História. Železničná nehoda. Budkovce 3.8.1992.

V dejinách železníc sa prelínajú momenty slávne s chvíľami plnými tragédie, k jednej z nich sa dnes vrátime v našich návratoch. 3.8.1992 – sa zrazil čelne pri obci Budkovce nákladný vlak s manipulačným, pričom zahynulo šesť železničiarov a hmotná škoda sa odhadovala na 3 až 6 miliónov korún.

Takto znela suchá tlačová správa uverejnená na internete a v médiách.

Šesť životov za medené prípojky

Cache venovaná pamiatke železničiarov, ktorí dňa 3.8.1992 tragicky zahynuli pri zrážke dvoch vlakov neďaleko obce Budkovce. Bola založená pri príležitosti 20. výročia tejto tragickej udalosti. Samotná cache sa z bezpečnostných dôvodov nachádza cca 1km od miesta nehody/pamätníka. Kto by chcel navštíviť pamätník, jeho súradnice sú uvedené vo waypointoch (W2).

Úryvok z knihy Železničné nehody na Slovensku (J. Gulík), v ktorej sa o tejto nehode môžete dočítať viac:

Dňa 6. júna 1992 neznáma osoba odcudzila tridsať prípojných lán k stykovým transformátorom, kvôli čomu v úseku Budkovce – Drahňov – Vojany prestala existovať elektrická a optická kontrola voľnosti trate. Po provizórnej úprave RPB sa podarilo zachovať zatiaľ aspoň povinnosť udeľovať pre vlaky traťový súhlas. Nadišiel však 17. jún 1992, keď pred polnocou došlo vo výhybni Drahňov k odcudzeniu výstroja stykových transformátorov a prívodných lán. Nastala porucha výmenových obvodov č. 1, 2, 3, 5 a tentoraz už úplné vyradenie RPB z činnosti.

Jazdu vlakov už potom namiesto techniky zabezpečovalo iba telefonické spojenie s primitívnym systémom ponuky, prijatia a odhlášky. Aj výpravca je len človek a môže sa pomýliť. Stláča tlačidlo pre stavanie vlakovej cesty znova a znova a sype nadávky na nefungujúce zariadenie, až si náhle uvedomí, že to nejde, lebo zo susednej stanice sa blíži vlak, na ktorý medzičasom zabudol. Bdie nad ním totiž ochranná ruka zabezpečovacieho zariadenia, ktorá teraz náhle zmizla. Krádežiam však stále nebol koniec. Ďalšie nasledovali na maťoveckej trati: 26., 27., 30. a 31. júla, až nadišiel august.

V noci z 2. na 3. augusta 1992 slúžila v stanici Budkovce výpravkyňa Alžbeta. Okolo štvrtej hodiny ráno pripravila pre vlak EPn 61 159, smerujúci do Maťoviec, vlakovú cestu na koľaj č. 1. Podľa jej výpovede stála pred dopravnou kanceláriou a rušňovodičovi dávala lampášom s červeným svetlom návesť na zastavenie, pretože mu (tak ako obvykle) mala po zastavení odovzdať písomný „Op“ rozkaz o poruche závor. Keď rušňovodič vchádzajúceho vlaku zatrúbil, výpravkyňa to údajne pochopila tak, že návesti porozumel a v stanici zastaví. Prestala teda lampášom ukazovať ručnú návesť „Stoj“ a odbehla do dopravnej kancelárie, aby si pripravila „Op“ rozkaz. Avšak prv, než ho pripravila a odniesla von, postavila odchodové návestidlo do polohy „Voľno“. Keď sa na odchodovom návestidle miesto návesti „Stoj“ rozsvietilo zelené svetlo návesti „Voľno“, stalo sa to, čo vôbec nepredpokladala. Vlak 61 159 po počiatočnom spomalení v stanici nezastavil a odišiel na trať smerom do Drahňova.

Keď výpravkyňa spozorovala, že vlak jej v stanici nezastavil ale odchádza na trať, zavolala telefonicky výhybňu Drahňov a výpravcovi Milošovi oznámila závažnú skutočnosť. Vlak 61 159 už nemohla nijako zastaviť a odišiel jej zo stanice. Vtedy sa od Miloša dozvedela, že z Drahňova už je na ceste manipulačný vlak Mn 81 400 a teda pravdepodobne dôjde k ich zrážke. Výpravkyňa ešte podnikla posledný zúfalý pokus napraviť svoju chybu a chcela zariadiť vypnutie prúdu v trolejovom vedení. Aj v tomto prípade dobrý úmysel zmarila porucha, ktorá spotrebovala drahocenný čas. Prv, než sa podarilo prúd vypnúť sa vlaky v čase o 4.07 h čelne zrazili v kilometri 32,4.

V mieste zrážky vedú súbežne vedľa seba trate normálneho i širokého rozchodu. Aj táto skutočnosť sa pravdepodobne podpísala na tom, že rušňovodiči oboch vlakov idúcich po „normálnej“ trati si prineskoro uvedomili, že ich vlaky idú oproti sebe po tej istej koľaji. Keď sa tak stalo, už nebolo času na záchranu. Podľa polohy mŕtvych tiel rušňovodiča a vlakvedúceho vlaku 81 400 je zrejmé, že obaja sa tesne pred zrážkou pokúšali uniknúť do strojovne rušňa.

Pri vyšetrovaní nehody výpravkyňa Alžbeta z Budkoviec stále trvala na tom, že výpravca v Drahňove vlak 61 159 prijal. Výpravca Miloš z Drahňova to však popiera a tvrdí, že práve naopak, Alžbeta prijala vlak 81 400 z Drahňova. Tento telefonický hovor síce nemá žiadnych svedkov, na určité nezrovnalosti však poukazuje dopravný denník výpravkyne z Budkoviec, v ktorom sú prepisované a vymazávané údaje o jazde vlakov. Vidno aj veľký rozdiel medzi písmom výpravkyne pred polnocou a po polnoci. Preto sa dopravný denník stal predmetom skúmania grafológov.

Podľa záveru vyšetrovania nehodu zapríčinila výpravkyňa Alžbeta zo žst. Budkovce, ktorá dovolila jazdu vlaku 61 159 bez jeho ponuky a prijatia. K vzniku nehody však prispelo aj to, že výpravca Miloš z výhybne Drahňov neohlásil skutočný odchod vlaku 81 400, ako mu to nariaďuje predpis.

Aj v tomto prípade teda pochybil ľudský činiteľ. Je však neodškriepiteľným faktom, že keby zabezpečovacie zariadenie fungovalo, zabránilo by výpravkyni postaviť odchodové návestidlo na „Voľno“, pretože z opačnej strany by mal súhlas na jazdu iný vlak. Ktovie, či si rozkrádači farebných kovov vôbec uvedomili, že nehodu spôsobili v podstate oni. Meď, za ktorú v zberni surovín utŕžili pár korún, mala v skutočnosti hodnotu šiestich ľudských životov, ktoré vyhasli na mieste nehody.

Čo sa však skrývalo za tým, mnohí z nás všetci dobre vieme. S postupom času je však už ťažko hodnotiť celý priebeh nehody, preto sme sa rozhodli Vám nasledujúcimi zábermi ukázať to, čo mnohí z vás ešte nevideli.

Ako jediní, Vám ponúkame originálne, doposiaľ nezverejnené zábery z miesta nehody, po zhliadnutí ktorých už nie je potrebný žiaden komentár.

Počas nehody boli zrušené až tri rušne, kde vám uvádzame krátky technický popis jednotlivých nešťastných lokomotív:

Číslo rušňa	Výrobné číslo	Evidenčný stav	Prevádzkový stav, posledné depo	Súčasný stav
752.044 /T 478.2044/	7411	09.12.1969	12.12.1969., Košice	zrušený
140.003 /E 499.0003/	3069	17.1.1956	17.1.1956, Košice	Zrušený
182.138 /E 669.2138/	5253	25.10.1965	3.11.1965, Košice	Zrušený, UR ČSD 659717/92-0230-

Pomník na mieste nehody

 

T 478.2044 – fotená asi dva mesiace pred osudnou nehodou a jej následným zrušením.

S touto fotografiou sa viaže aj príbeh, keď Pavol Kukučík robil túto fotku v dielni, dielenskí majstri mu povedali: „Načo si ju fotíš v hale, veď si ju môžeš odfotiť inokedy na trati.“ A Pavol odpovedal: „Boh vie, kedy si ju nabudúce odfotím…“ a onedlho tento rušeň navždy zareval pri tragickej nehode.

 

 

 

Pohľad na očesané rámy skrine rušňa E 669.2138

 

Z „Rakane“ zostal doslova „plošinový vozeň“

 

Nehoda dňa 3.8.1992 na trati Budkovce – Drahňov o 4.07 hod. – zrážka EPn 61159 a EMn 81400 vlaku. Rušne E 669.2138 (EPn vlak) a E 499.0003 a T 478.2044 (EMn vlak), pohľad na bok rušňa 140.003 

 

Rám skrine rušňa E 669.2138

 

Bočný pohľad na zdeformované čelo „Bobiny“

 

 

Pohľad na miesto nehody

 

 

 
Z ponehodového T 478.2044 ostala iba časť skrine, po náraze zodvihnutá do výšky

 

 

Bočný pohľad na kontejnery a T478.2044

 

Očesaný rám skrine a podvozky z E 669.2138 

 

 
Pozostatky rámu a podvozku rakane E 669.2138

 

Prevrátené vozne

 

Čelný pohľad na T 478.2044

 

Tento vozeň zostal po nehode odhodený mimo trať

 

Ďalší ponehodový vozeň

 

Detailný pohľad na dvojkolesie „Bobiny“

 

stanovište „Bobiny“ E 499.003, alebo presnejšie to, čo z neho zostalo

 

Okná bez skiel a po náraze zdeformované čelo bobiny E499.0003 s viditeľným mechanickým rýchlomerom

Fotografie: Pavol Kukučík, Peťo Dirga, súkromný archív Railpage

 

Zdroj: railpage.net