Veľké Kapušany čaká cvičenie Tiene v oblakoch. Čo sa bude diať? Veľký rozhovor s generálnym riaditeľom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR Jaroslavom Kmeťom

Čo by sa stalo, keby do areálu podniku spadol dron, desiatky ľudí by utrpeli zranenia a situácia by si zároveň vyžiadala rozsiahle zapojenie záchranných zložiek, nemocníc, samospráv či armády? Práve na takéto a ďalšie modelové situácie sa zameria rozsiahle cvičenie civilnej ochrany Tiene v oblakoch, ktoré sa 2. a 3. septembra uskutoční vo Veľkých Kapušanoch a v okolitých obciach.

Do cvičenia sa zapoja stovky účastníkov. Jeho cieľom však nie je iba preveriť pripravenosť jednotlivých zložiek, ale najmä to, ako dokážu spolupracovať v situácii, keď sa krízová udalosť postupne dotýka viacerých úrovní – od zasahujúcich zložiek v teréne cez nemocnice a samosprávy až po ústredné orgány štátu.

O tom, čo všetko bude cvičenie simulovať, prečo je jeho realizácia v súčasnom bezpečnostnom prostredí dôležitá, aké situácie môžu účastníkov preveriť a čo môže cvičenie odhaliť o pripravenosti krajiny na skutočnú krízu, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR Jaroslavom Kmeťom.

Čo je hlavným cieľom cvičenia Tiene v oblakoch a prečo je dôležité práve v tomto období?

Hlavným cieľom je preveriť, či systém civilnej ochrany a krízového riadenia dokáže fungovať ako jeden celok. Nejde iba o to, či hasiči, polícia alebo záchranári zvládnu svoju odbornú časť. Potrebujeme vedieť, či sa informácie dostanú včas na správne miesto, či jednotlivé úrovne štátu a samosprávy vedia na seba nadviazať a či prijaté rozhodnutia dokážeme reálne vykonať.

Bezpečnostné prostredie v Európe sa za posledné roky výrazne zmenilo. Cvičenie však nie je reakciou na konkrétnu bezprostrednú hrozbu voči Slovensku. Je pripravené preto, aby sme si v pokojnom a kontrolovanom prostredí preverili aj zložitejšie situácie skôr, ako by mohli nastať v realite.

Čo konkrétne si počas cvičenia jednotlivé zložky preverujú?

Každá zložka preveruje svoju odbornú činnosť, ale rovnako dôležitá je ich vzájomná spolupráca. Hasiči preverujú zásah a organizáciu činnosti na mieste udalosti, záchranná zdravotná služba triedenie a transport zranených, nemocnice hromadný príjem pacientov a polícia bezpečnostné opatrenia a verejný poriadok.

Orgány krízového riadenia preverujú vyrozumenie, tok informácií, zvolávanie krízových štábov, rozhodovanie a prijímanie opatrení. Druhý deň sa preverí aj varovanie obyvateľstva, postupy škôl a zariadenia sociálnych služieb, ukrytie a evakuácia. Na ústrednej úrovni sa procesne preveria aj rozhodovacie postupy štátu pri závažnej modelovej situácii.

Kto všetko je do cvičenia zapojený a ako jednotlivé zložky spolupracujú?

Ide o rozsiahle medzirezortné cvičenie. Zapojené je Ministerstvo vnútra SR, Sekcia krízového riadenia MV SR, Hasičský a záchranný zbor, Policajný zbor, záchranná zdravotná služba, nemocnice, Ministerstvo obrany SR a Ozbrojené sily SR, okresné úrady, samosprávy, školy, zariadenie sociálnych služieb, Správa štátnych hmotných rezerv SR a ďalšie rezorty a organizácie.

Na miestnej úrovni sú zapojené Veľké Kapušany a obce Čičarovce, Malčice, Pribeník, Malé Trakany a Dobrá. Podstatné je, že jednotlivé subjekty necvičia izolovane. Informácia, ktorá vznikne na jednom mieste, musí byť odovzdaná ďalšiemu článku systému, ten ju vyhodnotí a rozhodnutie sa následne musí dostať k tomu, kto ho má vykonať.

Aký scenár cvičenie simuluje?

Prvý deň začína modelovou mimoriadnou udalosťou v priemyselnom prostredí. Nasleduje zásah záchranných zložiek, zdravotnícka reakcia, transport zranených, hromadný príjem pacientov v nemocniciach a činnosť krízových štábov.

Druhý deň scenár pracuje s modelovým narušením vzdušného priestoru bezpilotnými prostriedkami. Na túto situáciu nadväzuje varovanie obyvateľstva, ochrana osôb v školách a zariadení sociálnych služieb, ukrytie a evakuácia. Následne sa preverujú aj rozhodovacie procesy na vyšších úrovniach štátu.

Všetky udalosti sú cvičné a nejde o reakciu na aktuálne reálne ohrozenie.

Čím je toto cvičenie špecifické alebo výnimočné oproti predchádzajúcim cvičeniam?

Je špecifické najmä tým, že jednotlivé udalosti na seba nadväzujú. Nie je to séria samostatných ukážok, pri ktorých si každá zložka precvičí iba svoju vlastnú časť.

Scenár sa začína na miestnej úrovni a postupne vytvára úlohy pre záchranné zložky, nemocnice, samosprávy, okresy a napokon aj ústredné orgány štátu. Práve toto prepojenie celého systému je jednou z hlavných čŕt cvičenia.

Aká bola najväčšia výzva pri príprave cvičenia?

Najväčšou výzvou bolo zosúladiť veľké množstvo rôznych subjektov tak, aby jednotlivé udalosti na seba časovo aj vecne nadväzovali. Každý rezort, samospráva a zložka má svoje vlastné kompetencie a postupy.

Príprava preto nebola iba o napísaní scenára. Bolo potrebné nastaviť, kto koho informuje, v akom momente, čo je výstupom jednej udalosti a čo sa už stáva vstupom pre ďalšiu. Práve koordinácia je pri takto rozsiahlej udalosti jednou z najnáročnejších úloh.

Čo by ste po skončení cvičenia považovali za jeho najväčší úspech?

Najväčším úspechom nebude, ak po skončení povieme, že všetko prebehlo bez chyby. Zmyslom cvičenia je práve odhaliť slabé miesta.

Za úspech budeme považovať, ak budeme presne vedieť, ktoré postupy fungujú, kde vzniklo zdržanie, kde bola informácia nejasná a čo musíme zmeniť. Lepšie je nájsť nedostatok počas cvičenia než počas skutočnej krízy.

Ako sa počas cvičenia vyhodnocuje pripravenosť jednotlivých jednotiek?

Nesleduje sa iba konečný výsledok, ale celý priebeh. Hodnotí sa čas reakcie, správnosť a úplnosť odovzdávaných informácií, nadväznosť rozhodnutí, koordinácia medzi subjektmi a praktická vykonateľnosť postupov.

Súčasťou cvičenia sú aj hodnotitelia, ktorí sledujú jednotlivé časti podľa vopred stanovených cieľov. Po skončení sa zistenia zosumarizujú a budú podkladom pre celkové vyhodnotenie.

Objavili sa už počas príprav situácie, ktoré ukázali priestor na zlepšenie?

Už samotná príprava ukazuje, kde je potrebné niektoré veci spresniť. Keď sa pri jednom scenári stretne viacero rezortov, samospráv, záchranných zložiek, zdravotníctvo a ďalšie organizácie, prirodzene sa ukážu miesta, kde treba presnejšie nastaviť kontakty, informačné toky alebo časovú nadväznosť.

Konkrétne závery však chceme pomenovať až po skončení a vyhodnotení cvičenia.

Ako získané poznatky využijete pri ďalšom výcviku?

Po skončení cvičenia budú zistenia vyhodnotené a podľa ich charakteru sa premietnu do ďalších postupov. Môže ísť o úpravu metodík, organizačných väzieb, odbornú prípravu, technické opatrenia alebo podľa potreby aj návrhy na legislatívne zmeny.

Dôležité bude tiež overiť, či boli zistené nedostatky skutočne odstránené.

Ako vyzerá bežný deň účastníka takéhoto cvičenia?

Záleží od jeho úlohy. Hasič alebo záchranár pracuje priamo v teréne, člen krízového štábu vyhodnocuje informácie a prijíma rozhodnutia, pracovníci okresného úradu zabezpečujú vyrozumenie a dokumentáciu a v škole alebo sociálnom zariadení sa preverujú ich vlastné ochranné postupy.

Spoločné je to, že každý účastník musí reagovať na vývoj scenára tak, ako keby išlo o skutočnú situáciu.

Čo musí mať človek, ktorý sa na takomto cvičení podieľa, zvládnuté naozaj dobre?

Musí poznať svoju úlohu a zároveň vedieť komunikovať s ostatnými. V kríze nestačí byť dobrý iba vo svojej profesii. Potrebné je vedieť pracovať s neúplnými informáciami, rozlišovať priority, zachovať pokoj a vedieť, kedy treba informáciu alebo rozhodnutie odovzdať ďalej.

Ako sa líši cvičenie od reálnej situácie?

Pri cvičení máme pripravený scenár, figurantov a bezpečnostné pravidlá a činnosť vieme v prípade potreby zastaviť. Pri skutočnej udalosti scenár neexistuje, informácie bývajú neúplné a rozhodnutia majú reálne následky.

Cvičenie sa preto snaží čo najviac priblížiť reálnym podmienkam, ale bez toho, aby ohrozilo účastníkov alebo verejnosť.

Čo je na takomto výcviku psychicky alebo fyzicky najnáročnejšie?

Pre zasahujúce zložky je to kombinácia fyzickej záťaže, práce v ochranných prostriedkoch, presunov a potreby rýchlo a presne rozhodovať.

Pre ľudí v krízovom riadení je najnáročnejší informačný tlak. V krátkom čase prichádza veľké množstvo správ a človek musí vedieť oddeliť podstatné od nepodstatného, rozhodnúť a zároveň si zachovať prehľad o celej situácii.

Čo by ste odkázali verejnosti, ktorá môže počas cvičenia zaznamenať zvýšenú aktivitu techniky alebo zložiek?

Prosíme obyvateľov predovšetkým o zachovanie pokoja. V dňoch 2. a 3. septembra môžu vo Veľkých Kapušanoch a v dotknutom okolí zaznamenať zvýšený pohyb hasičov, policajtov, zdravotníkov, príslušníkov Ozbrojených síl SR a ďalšej techniky. Druhý deň bude súčasťou cvičenia aj preverenie varovania obyvateľstva.

Ide o plánované národné cvičenie. Nejde o reálnu mimoriadnu udalosť ani aktuálnu bezpečnostnú hrozbu.

Od obyvateľov, ktorí nie sú priamo zapojení, sa nevyžaduje žiadna osobitná činnosť. Prosíme ich, aby sledovali oficiálne informačné kanály Ministerstva vnútra SR, okresných úradov, mesta a obcí. Tiesňové linky treba využívať iba pri skutočnom ohrození života, zdravia alebo majetku, nie na overovanie, či ide o cvičenie.