PERFEKTNÁ ANKETA BÝVALÝCH ŠTUDENTOV. ODPOVEDALI NA OTÁZKU: Prečo študovať na Gymnáziu vo Veľkých Kapušanoch

GVK je familiárny názov pre Gymnázium vo Veľkých Kapušanoch. GVK je rodina. Niekedy v nej profesori a študenti trávia viac času, ako doma. Sú si blízki, poznajú jeden druhého, posúvajú a motivujú, konštruktívne kritizujú a počúvajú sa navzájom.

Je to škola dvojjazyčná, kde sú triedy slovenské a maďarské. Škola moderná, ktorá nestagnuje, vyvíja sa a mení, napriek tomu musí o študentov bojovať. V dnešnej dobe to nie je rarita, každá škola bojuje o každého žiaka, ale GVK si študentov zaslúži. Prečo?

Opýtali sme sa niektorých bývalých študentov, ako si spomínajú na štúdium na GVK 

Annamária Krajníková: Ako žiačka na ZŠ som mala stále jasno v tom, že budem študovať na gymnáziu a bolo pre mňa úplne jednoznačné, že to bude Gymnázium vo Veľkých Kapušanoch. V tom čase sa na stredné školy robili veľmi ťažké prijímačky, lebo dve tretiny spolužiakov zostalo v 9.ročníku a tí úspešní na prijímacích pohovoroch mohli ísť ďalej na SŠ. Veľmi rada som tam chodila, lebo okrem štúdia sme sa stále venovali nejakým činnostiam naviac. Napríklad vydávali sme školský časopis, mávali sme rôzne vystúpenia, výlety aj do zahraničia, súťaže a veľa zábavy. Bola som iniciátorkou založenia študentského parlamentu. Na gymnáziu sme mali výborných učiteľov, dostala som výborné základy pre vysokoškolské štúdium. V štúdiu som pokračovala na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, v odbore učiteľstvo, aprobácia MAT-CHÉM. Stále ma však bavila veda, preto som si vybrala vedeckú a experimentálnu tému diplomovej práce, trávila som istý čas v Nemecku na výskumnom pobyte, ktorý bol natoľko úspešný, že som po návrate napísala dva vedecké články do odborných časopisov a získala som aj Cenu rektora UPJŠ. Rozhodla som sa ďalej venovať vedeckej práci a ukončila som aj doktorandské štúdium v odbore anorganická chémia. Momentálne pôsobím ako učiteľka 2.stupňa na ZŠ POH vo Veľkých Kapušanoch, ale popri tom som sa tri roky venovala online mentoringu v Newyorskej akadémii vied, som spoluautorkou pracovného zošita z chémie a pracovala som aj ako tútorka pre Amos Academy. V škole riešia žiaci pod mojim vedením rôzne projekty z robotiky, programovania a vedy, s ktorými sa zapájame aj do súťaží. Baví ma spájať vedu, učenie a umenie. Tento rok sme spolupracovali s GVK v rámci projektu Technickej univerzity, kde sa žiaci mohli oboznámiť s prácou s dronom. S radosťou som sa vracala do priestorov gymnázia. S údivom som zisťovala, aké majú zrekonštruované laboratórium, odborné učebne, krásne oddychové zóny a pod. Verím, že naša spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti.

Kalán Barbara: Kalánová Barbarának hívnak, 23 éves vagyok. Jelenleg a Budapesti Corvinus Egyetem mesterképzésén tanulok végzős hallgatóként, kommunikáció- és médiatudomány szakon. Az érettségi után a média iránti érdeklődésem következtében az alap-, illetve mesterképzésen is az újságírás berkein belül végeztem kutatásokat a szakdolgozatom részeként. Gyakorlatban különböző sajtóorgánumoknál szereztem szakmai tapasztalatot, valamint kisebb és multinacionális vállalatoknál is dolgoztam kommunikációs területen. A gimis tanáraimra hálával gondolok, és köszönettel tartozok nekik azért, amit megtanítottak nekem. Biztos alapot nyújtottak számomra az egyetem megkezdéséhez, amit a munkaerőpiacon is hasznosítani tudok. A magyar mellett a gimnáziumban elsajátított szlovák, angol és német nyelvtudást is kamatoztatom. Mindemellett egy családias közegben éreztem magam négy éven keresztül. Ha tanácsra volt szükségem, vagy kérdésem, problémám volt, segítséget nyújtottak, s nem csak szakmai, de emberséges hozzáállás is motivált. Ha visszamehetnénk az időben, újra a Nagykaposi Gimnáziumot választanám.

Volám sa Barbara Kalánová, mám 23 rokov. V súčasnosti som končiacou študentkou postgraduálneho štúdia na Univerzite Corvinus v Budapešti v odbore masmediálnej komunikácie. Po ukončení štúdia na strednej škole ma záujem o médiá viedol k tomu, že som sa v rámci bakalárskej aj magisterskej práce venovala výskumu v oblasti žurnalistiky. V praxi som získala skúsenosti v rôznych redakciách, ako aj prácu v oblasti komunikácie v malých a multinacionálnych spoločnostiach. Na svojich stredoškolských učiteľov spomínam s vďakou a ďakujem im za to, čo ma naučili. Dali mi pevné základy pre štart na vysokej škole, ktoré môžem využiť aj na trhu práce. Okrem maďarčiny využívam aj slovenčinu, angličtinu a nemčinu, ktoré som sa naučila na strednej škole. Okrem toho cez štyri roky som sa cítila na gymnáziu v rodinnom prostredí. Keď som potrebovala poradiť, mala otázky alebo problémy, boli mi nápomocní a motivovali ma nielen odborne, ale aj ľudským prístupom. Keby sme sa mohli vrátiť v čase, opäť by som si vybrala Gymnázium vo Veľkých Kapušanoch.

Peter Petrikán (primátor mesta Veľké Kapušany, poslanec KSK, člen rady školy): “…táto škola mi poskytla neuveriteľné skúsenosti a príležitosti. Aj počas môjho štúdia na vysokej škole som si uvedomil, že moje gymnaziálne vzdelanie mi ľahšie otvorilo mnohé dvere. Okrem toho som na Gymnáziu vo Veľkých Kapušanoch nadviazal množstvo priateľstiev a stretol som skvelých učiteľov, ktorí mi boli vzorom nielen v škole, ale aj v mojej budúcej kariére ako pedagóg. Som vďačný za všetko, čo mi táto škola poskytla, a stále si vážim jej pozitívny vplyv na môj život. Ak by som mal znovu rozhodnúť o svojej ceste, začal by som znova na gymnáziu. „Gymnázium vo Veľkých Kapušanoch zostane vždy na prvom mieste v mojom živote a srdci.”

Lori Verbová (20 r., UPJŠ Košice, odbor Slovenský jazyk a literatúra-biológia). Prešlo pár mesiacov od ukončenia môjho štúdia na GVK a svoju voľbu som rozhodne neoľutovala. Najväčšou výhodou pre mňa bolo to, že som nemusela vstávať nadránom, aby som stihla dôjsť do iného mesta a predsa som mohla navštevovať gymnázium na rovnako vysokej úrovni. Keďže je to menšia škola, takmer všetci sme sa poznali a keď sme vstúpili do budovy, hneď sme cítili akúsi rodinnú atmosféru. Učitelia boli nápomocní, ohľaduplní a vždy ochotní poradiť čo sa týka školských, ale aj mimoškolských záležitostí. Lyžiarske výcviky boli úžasné, všetci si našli to ,,svoje.” To isté by som povedala aj o výletoch, či už školských, alebo triednych. Vždy sme mohli vymyslieť nejakú lokalitu, kde by sme chceli ísť a učitelia a pán riaditeľ sa nám vždy snažili vyjsť v ústrety. Na stredoškolské roky spomínam s úsmevom a ak by som sa mohla vrátiť v čase, rozhodla by som sa rovnako.

Tóth Anita (Városi Művelődési Központ megbízott igazgatója): Egyre többet halljuk, hogy a gimnázium elvégzése helyett válasszunk inkább szakközépiskolát, hisz ugyanúgy mehetünk tovább a későbbiekben főiskolára, egyetemre. Véleményem szerint, ha tudod, hogy álmaid megvalósításához igen is egy diploma szükséges, válaszd a gimnáziumot, a Nagykaposi gimit. A négy év során egy összetartó családias közösség részese lehettem, egy olyan közösségé, amely támogat, ahol a tanárok felé bizalommal fordulhatsz. És igen állítom, hogy a főiskolai tanulmányaimhoz stabil alapot, tudást biztosított!  Szerintem te is szeretni fogod!

Viktória Mihóková (23 rokov, momentálne študuje posledný ročník na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, odbor slovenský jazyk a literatúra – biológia.) Ani neviem kde začať, pretože je veľmi veľa výhod, prečo študovať na GVK. Jednak je to pohodlie domova (človek nemusí nikam cestovať, a ani sa to možno nezdá, ale cestovanie zaberie množstvo času a energie), priateľské prostredie (nielen prostredie študentov, ale aj prostredie učiteľov), kvalitné vzdelanie (čo sa týka môjho odboru, môžem povedať, že GVK ma pripravilo skvelo na ďalšie štúdium na vysokej škole). Prostredie školy je moderné, má potrebné materiálne vybavenie, ktoré je neustále obnovované a dopĺňané. Učitelia sú milí a vždy vo všetkom dokážu pomôcť. GVK je známe nielen unikátnym výzorom, ale aj rôznymi činnosťami, ako sú napríklad športové akcie, gymbiznis, vianočné besiedky, rôzne výlety, spolupráce s inými školami, atď. (dôraz sa kladie i na mimoškolské aktivity, aby sa študenti cítili dobre a aby sa popri štúdiu dokázali i uvoľniť). GVK dokáže rozširovať všeobecné obzory študentov a formovať ich osobnosti, rovnako študentov dokáže pripraviť na ich budúcnosť, nech si už zvolia akúkoľvek cestu.

Jakab Elemér István, UPJŠ Lekárska Fakulta: Számomra a gimnáziumba töltött 4 év sok szép emlékkel telt. Sok formában kipróbálhattam magam, mire megtaláltam a magamhoz illő szakmát. A gimnázium tanárainak is sok szerepe volt ebben, hisz rengeteg tudást kaptam tőlük. Megerősítést kaptam, hogy bármi is legyen az ember célja, igaz nehéz út vezet az eléréséig, de lehetséges. Egy olyan közösség tagja lehettem, ahol egyéniségek születnek és persze a tanulás prioritást élvez, de ennek ellenére mégis a diák parlament részese ként alkalmazhattam a kreativitásomat különböző bálok, rendezvények szervezésében. 

Michaela Fedičová (22 rokov). Som študentkou tretieho ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia programu Verejná správa na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (FVS UPJŠ). V rámci štúdia sa aktívne podieľam na akademickej samospráve, som členkou Akademického senátu UPJŠ FVS, pôsobím ako podpredseda Študentského parlamentu FVS a rovnako aj ako študentská pomocná sila na rektoráte UPJŠ. Som rada, že som sa po ukončení základnej školy rozhodla študovať na Gymnáziu vo Veľkých Kapušanoch a som nesmierne vďačná všetkým učiteľom, za ich čas a cenné rady, ktorými pomáhali formovať moju osobnosť. Štúdium na gymnáziu mi rozsahom výučby poskytovaných predmetov pomohlo získať dôležité vedomosti, ktoré mi výrazným spôsobom uľahčili prvé roky štúdia. Dovolím si tvrdiť, že vedomosti získané v rámci výučby na GVK, s ktorými som ako prváčka zahájila svoje štúdium boli nadpriemerné a prispeli k úspešnému absolvovaniu predmetov. Štúdium na tejto strednej škole by som určite odporúčala a to nie len pre rozsah poskytnutých vedomostí, ale aj pre možnosti zúčastniť sa množstva mimoškolských podujatí, výletov (osobe som vďaka Gymnáziu navštívila Rím, Auschwitz….), lyžiarskeho výcviku a športových podujatí. Ako veľké plus, vnímam aj možnosť účasti študentov GVK na samospráve tejto inštitúcie, ktorá im v budúcnosti rozhodne pomôže prezentovať ich názory, požiadavky a potreby. Na záver by som rada ešte raz poďakovala mojim pedagógom a budúcim študentom zaželala veľa úspechov.

Denisa Habina Lázárová (podnikateľka, kvetinárstvo): Bolo to najbezstarostnejšie obdobie. Pri myšlienke na moje gymnázium sa mi vyčarí úsmev. Všetko si dokážem živo vybaviť. Keď som prvýkrát prekročila prah budovy gymnázia, zamilovala som sa. Prváci absolvovali cestou schodmi nahor, akýsi skener. Pohľady všetkých sa upierali na študentov prvého ročníka a potom sa začalo 4-ročné dobrodružstvo. Každé ráno som dobiehala tesne pred zvonením. Mala som to naozaj ďaleko. Delila nás akurát budova rozostavaného mestského úradu. Keď som otvorila tie obrovské sklenené dvere, už ma vítala tvár Valiky, Joliky, či uja Lajčiho. A vôňa tak typická pre budovu gymnázia. Šatňa bola miestom stretnutí, pohľadov a náručí. Tam sa aj plakalo. Časostroj, ako sa z dieťaťa postupne stáva dospelý človek. Tá temnota, podzemná v šatni mi najskôr naháňala strach, ale veľmi skoro som pochopila, že toto je naše chránené územie, kde sa preberali radosti, starosti, prvé lásky. A hore? Slnkom zaliate triedy. Učitelia mali rešpekt a boli to veľké autority. Na každého z nich spomínam s veľkou láskou. Keď sa v tejto budove občas po rokoch ocitnem, vynorí sa mi toto všetko zas a zas. Môcť sa čo i len na chvíľu vrátiť do lavice. Bola som súčasťou redakčnej rady školského časopisu, ktorý sme písali ručne. A zažila som aj prvý medzikontinentálny hovor s Amerikou, ktorý nám sprostredkovala pani učiteľka Tomková. Nezabudnuteľné boli cyklotúry do Maďarska, Aj dobrodružstvo v jaskyni plnej netopierov. Toto sa mi naozaj navždy uchová v pamäti, ako stužková…

Nasledujúce fotografie pochádzajú zo súkromnej zbierky Denisy Habbiny Lázárovej

Vyberáme aj z ročeniek GVK