EINSTEIN V KAPUŠANOCH I. – autorom textu je PhDr. Štefan Töviš

Kevin O´ Donnell vo svojej práci „Dejiny veľkých ídeí“, hovorí: „Homo sapiens dostal svoje pomenovanie vďaka svojej „múdrosti“, t.j. vďaka svojmu vyspelému mysleniu a jazyku, ktorý mu umožnil  uvažovať o veciach.

    Moc myšlienok je nesporne, nesmierna. Dokáže pritom pokračovať a preklenúť stáročia či tisícročia. Myšlienky potvrdzujú, že vďaka preklenovaniu, dokážu tlmočiť súčasníkovi, múdrosti na akúkoľvek tému, či otázky.

A je úplne jedno, či tieto myšlienky boli pretlmočované cez papyrus, hlinené tabuľky, či písaný papier alebo prostredníctvom rozhlasových, či televíznych záznamov.

Obsah je totiž tou silou, ktorá pretrvá, kým bude ľudstvo na tejto planéte.

    Zaujímavá je v tomto kontexte ďalšia O´ Donnellova parafráza, ktorá doslova a do písmena, odhaľuje jadro, entitu myšlienky: “Na začiatku románu F.M. Dostojevského, Zločin a trest  je vykreslený mladý muž Raskoľnikov, ktorý sa povaľuje vo svojej izbe. Len občas sem vstúpi domáca, aby tomuto  chudobnému starému mládencovi upratala. Opýta sa Raskoľnikova, čo robí. Odpovie jej, že pracuje. Keď zbadá jej nedôverčivý pohľad, dodá, že premýšľa“. 

    Myšlienky – či sa nám to páči alebo nie – sú skutočne mocnými nástrojmi. Sú ako perly k tým, ktorým témam, či  udalostiach.

    My sa pokúsime práve prostredníctvom  nich pri pomyslenom okrúhlom stole „hovoriť“ tentokrát o najvzácnejšom atribúte našej existencii, a to o živote, ktorého univerzálnosť v tejto dobe oveľa, oveľa viac vnímame.

    Našimi „virtuálnymi“ hosťami k tejto téme budú: Albert Einstein, Wiliam Shakespeare, Viktor Frankl, Johan Wolfgang von Goethe, Gaius Julius Caesar, Marcus Aurelius, Jeremy Bentham a Seneca.

Otázka – pre všetkých „zúčastnených je iba jediná: život.

ŽIVOT

EINSTEIN   : Určite, že „Život je veľmi krátky na to, aby sme sa naň hnevali“.

AURELIUS :  „K šťastnému životu, potrebuješ málo“.

FRANKL     :  Avšak „Zmysel života nemôže byť vynájdený, musí byť odkrytý“.

GOETHE    :  Myslím si, že „Človek žije skutočný život, keď je šťastný, šťastím

                        druhých“.

HUGO        :  Domnievam sa, že „Najväčšie šťastie života spočíva vo vedomí,

                       že sme milovaní“.

BENTHAN : Áno „Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť

                        príjemný život ostatnými. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným

                        príjemný život, je správať sa k nim, ako keby sme ich milovali.

                       A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať tak, ako keby sme ich

                       milovali, je naozaj ich milovať“.

CASEARE  : A´ propos „Učiteľom všetkého je praktický život“.

SENECA     : Ach áno, učenie. „Učíme sa pre život, nie pre školu“.

SHAKESPEARE: Ale nezabúdajme, že „Život je aj neistá cesta“.

EINSTEIN  : Nezabúdajte: „Nečakajte na zázraky. Celý váš život je zázrak“.

                       A ešte čosi: „Stratený je  deň nášho života, keď sme sa

                      nezasmiali“.

Jeden /žiaľ, neznámy/ autor v súvislosti sa životom uviedol toto: „Dnes ráno som sa zobudil. Som zdravý. Som nažive. Dýcham. Ospravedlňujem sa za všetky svoje sťažnosti a som naozaj vďačný za všetko, čo v živote mám“.

Čo dodať?! Možno ono staré známe – aj keď vyslovené v inej súvislosti – avšak sekvenčne  príznačné a výstižné pre život, povedané Gaiom Júliusom Caesarom: „Veni. vidi, vici“ – Prišiel som, videl som, zvíťazil som“.

Viďte teda, viďte (!), víťazne a zvíťazne.

Veď život, máme skutočne: len a iba jeden. Tento fenomén je tak univerzálny a noblesný zároveň, že sa oplatí oddať sa mu s plnou silou, láskou a vervou.

Na budúce sa „porozprávame“ s našimi hosťami o súputníkovi človeka na ceste životom – o strachu.

PhDr. Štefan Töviš

Zdroj: www.vkapusany.sk