Monika Macháčková – rozhovor pre vkport.sk poskytla jedna z najčítanejších autoriek na Slovensku

Monika Macháčková je absolventkou strednej knihovníckej školy, pracovala v Československej tlačovej kancelárii a diaľkovo študovala žurnalistiku. Neskôr pôsobila ako metodička pre amatérske divadlo a umelecký prednes v Mestskom dome kultúry a osvety v Bratislave, potom v Národnom osvetovom centre. Počas existencie Rozhlasového kultúrneho centra pri SRo v Bratislave bola jeho dramaturgičkou. Niekoľko rokov učila na základnej umeleckej škole a bola šéfredaktorkou regionálneho mesačníka. Dvanásť rokov pracovala v týždenníku ŽIVOT, momentálne je novinárka a spisovateľka na voľnej nohe. NIČ V ZLOM je jej siedmy román.

Monika, okrem písania sa venujete čomu?

Venujem sa najmä písaniu, vždy som snívala o tom, že budem mať dostatok slobody a možnosť zariadiť si čas podľa toho, ako mi to bude vyhovovať. Práve preto som sa rozhodla pre slobodné povolanie. Od novembra mi ale dosť času zaberá aj výkon poslaneckej funkcie v meste Senec, kde žijem. Podieľam sa aj na rôznych kultúrnych aktivitách v našom meste, napríklad už štyri roky mám vlastnú talkšou. A vo voľnom čase najradšej čítam, stretávam sa s priateľmi a rodinou, chodím na chalupu, zbieram starý porcelán … bežné aktivity.

Predstavte si, že tento rozhovor číta človek, ktorý vás nepozná a nikdy od vás nič nečítal. Akoby ste sa mu predstavila?

Dali ste mi ťažkú úlohu. Čo môže človek povedať sám o sebe? Zlé stránky osobnosti nebudem prezrádzať a dobrými sa nebudem vychvaľovať :-). Rada sa smejem, ale viem byť aj vážna, ak to treba. Vážim si múdrych ľudí a rada sa od nich učím. Neberiem sa vážne, na svet sa snažím dívať s nadhľadom. Vo svojom veku už dokážem, aspoň občas, rozoznať, čo je dôležité a čím sa netreba zaoberať. A strašne rada spím, to je môj hriech!

Váš najnovší román Nič v zlom, je už v čase nášho rozhovoru v predpredaji.

Čo som o ňom našla, je:

“Rodina je tam, kde začína život a láska nikdy nekončí. Nie vždy je ale tomu tak!
Príbeh, ktorý môže zažiť každá z nás.
Je o vzťahu, v ktorom je vždy nejaké ALE. Všetko, čo poviete, urobíte, sa stretáva s nepochopením a vaša úprimná snaha pomôcť je neustále odmietaná. Trpezlivo mlčíte, neprotestujete, pretože máte vedľa seba chlapa, ktorého bezhlavo milujete, a rodina je pre vás najviac.
Až do chvíle, kedy je vaša pomoc nevyhnutná a žiadne ALE už neprichádza do úvahy. “

Tento text o knihe napísala vydavateľka a ja som jej za to vďačná. Myslím, že sa jej podarilo vystihnúť obsah a zároveň neprezradiť príbeh a zápletku. A ja dúfam, že navnadí zvedavosť čitateľov.

Kniha je zaradená medzi skutočnými príbehmi. Pri písaní ste sa inšpirovala životom koho?

Každý príbeh, ktorý napíšem je kompiláciou viacerých príbehov. Aj tento je poskladaný z príbehov ľudí z môjho okolia a jednu líniu som prežila ja sama. Ale ktorá to je, neprezradím :-).

Zaujímate sa o reakcie čitateľov na vaše knihy?

Pochopiteľne! Nemôžem byť zavretá doma a kašlať na to, ako čitatelia moje knihy vnímajú. Hejtovanie neberiem do úvahy, ak sa objaví, väčšinou anonymne v diskusiách na internete. Ale ak má niekto konštruktívne pripomienky, rada sa o nich porozprávam.

Čo je podľa vás najväčším úspechom, ktorý môže spisovateľ zožať?

Pre mňa je to rozhodne to, ak mi niekto povie, že ho kniha oslovila. Že pri nej strávil pekné chvíľky a ďakuje mi za to.

Pracujete v týchto chvíľach na ďalšom diele?

Námet na ďalšiu knihu už mám vymyslený dávno, písať ju budem v lete .

Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Aby si užívali život. Starosti a problémy tu vždy boli a budú, ale s pozitívnym myslením sa dajú ľahšie zdolať.

V mene redakcie vkport.sk ďakujem za rozhovor.