JOSEF KOHUT- hostinský, ktorý budove na rohu križovatky na Veškovce vtisol svoje meno na celé storočie ako pečať.
Na rohu križovatky stojí smutne ošarpaný dom.
Bývalá slávna Kohutová krčma.
Táto fotka nezobrazuje jej terajší stav. Prešla som dnes pri nej autom. Bolo mi budovy ľúto. Ak sa s ňou niečo neurobí, nebude mať dlhú životnosť.
Pritom si ešte určite pamätá svoje slávne časy. Musí, pretože mnoho kapušančanov si ich pamätá.
Možno ste si všimli, že sa snažíme postupne jednotlivým starším budovám v meste vdýchnuť život a zistiť čo najviac o jeho obyvateľoch z minulosti. Príbehmi .
Zväčšili sme si fotku Gabriela Marciho, ktorú poznáte z internetu. Alica ju vyfarbila.
Krásne čitateľné meno a možno….. vo dverách je pán hostinský Kohút.
KTO BOL LEGENDÁRNY JOSEF KOHUT, ktorého meno niesla krčma ešte desaťročia po jeho odchode z mesta? Krčmovú prevádzku volali jeho menom, aj keď už bola štátna v čase socializmu. Keď tu už p. Kohut nebol. Dokonca dodnes predajňu Michlika identifikujú kapušančania v krčme u Kohuta, v budove Kohutovej krčmy.
Budove na rohu križovatky na Veškovce vtisol svoje meno na celé storočie ako pečať.
Bol legendou v inom zmysle slova. Spôsobom svojho žitia a bytia. Josef Kohut bol vynaliezavým človekom. Húževnatý podnikateľ, podnikavec, obchodník, aj pomáhal, ale bol aj prevádzačom a šmelinárom. Vyhýbal sa plateniu dane, falšoval etikety. Na druhej strane mal aj variete. Vedel sa obracať, obchádzať zákony, zarobiť. Typ človeka, ktorý by sa nestratil ani v dnešnom svete, ale zarobil by .
Josef Kohut pochádzal z Užhorodu, odkiaľ sa prisťahoval do nášho mesta. Narodil sa ale v Rakúsku. Možno sa priženil, dnes to ešte nevieme, skôr predpokladáme, že jedine ženba mohla byť dôvodom presťahovania sa z Užhorodu do Veľkých Kapušian. Alebo obchody a jeho spôsoby zárobkov. So svojím rodným mestom, teda priateľmi z Užhorodu bol totiž v ,,obchodnom,, kontakte.
Nebol rodinou dnešných Kohutovcov.
Podľa majiteľa pohľadnice v roku 1938 bola prevádzka oficiálne registrovaná ako kaviareň. Čo nie je diskutabilné, nakoľko to má zo spoľahlivého zdroja.
Ibaže……..
Bola na kaviareň registrovaná práve táto budova a nie iná napr. v Užhorode? Pretože v roku 1948 ju reklamuje ako reštauráciu a v 1949 sa znárodňuje ako hostinec. Alebo otázku položím tak, či si nerozšíril, nezaregistroval povolenie všeobecne na kaviareň a tá mohla fungovať v Užhorode. Alebo dokonca nikde.
Je potrebné vedieť, že Josef Kohút žil súbežne dvojitý pracovný život. U nás a v Užhorode. A keďže Užhorod bol väčším mestom a mal tam väčšiu prevádzku myslím si, že viac sa zdržiaval tam. Prevádzka mu tu bežala aj bez jeho nonstop prítomnosti. A v Užhorode rástol. Otvára poschodovú Piváreň, vedie podnik s Variete so zahraničnými vystupujúcimi.
Čo zatiaľ vieme o Josefovi Kohutovi?
Už v roku 1925 je o ňom záznam ako o hostinskom z Veľkých Kapušian. Museli sa mu dariť obchody. 8. augusta 1925 a v júli 1926 si spolu s Niefergállom Andorom kominárom dáva József Kohút hostinskýý z Veľkých Kapušian patentovať : Proces výroby čistiaceho a leštiaceho prostriedku.
Opletačka so zákonom.
Začiatkom decembra v roku 1928 ho zobrali do väzby- ako HOSTINSKÉHO z mesta Veľké Kapušany. Nemohol pracovať u niekoho, pretože ďalšie reštauračné, pohostinné prevádzky v meste ako Korona, Kasino vlastnili židia a nežidia u židoch nepracovali. Iba ak prenajímali priestory pre svoju prevádzku. Hľadáme majiteľa budovy v danom čase v kapušianskom archíve na katastri, ale je to veľmi zdĺhavé.
Musel prevádzkovať hostinec, ľudovo krčmu- zatiaľ ale, kým si neoveríme históriu majiteľov budovy netvrdíme, či už v tejto budove. Predpoklad je, že už vtedy si prenajímal túto budovu. Možno si prevádzačstvom zarobil pekný peniaz ( ako sa dočítate prepašoval viac ako stovku ľudí) a budovu si kúpil? Či len vtedy prenajal?
Ak si myslíte, že prevádzačstvo je fenoménom našej doby ste na omyle.
Príhoda z jeho života. Aj takto sa ľudia dostávali nelegálne do Ameriky.
Užhorodská polícia dostala včera v skorých ranných hodinách dôverné oznámenie, že na železničnej stanici Nagykapos čaká na prichádzajúci vlak emigračná skupina. Niekoľko dôstojníkov a detektívov policajného kriminálneho oddelenia nasadlo do áut a išlo plnou rýchlosťou smerom na Nagykapos, aby chytili emigrantov pred odchodom vlaku.
Polícia mala podozrenie, že sa snažia dostať z Ameriky nelegálnou cestou.
Auto prišlo práve včas a detektívi našli celú skupinu v čakárni stanice Nagykapos. Všetci boli vzatí do väzby. V čase ich overovania sa ukázalo, že hoci sa chystali do Ameriky, nemajú žiadny pas ani občiansky preukaz.
Svedectvá emigrantov tiež odhalili, že boli naverbovaní do skupiny agentmi z Rusínska a Slovenska výmenou za mastné odmeny, že ich prepašujú cez Nemecko s falošnými nemeckými pasmi do Zasľúbenej zeme.
Nemecký emigračný úrad nalákal dôverčivých Rusínov tvrdením, že Nemecko ešte nemá plnú emigračnú kvótu a môže ich bez väčších ťažkostí previesť do Nového sveta.
Väčšinou chudobní žiadatelia museli najskôr zaplatiť sedemtisíc korún a podľa dohody sa mohli rozlúčiť s ďalšími sedemtisíc korunami v hamburskom prístave.
Na základe jednomyseľného svedectva skupiny emigrantov polícia zatkla Józsefa Kohuta z Nagykaposu, Mártona Liebermana a Samuela Bawnöhla z Užhorodu, ktorí sú podozriví z toho, že boli agentmi emigračnej organizácie kontrolovanej z Nemecka.
Podľa údajov z vyšetrovania, ktoré sa doteraz objavili, medzinárodná emigračná agentúra z Rusinska a Slovenska doteraz presunula do Ameriky viac ako sto ľudí,
V roku 1931 sa pokúsil uspieť aj v politike a jeho meno sa objavilo na zoznamoch kresťansko-socialistických a maďarských národných strán.
7.6.1940 otvára v Užhorode Piváreň. Teplé, studené jedlá, poschodová prevádzka, hudba.
20.1.1941 sa dočítame v Ruszinkói -Kárpáti Magyar Hírlap, že pomáha utečencom teplou stravou, oblečením.
Ďalšie opletačky so zákonom.
20.11.1941
Na základe tohto dokumentu, keď ho hľadali kvôli nezaplateným daniam za pivo, sme získali informácie, že v roku 1941 má 41 rokov, že sa narodil vo Viedni, že je rk vierovyznania, že má 4 deti, jeho matka sa volá Kohut Róza a zistili, že býva v Užhorode a nie v Kapušanoch. Píše sa, miesto predchádzajúceho pobytu, nie trvalého Nagykapos. Samozrejme, trvalý pobyt mohol mať v našom meste, ale fakt ho mať nemusel, len sa tu zdržiaval.
Ďalšie opletačky so zákonom.
15.11.1943 falšoval etikety ,vyplatil pokutu
17.11.1943 vedie úspešné VARIETE v Užhorode.
Súbežne mu beží prevádzka v našom meste.
1.mája 1948 mal ešte reklamu vo východoslovenskej Pravde.
Od 15. marca 1949 do 15. októbra 1949 z rozhodnutia Komunistickej strany boli znárodnené všetky súkromné obchody v meste, alebo sa pretvorili na spotrebné družstvá.
Zasiahlo to 18 predajní v meste zo 180 v našom okrese. Medzi inými Kohutovu reštauráciu a trafiku.
Položka č. 10 z mestskej kroniky o znárodnených podnikoch v meste .
Kohutovci sa vraj potom vrátili do Užhorodu…
Pozbierali sme prvé, základné informácie o legendárnom Kohutovi. Ibaže Vy viete, že spolu s Vami tvoríme vkport a celkom určite tak, ako aj iné články sa postupne rozširujú na základe pribúdajúcim informácií, aj tento bude rásť.
Pomôžte nám v zhromažďovaní, čo najviac informácií o Kohutovej krčme. Aké prevádzky sa vystriedali v budove? Spomienky na krčmu, príhody. Tieto informácie budú o pár rokov vzácne. Všetky dopíšeme dodatočne do článku. Spomienky na p. Kohuta od rodičov, starých rodičov. Poznali ho, prebýval v meste? Vieme, že v 20-30 rokoch bol z bočnej strany Mernický úrad. Po vojne zboku škôlka? Ja si z detstva pamätám hračkárstvo. Doslova, som stála s túžbou pred výkladnou skriňou a s bázňou som vkročila s mamou do predajne. Pre mňa to bolo v tom čase také čarovné a tajomné.
Viem tiež, že krčma bola obľúbeným miestom stretávky železničiarov po skončení šichty. Aj moje narodenie tam oslavoval otec so železničiarmi.
Na tomto článku priebežne pracujeme aj my ďalej. Na katastrálny úrad sa vraciam v januári, ohľadom hľadania histórie majiteľov tejto budovy. Pretože je nemožné, žeby bol budovu vlastnil p. Kohut. Musela byť vlastníctvom židov a on ju od nich prenajímal. Pri socializácií sa spomenula aj zabavená trafika. Trafika do roku 1944 patrila Lajosovi Braunovi ( Lejbis) a tiež viem, že p. Braun bol prenajímateľom nehnuteľnosti. Možno aj táto budova patrila jemu a p. Kohut si ju prenajímal do 1944 – do čias arizácie a potom mu ju úrady dali. Na túto otázku hľadám odpoveď a potom ju doplním spolu s Vašimi spomienkami do článku.
Hľadám údaje o jeho rodine, potomkoch, fotografie.
Tiež som s písomnom styku s historikmi pohostinstiev v Sátoraljaújhelyi. Aj tam pôsobili Kohutovci v hostinskom a pekárskom zameraní v danom období a pravdepodobne šlo o jeho súrodencov. ..
Pracujeme. Doplníme.
Zdroje:
lajstromszámú szabadalom • Eljárás tisztító és fényesítőszer előállítására | Library | Hungaricana
Szabadalmi Közlöny, 1927 (32. évfolyam, 1-24. szám) | Library | Hungaricana
Uj Közlöny, 1928. július-december (50. évfolyam, 148-294. szám)
Pénzügyi Közlöny, 1941 | Arcanum Digitális Tudománytár
Kárpáti Hiradó, 1943. november (20. évfolyam, 248-271. szám) | Arcanum Digitális Tudománytár
Uj Közlöny, 1928. július-december (50. évfolyam, 148-294. szám) | Arcanum Digitális Tudománytár
Pridaj komentár