Viete kto je poľovník? Kto je pravý poľovník?
Lebo poľovníkom môže byť v skutočnosti ktokoľvek. Stačí splniť určité podmienky. Mať povolenie, vybavenie a finančné zázemie. Či ale je takýto človek skutočným poľovníkom je otázne.
Pretože skutočné poľovníctvo nie je o puškách a trofejoch. Skutočné poľovníctvo je o prírode, o nasadení , o vášni pre lesy a divočinu. Je o profesionalite a príkladných cnostiach. Je o úcte k tradíciám. O tom, že sa rozumie vibráciám prírody, rozumie sa potrebám zvery a všetkému, čo pre iných ostáva ukryté…

Suchá nádrž za obcou Beša je najväčším poldrom v strednej Európe v ktorom sa dá manipulovať a regulovať napúšťanie vody. Na ploche takmer 1600 hektárov dokáže zadržať až 53 miliónov metrov kubických vody.

Vodu do poldra Beša napúšťajú z Laborca cez čerpaciu stanicu v Ižkovciach, ktorá spadá pod správu Povodia Bodrogu a Hornádu. Pri napúšťaní sa odľahčí prietok Latorice, ktorá k nám priteká z Ukrajiny, a v konečnom dôsledku aj Bodrog, prítok Tisy.

Slavomír Fedič, ako bývalý lesník z tejto oblasti uviedol, že Polder tvoria lužné lesy charakteru prechodný luh, mokrade, močariská, remisky, húštiny, čo je dokonalý raj na Zemi pre divožijúcu zver. Žijú tam všetky druhy nížinných rastlín a živočíchov, napríklad aj chránených, ako sú dravce, sovy, rôzne druhy kačíc. Bežne je tam vídať Plšíka lieskového, divú mačku. Z divožijúcej zvery, okrem srnčej zvery, jelenej a diviačej zvery, sú to napríklad aj kuna lesná, kuna skalná, hranostaj, lasica, zajace, bažanty, jazvece, vydry, bobry, ondatry, cibíky hochlaté, škovránky, čiže veľmi široká škála nížinných druhov zvery a niektorých aj veľmi vzácnych.  To isté je možné povedať aj o nížinných rastlinách.

Akonáhle padne reč o napúšťaní Poldra, pre poľovného hospodára z PZ Erena Beša Zoltána Szaba začínajú prebdené noci a dni, ktoré súvisia s mobilizáciou členov poľovníckeho združenia a so zabezpečením materiálneho a technického vybavenia na záchranu a pomoc zvery, ktorá sa ocitla z hodiny na hodinu, niekedy aj v štvormetrovej vode, ktorej okraj je niekedy ďalej ako 1 kilometer.

Zoltán Szabó skonštatoval, že ak by došlo k napusteniu Poldra dnes, alebo v takomto zimnom období, pre tam žijúcu zver by to znamenalo istú smrť. Šance na prežitie by mali iba vydry, bobry a ondatry. Čo sa týka ostatnej zvery, ako uviedol, diviačice už majú päť až dvanásťdňové diviačatá na hniezdach, ktoré nedokážu v ľadovej vode preplávať ani 100 metrov. Čo sa týka jelenej zvery, jelenice sú gravidné a vyvíja sa v nich plod, ktorý by vplyvom podchladenia zahynul v tele matky, dochádzalo by k potratom a úhynom nielen plodu, ale aj samotných jeleníc. Obdobná situácia je aj so srnami, pričom srny dokážu uplávať oveľa menšie vzdialenosti ako jelene a zahynuli by v ľadovej vode počas plávania z dôvodu podchladenia a vysilenia.

“Poľovníci z PZ Erena Beša, pokiaľ došlo k takýmto situáciám v minulosti, v období rýchleho topenia snehu a následného dažďa, vedeli, kde sa zver stiahla, alebo ju tam vynosili na člnoch. V takých prípadoch zver vyzdvihovali z vodnej hladiny, ktorá vysilene ležala na ľadových kryhách, kríkoch, plávajúcich kmeňoch stromov a čakala na smrť.  Maximum sa dá urobiť na jar, ale ak by došlo k napusteniu Poldra dnes, pri kombinácii ľadovej vody a následných mrazov nie je možné dostať sa cez ľadový pancier na vodnú hladinu a aj tá zver, ktorú by sme inak mohli zachrániť by zahynula,” uviedol Zoltán Szabó, poľovný hospodár Erena Beša. 

Praktická skúsenosť poľovníkov, ktorí už zachraňovali a pomáhali zachránenej zvery je taká, že zver sa tak bojí ľadovej vody, že radšej sa dá uchytiť človeku do rúk, ako keby skočila a mala plávať. 

Pri záchrane sa vyváža zver člnmi na vyvýšené ostrovčeky v lese a tam ju chodia poľovníci loďkami prikrmovať, liečiť a starajú sa o ňu.

Okrem prírodného živlu však bojujú poľovníci aj s ľudskou neuvedomelosťou, kedy ľudia kvôli krásnemu záberu a selfíčku s divou zverou sú ochotní riskovať aj vlastný život a zdravie, len aby sa dostali na tieto ostrovčeky, pričom si neuvedomujú, že zver, ktorá je už aj tak v strese z toho, že musela opustiť svoje teritórium a plávať ľadovou vodou plašia opäť späť do ľadovej vody, čiže na smrť.  

Nielen poľovný hospodár Erena Beša, ale aj ďalší členovia poľovníckeho združenia sú šťastní, že dnes sa Polder nenapúšťal. Boli za tým aj argumenty niektorých ľudí, ktorí sa zúčastnili zasadnutia Okresného krízového štábu Michalovce, napríklad aj predsedu PZ Erena Beša, starostu z obce Krišovská Liesková, Júliusa Tamašku. 

Viac článkov o PZ Erena Beša – ZEMPLÍNSKE POĽOVNÍCKE DNI – 5. – 7. apríla 2019 – PZ Erena – Beša, ako príklad pre ostatné PZ