Pandémia zaťala sekeru do chrbta živnostníkom aj vo Veľkých Kapušanoch. Ako to vidia?
Slovensko okrem krízy, ktorá súvisí so stratou životov a zdravím, musí čeliť aj vážnej ekonomickej kríze, ktorá neobišla ani Veľké Kapušany. Tisícky prevádzok sú ešte stále zatvorené a zatvorené ostávajú aj tie v našom meste. Reštaurácie, služby – masáže, kaderníctva, pedikérky, kozmetičky, manikérky, fitness, ihriská, farby – laky, domáce potreby, lovšport, textil, galantéria…
V nasledujúcom texte sme sa pokúsili zachytiť jednoduchú skutočnosť očami podnikateľov a hlavného trénera mestského športového klubu, ktorí nám chýbajú a veríme, že aj my im a chceme, aby vedeli, že pokiaľ naša stránka bude existovať, môžu sa našu pomoc spoľahnúť, minimálne čo sa týka reklamy.
Denisa Habina Lázarová – kvetinárka
Laura Takáčová, pedikérka
Laura : “Ako zdravotníčka a ako občianka SR, ale aj ako živnostníčka pozorujem situáciu veľmi kriticky. Nielen čo sa týka pandémie. Najväčším problémom sú : Chýbajúce KONŠTRUKTÍVNE myslenie, neschopnosť znášať kritiku, a hlavne nekompetentnosť celej vlády. S hrôzou sledujem aj to, ako nám berú základné ľudské práva, a ako sú pošliapané zákony aj ústava. V správach sa dozvedáme, koľko miliónov Eur dostáva štát na odškodnenie živnostníkov, no v realite my tie peniaze nevidíme. Mne konkrétne Úrad práce, soc. veci a rodiny ponúkol 315 Eur, čo je menej ako moje mesačné výdavky na nájom, zdravotné poistenie a ostatné odvody. A to som ešte nejedla a nekúpila ani dieťaťu nič. O podmienkach dotácie radšej ani nepíšem, odfotím, a urob si vlastný názor. Mne osobne naháňa strach. Ďalej. Zdravotníci sú vyčerpaní, oklamaní, samosprávy takisto. Nedostali sľúbené finančné odmeny. Odborníkov, ktorí nie sú napojené na farmafirmy, cenzurujú, nehľadajú konštruktívne riešenia. Na Slovensku sa len testuje a testuje, pričom testovaním sa problém nevyrieši. A hlavne testami, ktoré nedokážu identifikovať ani rozoznávať vírus. Pacientov v kritickom stave liečia liekom, ktorý nezaberá a liek, u ktorého je dokázaná účinnosť, je zadržiavaný na colnici. Tlačia na nás vakcíny, o ktorých nič nevieme, ktoré neboli testované a nemusia vôbec fungovať. Deti sa učia pred počítačom. Dospelí vybavujú svoje veci spred počítača. Žijeme už len vo virtuálnom svete. Chýbajú nám pobyty na čerstvom vzduchu, chýbajú nám ľudské kontakty, pozitívne emócie. A ešte veľa vecí, ale to by už bolo na niekoľko dní rozprávania.”
Veronika Semanová, kaderníctvo Veronika :
Veronika : “Ako nás zasiahla pandémia? Zasiahla každého z nás. Nie je človek, ktorého by sa to nejakým spôsobom nedotklo. To, že podnikať a vôbec zarobiť si na živobytie je teraz veľmi ťažké, cíti asi veľa ľudí…účty platiť treba ,ale nie je z čoho… Ale aj napriek tomu si uvedomujem, že finančná strata nie je to najväčšie zlo.. Ak neviete platiť účty, je to zúfalstvo, ale ešte väčšie je ,ak chodíte spať a sa zobúdzate zo strachom o svojich blízkych. A toto je podľa mňa to najhoršie ,čo nás v rámci pandémie covid-19 postretlo. Myslím, že pandémia nám všetkým nastavila zrkadlo a prinútila mnohých z nás prehodnotiť svoj rebríček hodnôt, svoje vzťahy, svoje životy… Uvedomili sme si akí sme zraniteľní a aký je náš život krehký. Uvedomili sme si, ako veľmi milujeme svojich blízkych a ako veľmi nám chýbajú tak obyčajné veci ako objatie, pohladenie, láskavé slovo či úsmev. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná, zvlášť ak sa jedná o ľudí, ktorých milujeme. Preto hovorme nahlas, čo cítime . Povedzme rodičom, akí sme im vďační za život. Povedzme priateľom, že si ich vážime. Zaujímajme sa o druhých, pretože láskavé slová potrebujeme viac ako soľ. Nikdy nie je neskoro na pekné slová ,prejav úcty či vďaky. Zvlášť teraz, keď každý deň je boj o zdravie a životy ľudí. Áno , dodržujme odstup. Ale nie od lásky. Pretože pravá láska sa nikdy nevyčerpá. Čím viac jej rozdáme, tým viac nám ostane pretože sa nám vráti dvojnásobne.”
Ferdinand Kočiš, mestský športový klub Kalokagathia
Nándy : “Pandémia nás a činnosť, fungovanie celého klubu ovplyvnila iba negatívne. Nepriniesla žiadne pozitíva, žiadne veľké objavy typu “aj v zlom vieme nájsť niečo dobré” a podobne. Štát sa k športu od prvej chvíle tohto celého zatvárania a obmedzovania chová ako zlá macocha. My napriek tomu udržiavame aspoň online kontakt s našimi členmi, nabádame ich, aby sa športu venovali naďalej, hoci doma sa to nie vždy dá, pripravujeme pre nich videá, momentálne máme rozpracované tréningy pre jednotlivé oddiely, v priestoroch klubu sme čo-to opravili…. Čakáme na zlepšenie situácie, nič iné nám nezostáva.”
Okrem týchto názorov sme dostali aj iné. Od ľudí, ktorí nechceli prezradiť svoju identitu. Sú o svete za oknami locdownu, kde je paralelný svet do ktorého sa chodí inak, ako hlavnými dverami. Chápeme ich námietky, námety, ale vieme pomôcť, iba ak nájdu odvahu ísť s tvárou von…
Držíme palce všetkým…
Pridaj komentár