PRÍBEH O POSLANCOVI EMILOVI

Emil od malička býva v meste, kde sa ľudia poznajú, ráno sa zdravia, podávajú si ruky, frflú na počasie, na križovatky a diery na cestách, ale potom sa na seba usmejú a nikdy nenechajú jeden druhého v štichu.

Emil je nezávislý chlapec, ktorý si vysníval nielen umeleckú, ale aj poslaneckú kariéru. Hovorí sa, že sny sa plnia a Emilovi sa splnili tiež. V roku 2014 sa Emil stal poslancom a vedel čo chce! Pracovať v prospech občanov a mesta, zastupovať občanov a slúžiť im! Chcel, aby občania malého mesta uverili, že je schopný všetkého, že nemá mantinely, že neexistuje skutok, ktorý by nedokázal urobiť a že on je ten skutočný Don, teda rytier, ktorý občanov malého mesta zachráni od nepriateľov, ktorí ale existovali iba v jeho hlave.

Emil začal bojovať a pojem pracovať zamenil s pojmom populizmus. Začal písať úvahy, ktoré nazval blogmi a keď sa stal poslancom aj druhýkrát a napísal blog – narazil.

Nad Emilom vyhral pravopis a trestom pre všetkých občanov mesta, kde Emil žil bolo, že v meste začali umierať intelektuáli. Vždy, keď Emil zdieľal svoj blog na sociálnej sieti a chcel mesto rozvíjať s ypsilonom, zomrel v meste jeden intelektuál.

Narazil, pretože Emil vo svojom blogu písal polopravdy a výmysly, čím si pohneval mnohých občanov malého mesta.

Argument, ktorý Emil uviedol, že on to tak nemyslel, on to myslel inak, im nestačil.

Emil asi nečítal v detstve rozprávku Alica v krajine zázrakov a nemohol vedieť to, čo naučila Biela a Čierna kráľovná deti, ktoré čítali túto rozprávku – že myslieť sa musí, pretože človek bez rozmýšľania je nanič a rovnako nanič je každý, kto nemyslí. Aj poslanec.

Občania sa vzbúrili. Nechceli žiť v meste, kde sa každodennou morou stala samoľúbosť, márnomyseľnosť a preceňovanie vlastných schopností. V meste, kde sa stratila schopnosť sebakritiky a sebareflexie a pokora pred názormi iných.

Poznali Karla Čapka a jeho výrok „Človek sa nikdy nezbaví toho, o čom mlčí,“ a preto sa ozvali.

Ozvali sa, pretože od svojich zástupcov očakávali minimálne to, že budú čitateľní, že sa budú držať práce, na ktorú stačia a nie naháňať moc a uznanie ľudí za akúkoľvek cenu. Ozvali sa, pretože vedeli, že múdrosť, pracovitosť a ľudskosť sa prejavuje inak, ako populizmom a že pre spoločnosť niet väčšej katastrofy, ako je hlupák túžiaci po moci.

Fakt, že existujú aj iné katastrofy pochopili občania vtedy, keď im Emil predstavil svojho brata Eugena o ktorom bude ďalší príbeh.