôr Bojthy Imre a rodina Cserney.
Obec sa kedysi volala Nyír-Bacska.
Spomedzi jej vinohradov názov Buró uchováva spomienku na niekdajšiu obec BuróTúto obec Burow, v podobe Bwro, spomínajú už listiny v XIV. a XV. storočí ako majetok Bacskayovcov a Tárkányiovcov. V roku 1488 nachádzame jeho posledných majiteľov v osobe Istvána Bacskayho a Istvána Tárkányiho.
Obec Bačka je zdobená dvomi panskými sídlamiObe postavili Szerdahelyiovci. Jedno z nich patrí teraz ( v období písania zápiskov r.1896)  Ferencovi Paulitzkymu a druhé Bernátovi Haasovi.
Obec má reformovaný a rímskokatolícky kostol. Reformovaný kostol bol postavený v roku 1832katolícky kostol je stavbou z obdobia árpádovcov, jeho svätyňa je gotická a na spodku jednej z rebier  vidno erb rodu Guth-Keledovcov. ( či je aj momentálne zachovaný- dajte nám prosím vedieť.
Reformovaná cirkev vlastní strieborný kalich/pohár sviatosti s nasledovným nápisom: “Milostipán Pál Klobusitzky a Milostivá pani Erzsébet Pallay darovali tento kalich spoločne v kostole v Bacske Bohu roku 1785 na vysluhovanie večere Pánovej”
Pošta, telegraf a železničná stanica obce sú v obci Biel.

Ďalšou zaujímavosťou je v  čase uverejnenia článku informácia od Egri Gergő, lelkipásztor, Iske. V katolíckom kostole je címer Guth- Keledovcov  na stene a myslí si, že aj reformovaní majú ten pohár večere. O to zaujímavejšie môže byť, že je možné, že pod katolíckym kostolom je hrob / hrobové miesto jednej z vetiev veľkomožnej rodiny Báthoryových, ktorí boli v tom čase vlastníkmi obce, hoci tak vie, že v tejto veci neboli uskutočnené žiadne archeologické vykopávky.  

Článok by som rada doplnila o fotografie kostolov a vyššie vymenovaných pamiatok.

Erb rodu Guth-Keledovcov

Közkincs, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=15315034

Jednou zo základných čŕt výskumu hradov a zámkov je, že chceme spoznať súčasné sídla šľachty, administratívnu správu a kultúrne centrá v širokom zmysle. Bačka v Medzibodroží  je toho dobrým príkladom.

V mnohých prípadoch – viackrát, ako si myslíme – musíme hľadať v neznámych hĺbkach a môže sa stať, že steny barokových a eklektických budov z 18.- 19. storočia obsahujú aj stredoveké detaily.

Aspoň z historických údajov panstva je zrejmé, že aj predkovia Bacskaiovcov pochádzajúci z rodu Gutkeled, žili od čias Arpádovcov v obci, z názvu ktorej vniklo ich meno ( Alebo opačne. Prvá písomná zmienka o obci Bačka sa datuje do roku 1214, kedy sa nazývala Becheka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne:

Podľa Kultúry slova: Becheka 1214, Bachka 1299, Báčka 1808, dnes Bačka, obv. Trebišov; doklady poukazujú na znenie Bačka (1299), to by mohlo byť os. meno, ale obec od pôvodu bola zemianskou usadlosťou, váženého rodu.

Preložená práca Dr. Dénesa Józsefa,

Podrobný súpis dvoch kaštieľov  sa zachoval z roku 1672. Jedna z dvojposchodových budov patrila Györgyovi Újlakymu z Bačky a druhá Ferencovi Dessewffymu. Pri absencii podrobného genealogického výskumu o poslednom menovanom sa môžem len domnievať, že on alebo jeho predok sa k Bačke dostal sobášom.

Ako môžeme určiť, kde by sa mohli nachádzať palisádami opevnené kaštiele zo 17. storočia? Pri pohľade na mapu obce v polovici 19. storočia je v strede obce vidieť  znaky poukazujúce na jeden alebo dva kaštiele a s nimi spojené hospodárske budovy.

Z detailu katastrálnej mapy vyhotovenej v roku 1910 je zrejmé, že sme mali dobrý odhad:

Z dvoch budov tú, ktorá je na západnej strane – pravdepodobne tú staršiu – zbúrali len prednedávnom.

Zvýraznenie na topografickej mape označuje jeho polohu:

Jednoposchodová kúria označená na východnej strane ulice dodnes slúži ako obytný dom.

Za informáciu a fotku dakujeme Egri Gergő, lelkipásztor,SK- Iske 

Autor Borovszky-ho vydaného v 1905 považoval oba kaštiele za pochádzajúce z 19. storočia – zrejme na základe ich súčasnej podoby. Očividne však mohli byť staršie, pretože najneskôr od roku 1200 musíme počítať s pobytom predkov rodu Bacskai. Ďalšou otázkou, samozrejme, je, ako dlho existuje kontinuita konkrétneho miesta?

 Najneskôr v polovici 13. storočia vystúpila zo širšieho príbuzenstva rodu Gutkeled vetva Bacskaiovcov. Je však veľmi pravdepodobné, že to bolo oveľa skôr – že už v 11.-12. storočí patrilo územie členom rodu. Podľa stránky obce Bačka: Obec je doložená v roku 1214, keď už bola vyvinutou dedinou. Patrila tamojším zemanom Bocskayovcom až do roku 1660. Čiže v roku 1214 už patrila rodu, je teda veriteľné, že im územie patrilo už v 11.-12. storočí.

 História sa nezačala okolo roku 1250.

Isté je len to, že Gutkeledovci pochádzajúci od nemeckých rytierov (medzi inými predkovia slávnych Bátoriovcov, Marótiovcov, Várdaiovcov atď.) sa do 13. storočia už dávno pomaďarčili.

V prvom vojenskom prieskume v 80. rokoch 18. storočia je starý cintorín označený ako malý kopec:

Na mape z roku 1820 (OSZK TK 929) bol znázornený ako obdĺžnikový, kosoštvorcový pôdorys (mapa nie je presne orientovaná na sever):

V súčasnosti zalesnená a krovitá oblasť:

Prečo to ukazujem? Pretože v zásade existujú dve možnosti umiestnenia raného sídla, centra statku (hradu) Gutkeledovcov.

  • alebo miesto neskoršieho kaštieľa, zbúraného v súčasnosti
  • alebo  je podozrivý starý cintorín

Vo všeobecnosti platí, že ak niekde nepoznáme polohu starého hradu a niet stopy po jeho miestnom názve (teda obyvateľstvo už o ňom nevie), je vhodné pozrieť sa na starý cintorín kvôli iným podozrivým vizuálnym javom – povedzme zo satelitnej alebo leteckej snímky. Je bežným javom, že na mieste opusteného hradu bol neskôr vybudovaný cintorín.

Vysvetlením tohto je jednoducho to, že hradištia sa takto mohli aj neskôr v budúcnosti na niečo užitočne (účelne) využiť.

Pikošky zo života obce.

Zemplén, 1890-04-13 / 15. szám

Zemplén, 1890-04-20 / 16. szám

OSOBNOSTI OBCE BAČKA. 

1.Szendrői Geőcze István,

rodák z obce Bačka, kávový plantážnik v Brazílií. 

Narodil sa obci Bačka 25.7. 1836 a zomrel v Rumunsku v Baia Mare v roku 1900.

O tomto významnom človeku Istvánovi, jeho bratovi Bertalanovi, o  jeho rodine z obce Bačka mi porozprával na jednej prechádzke v obci Ižkovce Egri Gergő, lelkipásztor,SK- Iske . Materiál, ktorý teraz budete čítať, fotky  sú  jeho  výskumom, ktorý mi poskytol a za ktorý veľmi pekne ďakujem. Tento základ som potom rozširila o ďalšie informácie, čerpala z archívov, genealógie a pod. 

Títo bratia podľa všetkého pochádzali zo 7 detí (  Szendröi István Gyula Ignác Vince Geöcze;/ mal 3 deti) Szendröi János Geöcze;( mal 5-7 deti) Antonia Maria GöczeBertalan Lájos, Agoston Geőcze de Szendrő;/ 5- 7 deti) Szendröi Miklós Kálmán József GeöczeAntonia Gabriëla Göcze a Szendröi Zsófia Paulina Gÿsilla Göcz) a nevlastnej sestry z matkinho druhého manželstva  Anna Gömbös de Jákfa., de Almás ( 5-6 detí)

V novinách z roku 1890 som ale našla zaujímavý fakt. Ďalšie dieťa. Alžbetu- Erzsébet. Teda 8 vlastných a 1 nevlastný súrodenec nakoniec.

István Geőcze je významnou osobnosťou obnovy maďarského vojenského jazyka a literatúry. Napísal nespočetne veľa diel.

Jeho otcom bol právnik János Geőcze (Gőcze, Geöcze) Szendröi nar. 1795, ( jeho dedo Ferenc pochádzal zo Zemplínskeho Branča) a matkou Antónia Szerdahelyi de Ágcsernyő (09. Apríl 1799 Sátoraljaújhely-03. Október 1868 Pest ). Druhýkrát sa vydala za László Gömbös a  mali spoločné dieťa    Annu Gömbös de Jákfa, de Almás.

Študoval v Sátoraljaújhelyi, v Užhorode, v Košiciach, v Budapesti. Zúčastnil sa vojny za nezávislosť v rokoch 1848-49. Geőcze sa ako dvadsaťročný postavil proti dohode s viedenskými úradmi po prehratej vojne za nezávislosť.

Potom utiekol do Talianska, kde bol veliteľ Garibaldiho osobnej stráže, neskôr vodcom maďarského zboru počas talianskej vojny za nezávislosť. Krátko pôsobil ako učiteľ na dôstojníckej škole Cuneo a potom odcestoval do Švajčiarska, kde sa z novín dozvedel, že dr. Hermann Blumenau, nemecký emigrant, založil osadu na juhu Brazílie pri rieke Itajahy. István Geőcze sa rozhodol vycestovať do Brazílie presne na toto miesto. V krajine žil v rokoch 1864 až 1866, kde zažil mnoho dobrodružstiev a do roku 1866 tu žil   ako pestovateľ kávy a založil si vlastnú plantáž. Z tejto cesty napísal : Cesta do Brazílie a späť, Pešť, 1869. Dva zväzky, za ktoré bol  ocenený diamantovou brošňou uhorskej kráľovnej Alžbety.

Po návrate z Brazílie sa v  roku 1867 sa  stal kresličom na úrade uhorského predsedu vlády, v roku 1870 vstúpil do radov Uhorskej kráľovskej armády ako poručík a čoskoro sa stal brigádnym pomocníkom a od 20. septembra 1872 učiteľom organizácie armády na Akadémii Ludovika . 1. mája 1879 bol vymenovaný za armádneho kapitána I. triedy . V roku 1880 nastúpil na I. oddelenie ministerstva obrany ako administratívny pracovník. Od roku 1882 stále viac a viac chorľavel, preto 30. marca 1884 odišiel do dôchodku. Vo veku 74 rokov až do svojej smrti v Baia Mare v roku 1900 pôsobil ako aktívny vojenský expert.

https://honvedelem.hu/images/media/5f58c44b66b5b289647226.pdf

Venoval sa literatúre. Často publikoval pod pseudonymom ako Szendrői, Bacskay, Kaponyai, GK a GJ. O jeho súkromnom živote máme málo informácií, isté však je, že jeho jediným dieťaťom bol neskorší slávny matematik Zoárd Geőcze.- podľa mnohých zdrojov. Nie je to tak podľa genealógie rodiny. István mal 2 manželky  Anna Geöcze a Terézia Geöcze(Bottlik). Anna bola mamou týchto spoločných detí.:  Anna Antonia Aloysa GeöczeSzendröi Zoard (Zvardus) Istvan Geöcze a Szendröi Felix Geöcze.

Zoárd Geőcze

https://hu.wikipedia.org/wiki/Ge%C5%91cze_Zo%C3%A1rd

Čo všetko napísal István Geőcze si môžete prečítať tu:

https://hu.wikipedia.org/wiki/Ge%C5%91cze_Istv%C3%A1n#Utaz%C3%A1s_Brazili%C3%A1ba_%C3%A9s_vissza,_Pest,_1869._K%C3%A9t_k%C3%B6tet.

Ja ale odporúčam čítať tieto linky: 

Z týchto linkov vyberám úryvok: 

1.

13. januára 1864 sa István Geőcze vydal z prístavu Janov na trojsťažňovej lodi Santa Catherina do Brazílie. Loď nebola naozaj pripravená na dlhú plavbu. Do trupu počas plavby neustále presakovala voda. Jedlo na lodi bolo navyše mimoriadne zlej kvality. Do Gibraltárskeho prielivu sa dostanú 27. januára a potom smerujú na Madeiru a Kapverdy. Cestou, dopĺňajúc si už aj tak chudobnú potravu, pravidelne lovili ryby. Korisť je podrobne rozpísaná v diele autora. Cesta plná mnohých ťažkostí a výziev sa definitívne skončí 10. marca, keď dorazia do Rio de Janeira, vtedajšieho hlavného mesta Brazílie.

Pohľad na Rio de Janeiro

Rušný prístav Rio

Geőcze opisuje Rio, jeho obyvateľov, rušný svet prístavu, jedlo, otroctvo a takmer všetko, čo videl alebo s čím prišiel do kontaktu.

Pouliční predavači v Riu

Asi o dva týždne opúšťa Rio a parníkom pokračuje do Santa Catheriny. V meste strávi niekoľko dní a potom sa plaví po rieke Itajahy do Blumenau.

Pozdĺž rieky Itajahy

Lov pozdĺž rieky

Geőcze podrobne predstavuje mimoriadne rozmanitú divokú prírodu, ktorú bolo možné vidieť počas cesty. Mesto založené nemeckým lekárnikom v roku 1850, keď sa tam autor v roku 1864 dostal, bolo už mestom s takmer 3000 obyvateľmi.

Osadníci z Blumenau

V osade bolo už vtedy zakázané otroctvo, a tak Geőcze najal dvoch ľudí znalých oblasti, nakúpil potrebné vybavenie a potraviny, potom sa vydal na pravý breh rieky a začal zakladať miesto svojej kávovej plantáže. Každý deň usilovne ničili  les, postavili aj chatrč. Do roku 1866 tu žil autor ako pestovateľ kávy.

sádzači

V júli 1866 sa však pod vplyvom správ z Európy rozhodol vrátiť domov.

2.

2. Bertalan Geőcze

(Bertalan Lájos, Agoston Geőcze de Szendrő) rodák z obce Bačka, brat Istvána.

Narodenie: 1832 Bačka. Úmrtie: 19.2.1889 Bačka
Žil v obci Bačka a pôsobil na okolí ako advokát.
Ženil sa dvakrát ( druhá manželka Josefine Dohnál).  

Leží  pochovaný v Bačke pri svojej prvej manželke, ktorá sa volala  Bertha Erzsi(  Erzsébet ).

Jeho prvá manželka zomrela mladá. Napriek tomu, bol pochovaný k nej.
Zaujímavou osobnosťou obce bola  dcéra  Bertalana a Bertha Erzsi, jeho  prvej  manželky- rozumej týchto ľudí, ktorých náhrobky vidíte vyššie. 
3.Szendrői Geőcze Sarolta, Charlotte de Geöcze.
27 December 1862 Bačka- 23 September 1928 Budapest
Sarolta Geöcze, Szendrő (sociologička, pedagogička, kultúrna politička, riaditeľka  inštitútu vzdelávania učiteľov, jedna z popredných ideológov maďarského kresťanského socializmu, zakladateľka Národného združenia kresťanských robotníčok) .

Dva roky po smrti matky (1869) ju vzali na štúdiá do Pešti, neskôr bola vychovávaná doma. V roku 1882 navštevovala základnú školu v Budíne, v roku 1883 chodila do občianskej školy v Budapešti. V roku 1886 bola vymenovaná do štátnej občianskej dievčenskej školy v Brašove a v roku 1888 sa stala riaditeľkou školy. V roku 1892 ju poverili zorganizovaním komárňanskej štátnej občianskej dievčenskej školy, a stala sa jej riaditeľkou. V roku 1898 ju premiestniili do hlavného mesta, tu najprv učila v II. okrese v inštitúte vzdelávania učiteľov, neskôr v VI. okrese v Alžbetinskej ženskej škole. V roku 1907 ju vymenovali za riaditeľku inštitútu vzdelávania učiteľov v II. okrese, v roku 1916 odchádzala odtiaľto do dôchodku, ako čestný principál. Príčinou jej smrti bola leukémia a srdcová slabosť (zlyhanie ).
 
Bola pochovaná na cintoríne Farkasrét, neskôr jej hrob / náhrobok  podľa našich zistení zbúrali,  z dôvodu nezáujmu o obnovenie nájmu, teda pre absenciu predĺženia nájmu hrobového miesta. http://www.ponticulus.hu/rovatok/limes/farkasret.html

Geöcze Sarolta, szendrői (szociológus, pedagógus, művelődéspolitikus, tanítóképző-igazgató; a hazai keresztényszocializmus egyik vezető ideológusa, a Keresztény Munkásnők Országos Egyesületének megalapítója) 1862–1928.

Édesanyja halála (1869) után két évre Pestre vitték tanulni; majd otthon nevelkedett. 1882-ben a budai elemi iskolába, 1883-ban a budapesti polgári iskolába járt. 1886-ban a brassói állami polgári leányiskolához nevezték ki, 1888-ban az iskola vezetője lett. 1892-ben megbízták a komáromi állami polgári leányiskola szervezésével, melynek igazgatója is lett. 1898-ban a fővárosba helyezték át, itt először a II. kerületi tanítóképzőben, később pedig a VI. kerületi Erzsébet nőiskolában oktatott. 1907-ben kinevezték a II. kerületi tanítóképző igazgatójává, 1916-ban innen ment nyugdíjba, mint címzetes főigazgató. Halálát fehérvérűség és szívgyengeség okozta.

A Farkasréti temetőben temették el,s később síremlékét – ismereteink szerint – itt számolták fel,   az újraváltás, azaz a sírhely bérleti idejének meghosszabbítása hiányában.
NIEKTORÉ Z JEJ DIEL DOSTUPNÝCH  NA INTERNETE:
O nej si môžete prečítať tu:
Za doplňujúce informácie ďakujeme Tomojka Tünde. O  Sarolte si môžete prečítať aj v tejto fantastickej knižke
 
-ktorú napísala Tomojka Tünde a Cap Gyorgy, ilustroval
 
Posúďte sami, akou zaujímavou je obec Bačka, len musí staviť a pracovať s dostupnými informáciami. 

Aj my Vás potrebujeme. Vašu podporu. Pomôcť nám môžete ľubovoľnou čiastkou, ktorú využijeme na chod a zabezpečenie nákladov spojených s činnosťou redakcie. Našu prácu poznáte už roky. A dávate nám najavo, že ju považujete za potrebnú a kvalitnú. Veríme, že týmto spôsobom podržíte naše fungovanie aj v najhorších časoch. Podporiť nás môžete zaslaním finančného daru na účet:
SK32 0900 0000 0051 7775 0205
Ďakujeme,
Vaša redakcia

Ďalšie, vyššie neuvedené zdroje:

https://ujszo.com/regio/tortenelmi-kozsegnevek-bacska

KULTÚRA SLOVA, vedecko-populari-začný časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu. Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Jazykové-ho odboru Matice slovenskej a Ústred-nej jazykovej rady Ministerstva kultúry SR. Ročník 41, 2007, č. 1. Vydavateľ-stvo Matice slovenskej v Martine.

ZEMPLÉN VÁRMEGYE KÖZSÉGEI.
Irta Vende Aladár

Bacska

1896. Bacska, a Latorcza mentén, a bodrogközi síkságon fekvő magyar kisközség, 97 házzal és 642, nagyobbára református vallású lakossal.
Ősrégi bessenyő-telep, melyről Becheca alakban már I. Endre alatt, a XI. században említés történik.
A XIII. században, a mikor a Guth-Keled nembeli Bacskayak az urai, András de Basku nevében is szerepel.
1394-ben itt nyolcz Bacskai testvér között határrendezés történik, de ugyanakkor a Bottyán család is birtokosa.
A XV. századbanKálnássyaknak, az Anarcsi Tegzeseknek és a Bacskaiakkal együtt a Tárkányiaknak is van benne részük.
1558-ban Soós János is a birtokosok közé tartozik, az 1598-ki összeírás pedig özv. Bacskay Gáspárnén kívül csupán Korchma Jánost említi birtokosául.
A Bacskay család fiágon kihalván, 1640-ben Bacskai Anárcsy kapitány nyeri a birtok egy részét. Őt a Vay család követi, míg I. Lipót ezt a birtokrészt Barlogh Istvánnak adományozza, de később, III. Károly jóváhagyásával, Barlogh unokahuga: Bencze Éva kapja.
Házasság útján ez a rész a Beőthy család birtokába megy át, melytől a Szerdahelyiek öröklik 1795-ben. A másik rész birtokosai a Báthory, Csapy, Rákóczy és a Deregnyey családok, majd Bojthy Imre és a Cserneyek.
A községet hajdan Nyír-Bacskának nevezték.
Dűlői közül a Buró nevezet a hajdani Buró község emlékét tartja fenn. E falut Burow, Bwro alakban, már a XIV. és XV. századbeli oklevelek említik, a Bacskayak és a Tárkányiak birtokaként. 1488-ban találjuk utolsó birtokosait említve Bacskay István és Tárkányi István személyében.
Bacska községet két úrilak díszíti. Mindkettőt a Szerdahelyiek építtették. Az egyik most (1896) Paulitzky Ferenczé, a másik dr. Haas Bernáté.
A falunak református és róm. kath. temploma van.
A református templom 1832-ben épült; a katholikus templom árpádkori építmény, szentélye gótikus s az egyik borda alján a Guth-Keled nemzetség czímere látható.
A református egyház birtokában egy úrvacsorai ezüstpohár van, a következő felírással: “Nemzetes Klobusitzky Pál Uram és Nemzetes Pallay Erzsébet Asszony Ez Poharat Ur Vacsorájának Kiszolgáltatására A Bacskay Templomban Edgyütt Istennek Adták 1785.”
A község postája, távírója és vasúti állomása Bély.

Gergő Egri:

A katolikus templomban a cimer megtalalható a falon, és azt hiszem hogy a reformatusoknal az urvacsorai kehely is megvan. Ami még érdekes lehet, hogy a katolikus templom alaltt lehet az egyik főuri család a Báthoryak egy ágának, akik akkoriban tulajdonosaii voltak a falunak a sirhelye is, noha en ugy tudom, hogy régészeti ásatások nem voltak e téren.

Gutkeled nemzetség címere

http://mek.oszk.hu/01900/01949/html/index84.html

Készítette: http://mek.oszk.hu/01900/01948/html/index82.html,
Közkincs, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=15315034
A cikk szerzője ( Németh Renáta) megjegyzése a kastély fogalmának megértéséhez a múltban.
Kúria, kastély, úrilak, urasági lak, udvarház, ezek mind egy és ugyanaz. A 19. században is említik ugyanazon épületeket kastélynak, kúriának vagy udvarháznak. Manapság a méretbeli különbségek miatt szokták kastélynak, kúriának vagy más néven megkülönböztetni az épületeket.

A Magyar nyelvben nincs pontos definíciója a kastélynak és a kúriának. Mindegyik olyan, az átlagosnál nagyobb méretű és díszítésű épület, ahol egy nemesi származású család él.

Az viszont igaz, hogy régebben is a nagy méretű, akár több emeletes házakat legtöbbször kastélyozták. Ékes példa, hogy az erdélyi kastélyok, a magyar méretekhez szokott szemnek inkább kúria, mint kastély. Pedig kastélyok. 🙂 És ezt lehet fokozni, mert a legtöbb magyarországi kastély méretei is kisebbek mint a nyugati országokéi.
Köszönöm a magyarázatot vitéz lovag Bernáth László Krisztián

Bacska kastélyai

írta Dr. Dénes József.

A várak és kastélyo kutatásnak egyik alapvető vonása, hogy zömében a nemesség mindenkori lakóhelyeit, birtokigazgatási és széles értelemben vett kulturális központjait szeretnénk megismerni. A Felső-Bodrogközben található Bacska (szlovákul: Bačka) is jó példa lehet erre.

Sok esetben – többször mint gondolnánk – ismeretlen mélységben kell kutakodnunk és előfordulhat, hogy 18-19. századi barokk és eklektikus épületek falai is középkori részleteket tartalmaznak. Legalábbis a birtoktörténeti adatokból nyilvánvaló, hogy a Gutkeled nemzetségből származó Bacskaiak ősei is az Árpád-kortól kezdve névadó falujukban éltek.

Két kastélyukról is részletes magyar nyelvű összeírás maradt fenn 1672-ből!Az egyik, emeletes épület bacskai Újlaky Györgyé volt, a másik pedig Dessewffy Ferencé. Utóbbiról részletes genealógiai kutatás híján csak feltételezni tudom, hogy ő maga vagy felmenője beházasodás révén került Bacskára.

Hogyan tudjuk meghatározni, vajon hol lehettek a 17. századból ismert, palánkkal erődített kastélyok? A falu 19. század közepi térképére nézve a falu közepén látszanak egy vagy két kastélyra és a hozzájuk csatlakozó gazdasági épületekre utaló jelek:

Az 1910-ben készült kataszteri térkép részletén már egyértelmű, hogy jó volt a sejtésünk:

A két épület közül a nyugati oldalra esőt – sejthetően a régebbit – napjainkra lebontották. A topográfiai térképen kiemelkedés jelzi a helyét:

Az utca keleti oldalán jelölt földszintes kúria a mai napig lakóházként szolgál. Az 1905-ben megjelent Borovszky szerzője mindkét kastélyt 19. századinak vélte – nyilván aktuális megjelenésük alapján. Azonban nyilvánvalóan régebbiek lehettek.

A Bacskaiak őseinek lakóhelyével ugyanis legkésőbb 1200 óta számolnunk kell. Más kérdés persze, hogy a konkr

Legkésőbb a 13. század közepén vált ki a tágabb rokonságból a Gutkeled nemzetség Bacskai ága. Viszont nagyon is valószínű, hogy már jóval korábban – a 11-12. században – is a nemzetség tagjaié volt a terület. A történelem ugyanis nem 1250 táján kezdődött!

Annyi biztos csak, hogy a német lovagoktól származó Gutkeledek (többek között a híres Bátoriak, Marótiak, Várdaiak stb. ősei) a 13 századra már régen elmagyarosodtak.

Az első katonai felmérésen, az 1780-as években kis dombként jelölik a régi temetőt:

Egy 1820-as térképen (OszK TK 929) négyszögletes, rombikus alaprajzúnak ábrázolták (a térkép nem pontosan északra tájolt):

Jelenleg fás-bokros terület:

Miért mutatom? Mert elvileg két lehetőség van a Gutkeledek korai lakóhelyének, birtokközpontjának (várának?) lokalizálásra:

  • vagy a későbbi – napjainkra lebontott – kastély helye
  • vagy a régi temető fogható gyanúba

Általában is elmondható, ha valahol nem ismerjük a régi vár helyét és annak helynévi nyoma sem maradt (azaz a lakosság már nem tud róla), akkor egyéb gyanúra okot adó, látható – mondjuk műholdról, légifotóról érzékelhető vizuális jelenség híján a régi temetőt célszerű megnézni. Gyakori jelenség ugyanis, hogy az elhagyott vár helyén utóbb temető keletkezett.

Ennek egyszerűen az a magyarázata, hogy a várhelyeket leginkább így lehetett utólag is valamire célszerűen hasznosítani.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov