Vznik a vývoj Kolónie ( ul. Vojanskej) vo Veľkých Kapušanoch 1923. Vznik a vývoj kolónie v Boťanoch a v Strede nad Bodrogom.

Zdroj: Gabriel Marczi

„ Prišiel som sem na prázdnu zem na ktorú mám len vysoké výdavky, okrem toho som postavil budovu, nakúpil poľnohospodárske zariadenie a kúpil dobytok.“ 

Juraj  Varkonda, kolonista z Veľkých Kapušian

Za akých okolností a prečo vznikla u nás kolónia? Kto boli kolonisti, ako sa im u nás žilo? Prečo to nemali u nás ľahké? Kto ich odohnal, prečo museli odísť a vrátilo sa ich tak veľmi málo? Prečo počas horthyovského Maďarska boli nežiadúcimi podobne ako židia, s rozdielom, že oni  boli iba vyhostení ?

Na základe čoho a prečo vznikli Kolónie?  

Československá republika

 V Československej republike v rokoch 1918 – 1938 bola realizovaná tzv. vnútorná kolonizácia. Jej výsledkom bol vznik nových sídelných jednotiek – kolónií. Vnútorná kolonizácia bola súčasťou pozemkovej reformy. V mnohom sa s ňou zhodovala, ale zároveň predstavovala špecifický a osobitý fenomén prerozdelenia pôdy. Hlavným cieľom pozemkovej reformy bola úprava vlastníctva pôdy. Zmeny uskutočnené v rokoch 1918 – 1938 sa týkali veľkostatkov.  

Bolo stanovené maximálne množstvo pôdy, ktorú mohla vlastniť jedna osoba – veľké pozemkové vlastníctvo. Za veľké pozemkové vlastníctvo sa v zmysle záborového zákona považovala taká výmera pôdy, ktorá presahovala 250 ha všetkej pôdy, alebo 150 ha poľnohospodárskej pôdy. Osoby, ktoré spadali do skupiny veľkých pozemkových vlastníkov, boli postihnuté záborom a ich nehnuteľný majetok bol použitý na účely pozemkovej reformy. Majitelia nehnuteľnosti, ktorí podliehali záboru, si mohli naďalej ponechať vo vlastníctve výmeru nepresahujúcu veľké pozemkové vlastníctvo. Za zabrané nehnuteľnosti prislúchala ich majiteľom náhrada. Zabraná pôda veľkostatkov bola pridelená v rámci prídelového konania oprávneným žiadateľom. Medzi takéto osoby patrili najmä: malí a strední poľnohospodári, drobní živnostníci, poľnohospodárski a lesnícki zamestnanci, legionári a vojnoví invalidi a taktiež aj bezzemkovia. Za pridelené nehnuteľnosti pridelcovia museli zaplatiť prídelovú cenu.

Medzi rokmi 1921-1935 bola prerozdelená takmer všetka zabraná poľnohospodárska pôda.

Prerozdelenie pôdy sa uskutočňovalo viacerými akciami.

1. Zaistenie pôdy pre drobných nájomcov, prídel pôdy vnúteným prenájmom, prídel stavebnej pôdy, prídel rozptýlenej pôdy, odpredaj z voľnej ruky. Všetky tieto formy neznamenali, resp. nemali ako hlavný cieľ, prerozdeliť všetku zabranú pôdu na konkrétnom veľkostatku.  Najčastejšie prostredníctvom nich dochádzalo len k prídelu pôdy z jednotlivých dvorov veľkostatkov.

2. Riadnym  prídelovým konaním  bola prerozdelená takmer všetka  zabraná poľnohospodárska pôda z konkrétneho veľkostatku a to najčastejšie formou drobného prídelu a prídelu zvyškových hospodárstiev.

3. Generálna dohoda. Podpísaním generálnej dohody medzi ŠPÚ a majiteľom zabranej pôdy došlo k celkovému prerozdeleniu všetkej zabranej pôdy. Jedným zo špecifických foriem prerozdelenia zabranej pôdy bola vnútorná kolonizácia.

Dôvody realizácie vnútornej kolonizácie boli ekonomicko-sociálneho ako aj politického charakteru.

Za hlavné ekonomicko-sociálne príčiny je možné považovať nedostatok vhodnej poľnohospodárskej pôdy v danom regióne a dopyt po pôde prevyšujúci jej ponuku v niektorých obciach, keď množstvo zabranej veľkostatkárskej pôdy nedokázalo uspokojiť nároky všetkých uchádzačov o pôdu v rámci drobného prídelu ( napr. v Budkovciach sa ,,neušla ,, pôda 88 žiadateľom).

Za hlavný politický dôvod je možné považovať snahu o posilnenie štátotvorného etnika v okresoch s dominantným postavením maďarskej menšiny.
Práve okresy na južnom Slovensku s vysokým zastúpením maďarského etnika sa stali tzv. kolonizačným územím, teda miestom kde boli zakladané kolónie. Kolonizačné usadlosti, ktoré vznikli na východnom Slovensku patrili do okresov Veľké Kapušany (kolónia Veľké Kapušany) a Kráľovský Chlmec (kolónia Streda nad Bodrogom a Boťany). V týchto dvoch okresoch malo dominantné postavenie maďarské etnikum, konkrétne v okrese Veľké Kapušany to bolo 57,76% a v okrese Kráľovský Chlmec dokonca až 86,94% osôb, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti. Podobná národnostná štruktúra bola aj v obciach, v katastri ktorých boli kolónie založené.

Kolonizačné prídelové konanie sa vyznačovalo tým, že zabranú pôdu mohli získať a poväčšine aj získali osoby žijúce v iných okresoch či dokonca štátoch. Uchádzač, ktorý mal záujem o získanie pôdy z kolónie, zaslal prihlášku o pridelenie pôdy v konkrétnej kolónií. Informácie o prídele pôdy boli zverejnené vo vestníku Pozemková reforma ako aj v iných novinách. Prídelový komisár na základe vyhodnotenia prihláškového konania rozhodol o veľkosti a mieste prídelu osobám, ktoré spĺňali podmienky prídelu. Kolonisti museli za pridelené nehnuteľnosti zaplatiť prídelovú cenu. Doba od podania prihlášky záujemcu po získanie prídelu v kolónii trvala približne osem mesiacov.

KOLÓNIA VEĽKÉ KAPUŠANY.

Prvá kolónia na východnom Slovensku – Veľké Kapušany, bola založená v roku 1923. Miesto pre budúcu kolóniu bolo vyčlenené počas realizácie pozemkovej reformy na veľkostatku Andreja Hadika Barkóczyiho vo Veľkých Kapušanoch a Rádu premonštrátov z Jasova z veľkostatku Veľké Kapušany.

Andrej  Hadik  Barkóczyi ( Endre gróf Hadik-Barkóczy, Futaki gróf Hadik Endre János Ferenc Antal, Andreas Johann Franz Anton Graf Hadik von Futak),narodený 1. 11. 1862 v Pavlovciach nad Uhom, v tom čase v Rakúskom cisárstve  (1804-1867)

kaštieľ v Pavlovciach nad Uhom 

Manželka Klára, rodená Zichy (1911) 

Po rodičoch bol vlastníkom majetkov vo viacerých župách, vlastnil celkovo viac ako 22 000 hektárov pôdy ( 28 741,14 kj). Najväčší podiel patril Zemplínskej župe (dedičstvo po matke rodu Barkóczyovcov), jej pozemky sa rozprestierali na území dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny ( Užská župa). Po zániku monarchie sa dostal do sporu s  Československou republikou počas pozemkovej reformy  o vyplatenie finančnej náhrady za skonfiškovaný majetok.  Jeho hlavným sídlom na východnom Slovensku bol Tovarnický kaštieľ, ktorý bol zničený prechodom  sovietskej armády na konci druhej svetovej vojny. Počas 2. svetovej vojny bola obec vypálená. 

Barkóczy bol jedným z najväčších pozemkových vlastníkov na východnom Slovensku. V obvode prídelového komisára Štátneho pozemkového úradu v Michalovciach  bol tretím najväčším majiteľom zabranej pôdy. Výmera pôdy, ktorú vlastnil bola 28 741,14 kj , z toho 10 604,14 kj predstavovala poľnohospodárska pôda.

Rád premonštrátov mal sídlo v Jasove. Svoje majetky mal však aj na juhu východného Slovenska a to v obci Leles. Výmera veľkostatku Leles bola 6955,47 kj, z toho 3744,03 kj pripadala na poľnohospodársku pôdu.  Výmera pôdy, ktorá tvorila kataster kolónie bola 228,7 ha.

Kolonisti vo Veľkých Kapušanoch,  v Strede nad Bodrogom a v Boťanoch žili rovnako, v článku sa budeme venovať konkrétne Veľkým Kapušanom na ich príklade  vysvetlíme aj spomínané obce. 

Miesto vzniku Kolónie vo Veľkých Kapušanoch.  

Miesto poznáme všetci, dokonca dodnes sa používa jej pôvodné pomenovanie Kolónia. Dnes sa volá ulicou Vojanskou. 

Oblasť v minulosti.

1.a 2. vojenské mapovanie

Na Kapušianskom vrchu, bolo trochu zalesnené územie, ktorým pretekal Udač.

Tok riek sa postupne menil aj prirodzene, aj zásahom ľudí.

2 voj. mapovanie

Rok 1955

Kolónie, ktoré nezískali štatút obce patrili pod správu tzv. materských obcí. Ani jedna z kolónií Veľké Kapušany, Streda and Bodrogom a Boťany sa nestali samostatnými obcami. Podliehali pod správu ich materských obcí.

ŽIVOT KOLONISTOV VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH.

Miesto na Kolóniu Veľké Kapušany nebolo úplne prázdne. Bývalo tam zopár kapušančanov.

Novovytvorené osady boli v prevažnej miere bez akejkoľvek infraštruktúry a kolonisti museli investovať častokrát všetky svoje úspory do úpravy či výstavby obytných a hospodárskych budov, kultivácie pôdy, nákupu poľnohospodárskej techniky a príprav na prvú úrodu. Na ilustráciu spôsobu výstavby domov uvádzame Veľké Kapušany.

Osoby, ktoré prichádzali do kolónií, sledovali hlavne zlepšenie svojho hospodársko-sociálneho postavenia. Chceli dosiahnuť sebestačnosť pre seba a svoju rodinu. Výmera pôdy ktorú získali, im ponúkala možnosť živiť sa len poľnohospodárstvom. No súčasne je nutné poznamenať, že za pridelenú pôdu potrebovali zaplatiť prídelovú cenu. Ďalšie náklady si vyžadovala výstavba domov a hospodárskych budov. Na pokrytie vzniknutých nákladov si kolonisti zobrali úvery, ktoré v mnohých prípadoch nevládali splácať. Kolónie boli zakladané na tzv. kolonizačnom území, ktoré sa nachádzalo v okresoch s dominantným postavením maďarského obyvateľstva. Príchodom kolonistov, ktorí boli zväčša Slováci alebo Česi, došlo k zmene národnostnej štruktúry obcí. Táto etnická odlišnosť mala za následok, že pôvodní obyvatelia obce vnímali kolonistov ako cudzí element. Po viedenskej arbitráži bolo územie, kde sa nachádzali všetky tri kolónie, odstúpené Maďarsku. Mnohí kolonisti vzhľadom na vlnu násilia, ktorá sa zdvihla proti ním kolónie opustili. Len časť z nich sa po roku 1945 vrátila naspäť.  

Kolonisti začali s výstavbou nehnuteľnosti v jeseni 1923. Najprv svojpomocne vybudovali základy a následne prostredníctvom Obecného prospešného stavebného družstva pri Obvodovej úradovni ŠPÚ v Trenčíne bola vypísaná súťaž na výstavbu budov v tejto kolónií.
Súťaž vyhrala súkromná firma Jozefa Křelina a Klementa Havlíčka. S výstavbou 10 stavieb sa začalo v lete 1924. Všetky budovy boli určené na obytné účely.

Kolaudácia nehnuteľnosti sa konala v mesiacoch august až október v roku 1925. Stavebným dozorom, ktorý dohliadal na kvalitu prác bol Štátny pozemkový úrad. Ako stavebný materiál bol poväčšine použitý kameň. Prídelcovia, ktorí nadobudli pôdu prostredníctvom kolonizácie, získali oveľa väčšie množstvo pôdy ako bolo v rámci pozemkovej reformy bežné. Vo Veľkých Kapušanoch bol  priemerný prídel pôdy  vo výmere 11,02 ha.

Takáto veľká výmera pôdy na jednej strane dokázala zabezpečiť nielen samotného hospodára, ale aj jeho deti. Po dovŕšení dospelosti detí kolonistov dochádzalo k deleniu pridelenej pôdy.

Na strane druhej prídelová cena v kolónií za pôdu pozostávala z viacerých zložiek a bola oveľa vyššia než v rámci drobného prídelu. Prirážka k preberacej cene, v niektorých prípadoch až 50%-na. Kolonisti peniaze na zaplatenie prídelovej ceny ako aj na výstavbu či rekonštrukciu budov získavali prostredníctvom úverov.  Vzhľadom na už spomenutú veľkosť prídelov a vykonaných investícii do výstavby domov a založenie prvej úrody, nebolo nič neobvyklé, že mnohí kolonisti mali problémy so splácaním pôžičiek. Okrem splátok úverov, totiž museli tiež každoročne platiť aj pozemkovú daň. O nelichotivej situácií kolonistov vypovedá aj list zaslaný Jurajom Varkondom, kolonistom z Veľkých Kapušian, Finančnému riaditeľstvu v Košiciach.
Kolonista žiadal od Finančného riaditeľstva oslobodenie od pozemkovej dane. V liste uvádza tieto dôvody: „ Prišiel som sem na prázdnu zem na ktorú mám len vysoké výdavky, okrem toho som postavil budovu, nakúpil poľnohospodárske zariadenie a kúpil dobytok.“
Takéto žiadosti kolonistov neboli ojedinele. Z kolónie Veľké Kapušany sa zachovalo 15 žiadosti (vrátane žiadosti Juraja Varkondyho) s podobným obsahom.  Odpoveďou zákonodarcov, na volanie kolonistov o pomoc, bolo schválenie zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. o priamych daniach v roku 1927. Na základe tejto právnej normy bolo možné odpustiť kolonistom platenie pozemkovej dane na obdobie šiestich rokov.
Problémy kolonistov sa týmto nariadením zmiernili ale neodstránili úplne. V roku 1931 bol v periodiku Slovenský juh uverejnený článok, ktorý takto opísal situáciu kolonistov: „Už dávnejšie možno sledovať, že u slovenských kolonistov na južnom Slovensku nie je niečo v poriadku. Majú trpké skúsenosti a vzniká u nich nedôvera voči politickým stranám a ŠPÚ. Niektorí sa sťahujú naspäť na svoju otcovizeň alebo do cudziny. Sľubovaná pomoc ako lacné a dlhodobé úvery, šľachtené osiva a dobytok mala krátkodobý charakter a v súčasnosti sa o nich nikto nezaujíma.

Do tejto kolónie sa prisťahovalo 17 rodín kolonistov, spolu 82 ľudí. Až na jednu českú rodinu to boli všetko slovenské rodiny. Skupina kolonistov nebola diferentná len vzhľadom k pôvodným obyvateľom obce, ale bola aj vnútorne nehomogénnym celkom. Novo usadlíci okrem odlišného pôvodu boli aj rôzneho vierovyznania. Osoby, ktoré sa prisťahovali do kolónie pochádzali zo Slovenska, Podkarpatskej Rusi a traja boli reemigranti zo Spojených štátov amerických. Ich konfesionálne štruktúra bola takáto:
gréckokatolíci (6 rodín), kalvíni (4 rodiny), evanjelici (3 rodiny), rímskokatolíci ( 3 rodiny).

Ak aj vplyvom vnútornej kolonizácie došlo k posilneniu slovanského etnika v oblastiach s dominantným postavením maďarského obyvateľstva, zastúpenie osôb hlásiacich sa k československej národnosti predstavovalo len veľmi malý zlomok z celkového počtu obyvateľstva. Navyše v oblastiach kde boli kolónie založené dochádzalo k asimilácii slovanského etnika v prospech maďarského. Asimilácia bola normálnym a predvídateľným javom vzhľadom na také vysoké percento obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti.

Zmienku o prirodzenej asimilácií nachádzame v správe zemského četnického veliteľstva pre Slovensko, oddelenie Michalovce, stanica Veľké Kapušany, v ktorej je uvedené:

„Vzhľadom na nepatrný počet tu (vo Veľkých Kapušanoch) usadených slovenských a českých kolonistov dá sa predpokladať, že postupom času navyknú si kolonisti na tunajšie maďarské pomery začnú sa im prispôsobovať, nakoľko v miestnom styku s tunajším maďarským obyvateľstvom hovoria výlučne po maďarsky.“

S prihliadnutím na národnostné pomery, ktoré vládli v kolóniách, pristúpil ŠPÚ k budovaniu slovenských škôl, ktoré slúžili na vzdelávanie deti kolonistov. Slovenská škola s dvoma triedami bola postavená v roku 1929 pre deti kolonistov vo Veľkých Kapušanoch. Školu okrem slovenských žiakov navštevovali aj židovské deti.

Zlomovým bodom v živote kolonistov bol 2. november 1938, deň, kedy bola podpísaná viedenská arbitráž.
Na základe tohto dokumentu musela Československá republika odstúpiť Maďarsku časť svojho južného územia. V dôsledku tejto zmeny hraníc pripadli všetky tri kolónie, spolu s ich materskými obcami Maďarsku.
Kolonisti, ktorí boli považovaní za cudzí element v obci, boli zo strany pôvodného obyvateľstva perzekvovaní.

Kto, kedy a prečo vyhnal kolonistov? 

Perzekovanie fašistickým Maďarskom spôsobilo, že do konca II. svetovej vojny nebolo vo Veľkých Kapušanoch jedinej slovenskej rodiny, ( Peter Kónya a spol. Dejiny Veľkých Kapušian)

Dňa 5. novembra 1938 šéf maďarského generálneho štábu vydal rozkaz vyhostiť všetkých slovenských a českých kolonistov z odstúpeného územia, vyhlásením, v ktorom bolo uvedené: „týmto opúšťam maďarskú krajinu a zároveň sa zriekam svojho nehnuteľného majetku. Často sa to dialo nátlakovo, ako príklad  vyberáme z listu kolonistu z obce Švehlovo  : „Bol som kolonistom v obci Švehlovo. V dôsledku obsadenia galantského okresu Maďarskom, bol som nútený svoje gazdovstvo opustiť a poveriť dozorom môjho zamestnanca. V noci zo dňa 9.11 na 10. 11. 1938 do mojej usadlosti vtrhlo asi 15 ľudí, vyhrážali sa mi streľbou a týraním a požadovali odo mňa, aby som im vydal peniaze, zbožie a hnuteľný majetok.“
Osoby, ktoré opustili kolónie, odišli bývať k svojím príbuzným. Vzniknutú situáciu sa snažila riešiť aj slovenská vláda. Pre niektoré kolónie vypracovalo Ministerstvo sociálnej starostlivosti a zdravotníctva plán umiestnenia pridelcov. Napr. kolonisti z Bláhovej dediny boli dočasne umiestnený v Trnave a v Zavare.
Po skončení druhej svetovej vojny, územie, ktoré bolo odstúpené Maďarsku v dôsledku Viedenskej arbitráže, bol navrátené Československu. Všetci kolonisti sa mohli vrátiť naspäť. Nie všetci kolonisti túto možnosť využili. Do kolónie v Boťanoch sa nevrátil ani jeden z pôvodných pridelcov. Osoby, ktoré opustili svoje usadlosti a vrátili sa naspäť do Československa, vyplnili tlačivo pozemkového úradu, ktoré obsahovalo súpis hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré zanechali na území odstúpenom Maďarsku.
Opustené kolonizačné usadlosti boli na základe nariadenia Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 17. septembra 1945 určené na odpredaj záujemcom z obce resp. susedných obcí. 

 PO VOJNE. 

Budova bitúnku.

Medzi agátovým lesom a vinicami nad vinicami bol aj ovocný sad družstva. Chodilo sa tam na samozber čerešní formou, že trebalo za jeden strom uhradiť určitú čiastku a mohol si si celú úrodu zo stromu pozbierať. Veľkých, tmavých, chrumkavých a sladučkých. 

NOVÝ CINTORÍN A DOM SMÚTKU.

 Stavba začala v júni 2001, v roku 2003 vyskočili problémy.

Konkurz na dodávateľa stavby vyhrala firma INEKO v. o. s., Michalovce, ktorá ponúkla najvýhodnejšiu cenu – 27,5 milióna korún. Prvá etapa výstavby stála 15,5 milióna, tri milióny projekt bez domu smútku a mesto si kvôli finančnému krytiu tejto investície zobralo 18-miliónový úver. Firma začala stavať v júni 2001 a odovzdala ju v októbri 2002. Žiaľ, podľa dodatočných zistení si kompetentný pracovník – šéf odboru výstavby mestského úradu, pri preberaní stavby akosi nevšimol početné závady a problému sa začal venovať až po viacnásobných interpeláciách poslancov. Tí si nové miesto odpočinku, kam raz musí každý z nás, boli obzrieť dvakrát za posledný mesiac a výsledkom je zoznam závad, ktoré je potrebné odstrániť. Vďaka tomu sa rozbehli aj rokovania s firmou INEKO.

K nepoužiteľnému cintorínu sa viažu aj ďalšie nepríjemnosti. Od odovzdania z neho „zmizlo” okolo 700 stromčekov. Zostalo ich jedenásť.

Čítajte viac: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/4607151/vo-velkych-kapusanoch-maju-plny-cintorin-ludia-nastastie-neumieraju.html

Nové vedenie mesta medzi ďalšími inými nedokončenými stavbami muselo situáciu riešiť a doslova vyčarovať peniaze na:

-dokončenie a odovzdanie stavby Nový cintorín v celkovej sume 647 291,01 EUR v roku 2007
-dokončenie a odovzdanie stavby nový Dom smútku v celkovej sume 460 776,53 EUR v roku 2010.

Foto : september 2009

STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTE ELEKTRÁRNÍ k.p. VOJANY VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH.  

Vyučovať sa začalo v školskom roku 1973- 1974.

ČO SME MÁME NAD KOLÓNIOU?

Medzi malou vlakovou zastávkou a Čiernym Poľom máme pramene. Nie je to vrt geotermálnej vody pri Krišovskej Lieskovej. Ale vzhľadom k blízkosti môže ísť o ten istý prameň. V Krišovskej šlo o vrt v 70 rokoch, tieto pramene sú zakreslené na mapách v roku 1955. Dokonca aj na 3 vojenskom mapovaní v rokoch 1869- 1887. A nie je to Ortov. Ten je ďalej. Čisto hypoteticky, nemôže byť, že začiatok geo vody v Krišovskej je vlastne u nás? Pramene existovali, boli zdokumentované na mapách, čiže voda bola vonku na povrchu.

 1955

1869- 1887

Ak ste nečítali článok o kúpeľov vo Veľkých Kapušanoch a geotermálnom vrte v Krišovskej Lieskovej, môžete tak urobiť kliknutím sa slovo: KÚPELE.

KOLÓNIA STREDA NAD BODROGOM. 

V roku 1927, bola založená kolónia v Strede nad Bodrogom. Pôda, ktorá bola použitá na jej zriadenie patrila dvom veľkým pozemkovým vlastníkom a to Vojtechovi Vëcseyiumu a Ferdinandovi Mailotovi. Vojtech Vëcsey vlastnil v Strede nad Bodrogom 1582 kj a 31 štvorcových siah pôdy  a Ferdinand Mailot 961 kj a 20 štvorcových siah pôdy . Zo zabranej pôdy Vojtecha Vëcseyia bolo na založenie kolónie použitých 245 kj  a 1176 štvorcových siah a od Ferdinanda Mailota bol použitých 117 kj a 810 štvorcových siah.
Celkový kataster kolónie teda tvorilo územie o výmere 363 kj a 383 štvorcových siah. Pôdu, ktorá patrila Mailotovi, bola na účely vnútornej kolonizácie vyčlenená v generálnej dohode. Kolonisti pôdu v takomto prípade nezískali prostredníctvom kolonizačného prídelového konania, ale na základe odpredaja z voľnej ruky. V Strede nad Bodrogom bol priemerný kolonizačný prídel pôdy vo výmere 11, 69 ha.

Uvedené priemerné výmery kolonizačných nedielov niekoľko násobne prevyšovali prídel pôdy, ktorý bežne dostali osoby prostredníctvom drobného prídelu. Napríklad v Strede nad Bodrogom z veľkostatku
Vojtecha Veccseya bola priemerná výmera pôdy pridelená oprávneným osobám prostredníctvom drobného prídelu vo veľkosti 1,95 ha.

Z pohľadu národnostnej štruktúry zloženia obyvateľstva v Strede nad Bodrogom bola situácia podobná ako vo Veľkých Kapušanoch. Aj tu bola dominancia osôb, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti. Ako vyplýva z údajov v tabuľke 2 k československej národnosti sa hlásilo len 3,63 % obyvateľov pričom k maďarskej národnosti až 90,39%

KOLÓNIA BOŤANY. 

Poslednou založenou kolóniou na východnom Slovensku boli Boťany. Pôda použitá na založenie kolónie patrila Vojtechovi Senneyimu. Kolónia mala výmeru 410 ha a 5022 m2.  Zaberala územie obcí Veľké Tarkany, Čierna a Boťany. Kolonizačné nediely boli prídelcom odovzdané v jari 1929. Kolonisti z Botian získali v priemere 21 ha. Pričom až 11 z nich obdŕžalo prídel väčší ako 23 ha.  

Priemerná výmera pridelenej pôdy kolonistom z Botian, prevyšovala aj výmeru, ktorá bola zo strany ŠPÚ považovaná za sebestačné hospodárstvo. V prídelovom zákone sa za výmeru, ktorá spĺňala predpoklady sebestačného hospodárstva považovalo 6 – 10 ha pôdy, poprípade až 15 ha pôdy v závislosti od charakteru krajiny.

Zo zachovaných údajov vieme, že z kolónie v Boťanoch odišli všetci kolonisti.

Zdroje: Henrich Hrehor, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice

Stará mapa – Malé Kapušany – obec – mapa Topografická 25000 – rok 1955 (staremapy.sk)

Velké Kapušany. Postahivatal; Kolonia | Gallery | Hungaricana

:: CYKLOTRIP NA VÝCHOD | 1. DEŇ :: (manik.sk)

Google Earth

pdf.php (clovekaspolocnost.sk)

(PDF) Vznik a vývoj kolónií na východnom Slovensku v rokoch 1918 – 1938 | Henrich Hrehor – Academia.edu

Pamäť národa 01/2012 – Ústav pamäti národa (doczz.net)

Vo Veľkých Kapušanoch majú plný cintorín, ľudia našťastie neumierajú… – Korzár SME

• Štúdie / Peter Kónya: Veiké a Malé Kapušany v 17. storočí (1604 – 1711)