“To, čo mi ukázal otec v lese, nosím v sebe dodnes“. Príbeh poľovného hospodára Zoltána Szaba, ktorý pokračuje v rodinnej tradícii

Keď sa poľovníctvo dedí z generácie na generáciu, nejde len o tradíciu, ale o príbeh, ktorý v sebe nesie spomienky, hodnoty a vzťah k prírode. Pre Zoltána Szaba, poľovného hospodára PZ Erena Beša, sa tento príbeh začal už v detstve po boku jeho otca – dlhoročného hospodára a človeka, ktorý mu ukázal, že les nie je len miestom lovu, ale priestorom pokoja, poznania a rešpektu.

Práve jedna zo spomienok na spoločnú cestu do lesa počas jelenej ruje sa stala zážitkom, ktorý ovplyvnil jeho pohľad na poľovníctvo. Vtedy pochopil, že najväčšou hodnotou nie je vždy samotný lov, ale schopnosť pozorovať, vnímať a byť súčasťou prírody bez toho, aby sme ju narúšali.

Dnes pokračuje v odkaze svojho otca a ako poľovnícky hospodár sa stará aj o revír Erena Beša, kde sa stretávajú skúsenosti starších generácií s energiou a záujmom mladších poľovníkov. V rámci mesiaca jún, ktorý je venovaný poľovníctvu, prinášame druhý rozhovor zo série, v ktorom približujeme poľovníctvo nielen ako činnosť, ale najmä ako službu prírode a zodpovednosť voči krajine, ktorú máme okolo seba.

Pamätáte si na svoj prvý kontakt s poľovníctvom? Čo vás priviedlo k tejto záľube?

K poľovníctvu ma priviedla kombinácia vnútorných a vonkajších motivácií. Nebolo to len o samotnom love, ale najmä o vzťahu k prírode, tradíciám a spôsobu života. Veľa ľudí začína práve preto, že milujú pobyt v lese a chcú byť jeho súčasťou – pozorovať zvieratá, sledovať stopy, starať sa o zver a prikrmovať ju.

Môj prvý kontakt s poľovníctvom bol už v mladom veku. Boli to krásne a bezstarostné roky. Veľa poľovníkov sa k tejto záľube dostane cez rodinu a tak to bolo aj v mojom prípade. K tejto kráse ma priviedol môj už nebohý otec – dlhoročný hospodár, ktorý vnímal poľovníctvo ako svoje životné poslanie. Učil ma, aby som v ňom vedel nájsť tú najkrajšiu tvár a krásu prírody. Mám to šťastie, že revír Beša patrí medzi tie bohatšie. Nachádza sa v ňom jelenia, diviačia a srnčia zver, ale zároveň aj drobná zver, čo robí toto územie výnimočným.

Poľovníctvo sa často spája s tradíciami. Ktoré tradície si v združení Erena Beša najviac vážite a prečo je dôležité ich zachovávať?

Som dlhoročným členom a zároveň aj poľovníckym hospodárom PR Erena Beša, ktoré má 21 kvalifikovaných a skúsených členov. U nás sa prirodzene stretávajú rôzne generácie, pričom starší odovzdávajú svoje skúsenosti mladším poľovníkom.

Organizujeme spoločenské aktivity, stretávame sa na poľovačkách, rôznych podujatiach a brigádach, čo vytvára silné väzby medzi členmi. Práve zachovávaním týchto tradícií si udržiavame naše hodnoty a zároveň chránime dedičstvo, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Ako sa počas roka mení život zveri v našom regióne a ktoré obdobie je z pohľadu poľovníkov najnáročnejšie?

V prírode je najnáročnejším obdobím zima. Vtedy sú podmienky pre zver najtvrdšie a zároveň sa najviac ukazuje úloha poľovníkov – ich starostlivosť, pozorovanie a kontrola zdravotného stavu zveri.

Počas zimy je dôležité zabezpečiť dostatok potravy a pomáhať zveri prekonať náročné obdobie. Poľovníctvo však nie je len o samotnej starostlivosti v zime, ale o celoročnom sledovaní prírody, správania zveri a udržiavaní rovnováhy v našich revíroch.

Stretávate sa pri výkone poľovníctva aj s negatívnymi javmi, ako je odhadzovanie odpadu v prírode či rušenie zveri? Ako to vplýva na vašu činnosť?

Negatívne javy v poľovníctve a v prírode sú problémy, ktoré poškodzujú životné prostredie, zver aj samotnú povesť poľovníkov. Snažíme sa ich minimalizovať, no je to často náročná a vyčerpávajúca úloha.

Patrí sem napríklad pytliactvo – lov bez povolenia, používanie zakázaných spôsobov lovu (pasce, jedy), neetické správanie, ale aj nerešpektovanie pravidiel a poľovníckej etiky. Veľkým problémom je tiež odhadzovanie odpadu v prírode či zbytočné rušenie zveri, ktoré narúša jej prirodzené správanie.

Našou snahou je chrániť prírodu, udržiavať rovnováhu v revíri a viesť ľudí k väčšiemu rešpektu voči prírode.

Aké miesto má v dnešnom poľovníctve moderná technika? Pomáhajú vám napríklad fotopasce, drony alebo digitálne mapy?

Moderná technika v poľovníctve výrazne mení spôsob, akým sledujeme zver, plánujeme činnosť v revíri a chránime prírodu. Nejde však len o uľahčenie práce, ale predovšetkým o zvýšenie bezpečnosti a lepšie poznanie života zveri.

Termovízie a nočné videnie umožňujú sledovať zver aj v zhoršených podmienkach, navigačné zariadenia pomáhajú pri orientácii v teréne a fotopasce zachytávajú pohyb zvierat, vďaka čomu môžeme lepšie sledovať ich početnosť, druhové zastúpenie a správanie.

Moderné technológie sú dnes pomocníkom poľovníka, no stále platí, že najdôležitejšie sú skúsenosti, pozorovanie prírody a rešpekt k jej zákonitostiam.

Existuje vo vašom revíri nejaký druh zveri alebo prírodný úkaz, ktorý je podľa vás výnimočný a stojí za pozornosť?

V posledných desaťročiach sa v našej prírode rozšíril nový druh zveri – šelma šakal zlatý. Ide o rýchlo sa šíriaci druh na Slovensku, ktorý je veľmi prispôsobivý a inteligentný. Jeho výskyt výrazne ovplyvňuje najmä drobnú a srnčiu zver, preto poľovníci jeho populáciu priebežne monitorujú a regulujú. Aj to je jedna z úloh moderného poľovníctva – sledovať zmeny v prírode a pomáhať udržiavať rovnováhu medzi jednotlivými druhmi.

Ako spolupracujete s farmármi, lesníkmi či samosprávami pri ochrane prírody a hospodárení v krajine?

Spolupráca s farmármi a lesníkmi je veľmi dôležitou súčasťou systému, najmä v oblasti riešenia škôd na plodinách a lesných porastoch. Dôležitá je aj dohoda o termínoch kosenia (ochrana mláďat), pri ktorej sa určujú aj spoločné opatrenia, napríklad plašenie zveri či budovanie oplotení.

Poľovníci často monitorujú výskyt zveri na poliach aj v lesoch. Vybudované oplotenia proti zveri môžu vytvárať obmedzenia prirodzenej migrácie, rozdeľovať populáciu a zvyšovať riziko zranení pri pokusoch o prekonanie prekážok.

Oplotenie síce chráni hospodárske záujmy, ale môže negatívne ovplyvniť migráciu zveri a jej prirodzený pohyb za potravou, vodou či počas rozmnožovania. Preto je potrebné hľadať rovnováhu medzi ochranou majetku a zachovaním prirodzeného pohybu zvierat.

Možnými riešeniami sú napríklad budovanie migračných koridorov, prechodov pre zver a ďalších opatrení.

V posledných rokoch pribúda oplotenie polí, sadov či lúk. Ako tento trend ovplyvňuje pohyb zveri vo vašom revíri a jej prirodzené migračné trasy?

V revíri Beša boli za účelom ochrany majetku poľnohospodárov vybudované oplotenia proti zveri na štyroch väčších poľnohospodárskych pozemkoch. Práce sa uskutočnili postupne v priebehu štyroch rokov.

Zver reaguje na zmeny v prostredí najmä zmenou svojho správania – mení stanovištia, migruje a prispôsobuje svoju aktivitu. Ak sú však zmeny príliš rýchle alebo výrazné, môže dôjsť k negatívnemu vplyvu na populáciu alebo k úhynu jednotlivých jedincov.

Máte nejaký silný zážitok z prírody alebo stretnutie so zverou, na ktoré nikdy nezabudnete?

Môj najsilnejší zážitok z prírody pochádza z obdobia, keď som mal asi 10 rokov. Môj otec, ktorý bol veľký poľovník, ma jedného septembrového dňa zobral do lesa na jeleniu ruju. Práve toto obdobie ponúka poľovníkom a milovníkom prírody množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Ako sme kráčali lesom, videli sme veľa jelenej aj diviačej zveri. Príroda bola nádherná – plná zvukov, napätia a energie. Na mieste, kde otec vedel o veľkom jeleňovi, sa zrazu ozval jeho hlboký hlas. Z miesta, odkiaľ bolo počuť ručanie, sa medzi stromami objavil veľký a silný jeleň, ktorý pomaly kráčal smerom k nám.

Stáli sme pri veľkom dube a vďaka priaznivému vetru nás jeleň nezachytil. Pokračoval v ručaní a po chvíli ku kráľovi lesa pribehlo stádo jeleníc. Spoločne sme si užívali krásu jelenej ruje bez toho, aby sme zvieratá akokoľvek vyrušovali. Počas tohto nádherného divadla som sa otca viackrát opýtal, či nechcel toho jeleňa uloviť. Ako začínajúcemu poľovníkovi mi však vysvetlil, že takýto zážitok má oveľa väčšiu hodnotu. V ten deň sme boli iba tichí pozorovatelia niečoho oveľa väčšieho – bez výstrelu.

Bola to kombinácia adrenalínu, pokoja a úžasu, pričom išlo predovšetkým o prírodu samotnú, nie o lov. Práve vtedy som si uvedomil, že poľovník nie je len strelec, ale aj pozorovateľ, ochranca a znalec prírody. Bez týchto znalostí by poľovníctvo nemalo svoj skutočný význam.

Ak by ste mali vyvrátiť jeden najčastejší mýtus o poľovníkoch, ktorý by to bol?

Najčastejším mýtom je predstava, že „poľovníci len zabíjajú pre zábavu“. Realita je však úplne iná. Veľká časť práce poľovníka prebieha bez zbrane – zahŕňa starostlivosť o zver, pozorovanie, monitoring zdravotného stavu, sledovanie populácie a ochranu prírody.

Úlohou poľovníka je tiež regulácia početnosti zveri tak, aby bola zachovaná prirodzená rovnováha a aby nevznikali neprimerané škody na lesoch či poľnohospodárskych plodinách.

Správne vykonávané poľovníctvo nie je len o love, ale predovšetkým o zodpovednosti, poznaní prírody a snahe zachovať jej rovnováhu pre budúce generácie.

Ako podľa vás vyzerá zdravá a vyvážená krajina z pohľadu poľovníka?

Zdravá a vyvážená krajina z pohľadu poľovníka je taká, v ktorej funguje prirodzená rovnováha medzi zverou, vegetáciou a človekom – bez extrémov a bez neprimeraných škôd.

Základom je rozmanitosť prostredia – kombinácia lesov, lúk, polí, remízok a ďalších prirodzených prvkov krajiny. Dôležitý je dostatok vody, potravy a úkrytov pre zver počas celého roka.

Takáto krajina umožňuje zveri prirodzene žiť, rozmnožovať sa a pohybovať sa v prostredí, kde človek nezohráva len úlohu užívateľa, ale aj ochrancu a správcu prírody. Práve o túto rovnováhu by sme sa mali všetci snažiť.

Ktoré zmeny v prírode ste si za posledné desaťročia všimli najvýraznejšie – či už v súvislosti s klímou, poľnohospodárstvom alebo výskytom zveri?

Z pohľadu poľovníka sú zmeny v prírode veľmi citeľné, pretože sa prejavujú priamo na správaní zveri, stave lesa aj celej krajiny.

Všímame si najmä miernejšie zimy, ktoré prinášajú menej prirodzeného úhynu zveri, ale zároveň aj dlhšie obdobia sucha a s tým spojený nedostatok vody. Tieto zmeny ovplyvňujú život zveri – mení sa jej migrácia, aktivita, spôsob vyhľadávania potravy aj celková kondícia.

Príroda sa neustále prispôsobuje novým podmienkam a úlohou poľovníkov je tieto zmeny sledovať, vnímať ich dôsledky a pomáhať udržiavať rovnováhu v krajine.

Čo pre vás osobne znamená poľovníctvo – je to koníček, služba prírode, životný štýl alebo niečo viac?

Poľovníctvo pre mňa znamená predovšetkým osobný vzťah k prírode. Je to koníček, služba prírode aj určitý životný štýl. Sú to chvíle, keď sedím v lese, nič neruší jeho ticho, vnímam vietor, zvuky a pohyb okolo seba a cítim sa byť súčasťou tohto prostredia, nie jeho narušiteľom.

Samozrejme, patrí k nemu aj lov, pretože je jeho súčasťou, ale má svoje miesto, pravidlá a zodpovednosť. Je vyvrcholením dlhého pozorovania, výsledkom skúseností, vedomostí a trpezlivosti. Mal by mať vždy svoj význam pre revír a pre zachovanie rovnováhy v prírode. Dobrý poľovník neloví vždy, keď môže, ale vtedy, keď má dôvod a keď je to potrebné.