Dnes, 25. mája uplynie 65 rokov od smrti Roberta Capa, ktorého meno/spolu s bratovým, Cornell/, nesie meno fotogalérie v našom meste. Spracoval PhDr. Štefan Töviš

ŠESŤDESIATPÄŤ PO…

Robert Capa je jedným z najvýznamnejších svetových fotografov a priekopník reportážnej fotografie, ktorí silne ovplyvnili vývoj fotografického žánru po celom svete.
Capa sa narodil 22. októbra 1913 v Budapešti ako Endre Friedman.
Jeho matka, Júlia Berkowits, pochádzala z Veľkých Kapušian.
Vzhľadom k politickej situácii v Maďarsku sa Capa rozhodol odísť z domu už ako 18 ročný. Usadil sa v Berlíne, kde pracoval ako asistent v tmavej komore – toto obdobie malo významný vplyv na jeho rozhodnutie stať sa fotografom.
Jedny z jeho prvých publikovaných fotografií boli prednášky Leva Trockého v Kodani v roku 1932.
V roku 1933 sa Capa presunul do Paríža, aby unikol pred rastúcim vplyvom nacizmu. Ako fotograf sa začal predstavovať pod pseudonymom Robert Capa. So svojou ženou Gerdou Pohorylles, vymyslel historku o slávnom americkom fotografovi Robertovi Capovi , ktorý navštívil Francúzsko a naopak v Spojených štátoch sa štylizoval do role významného francúzskeho fotografa. Ta, či tak v obidvoch krajinách mala historka úspech a uľahčila mu predaj fotografií, čo pre neho bolo zásadné.
Pri pobyte vo Francúzsku sa Capa sústredil predovšetkým na fotografovanie občianskych nepokojov, ktoré sprevádzali predvolebné aktivity francúzskej ľudovej fronty. Podobným témam sa venoval prakticky celý život a dokumentárna a reportážna fotografia sa mu stala každodenným chlebom.
Robert Capa sa ako fotograf, zúčastnil piatich rôznych vojen. Jeho najznámejší snímok je zo Španielskej občianskej vojny, ktorá trvala od roku 1936 do roku 1939 a Capa ju priebežne dokumentoval.

Na snímku, ktorý je z 5. októbra 1936 a obletel celý svet, zachytil Capa smrť
jedného z vojakov v oblasti Cerro Muriano. Capovi sa v nej podarilo dokonale zachytiť atmosféru a hrôzy vojny.
Dlhé roky sa viedli diskusie o tom, kto je na snímku zachytený.
Španielski historici vojaka identifikovali ako Federico Borall Garciu z Alicante.
Pobyt v Španielsku bol osudný pre jeho ženu, ktorá bola zabitá v oblasti Brunete v priebehu jednej z prestreliek.
Začiatkom štyridsiatych rokov sa Capa premiestnil do New Yorku, aby sa rozhliadol po novej práci a zároveň utiekol nacistickým tlakom. Spočiatku sa živil ako fotograf pre rôzne časopisy a magazíny, jeho chvíľa však prišla v roku 1944, kedy sa zúčastnil vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Capa urobil v priebehu akcie celkom 106 snímok, z ktorých sa však zachoval minimum, keďže asistent v tmavej komore londýnskej redakcie časopisu Life urobil chybu pri sušení negatívov a celkom ich zničil. Zachovalo sa iba osem snímkov.
V roku 1947 založil Capa spoločne s bratom Cornellom a ďalšími fotografmi agentúru Magnum Photos.
Začiatkom päťdesiatych rokov odcestoval Capa do Japonska na výstavu Magnum Photos.
Magazín Life ho v tej dobe požiadal o fotografovanie Indočínskej vojny juhovýchodnej Ázii.
Pripojil sa ku francúzskej jednotke spoločne s ďalšími dvoma fotografmi. Po prekročení jednej z nebezpečnej oblastí 25. mája 1954 vystúpil Capa z džípu, aby mohol fotografovať a šliapol na mínu.

Pri fotografovaní sa Capa snažil dostať vždy do centra diania, aby mohol sprostredkovať atmosféru daného miesta a dokázal vtiahnuť diváka do záberu. Z toho dôvodu používal predovšetkým základné a širokouhlé objektívy, ktoré ho donútili ísť bližšie a zároveň mali široký uhol zberu. Väčšina objektívov so širokým ohniskom má i veľkú hĺbku ostrosti, čo je
pre reportážneho fotografa výhodné pri akcii, kde málo času čokoľvek nastavovať a uskutočnenie ostrého snímku, býva problém.

Sám Capa, kedysi prehlásil: „Ak nie sú vaše fotografie dobré, neboli ste dosť blízko“.
Spracoval: Dr. Štefan Töviš

Prečítajte si ja náš článok Ako zahviezdil Hollywood vo Veľkých Kapušanoch?