Apríl, píše PhDr. Štefan Töviš

Dedičstvo

Umenie

Oni

Jurij Alexejevič Gagarin

V histórii kozmonautiky je veľa významných medzníkov. Za najväčšie sa považuje štart umelej družice 4.10.1957 a 12. apríl 1961 – teda 60. rokov –  – od štartu prvého človeka na obežnú dráhu okolo Zeme.

Jurij Alexejevič Gagarin bol tým sovietskym letcom a kozmonautom, ktorý ako prvý človek vyletel do kozmického priestoru.

     Znie to až neuveriteľne, ale je tomu skutočne šesťdesiat rokov.

O 9.07 hod. moskovského času z kozmodrómu Bajkonur, vzlietla kozmická loď Vostok 1. O 9.22 kozmonaut hlásil, že prelieta nad Južnou Amerikou. O hodinu letel nad Afrikou a o 10.55 pristál na Zemi pri  Saratove.

     Sadnúť si do letiacej gule, ktorá mala priestor 1,6 m3 bolo nespornou odvahou.

     Pavol Bobík, vedúci Oddelenia kozmickej fyziky pri Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach k tomu, dávnejšie uviedol: „Vostok 1 neriadili počítače, loď bola  takmer úplne automatická so záložným manuálnym kontrolným systémom. Šlo o veľmi riskantné podujatie. Celý let Vostoku sa skončil dobre len vďaka šťastiu“.

●●●

     Kým sa Vostok 1 dostal zo Zeme na obežnú dráhu, trvalo to 8 minút a 36 sekúnd. V 14 minúte bol Gagarin v úplnom beztiažovom stave. Najnižší bod dráhy na obežnej dráhe bol 181 km, najvyšší 327 km.

Pristávací motor sa   zapálil nad Afrikou.

Cesta človeka do vesmíru sa otvorila.

●●●

     Bol som žiačikom druhého ročníka. Bola prestávka a tak sme na dlhej  chodbe školy poslušne chodili dookola, jedli svoje desiatové chlebíky či jablká. Zrazu čosi zachrapčalo v školskom amplióne. Všetci sme sa zastavili.

A vtedy sme si vypočuli správu: Jurij Alexejevič Gagarin …  

Žasli sme, takmer sme onemeli. A potom sa „úľ žiakov“ rozbzučal. A bzučal a bzučal až kým vyučovanie neskončilo.

Na také zážitky sa jednoducho, nedá zabudnúť.

●●●

     Dnešná kozmonautika je na míle vzdialená od svojich začiatkov.

Aj cez tie roky a míle pokroku sa mi nedá nespomenúť si na 20. júl 1969.

    Sedeli sme v obývačke. Rodičia, sestra, babka a dedko. Uprene sme pozerali  na televízor. Neil Armstrong, americký kozmonaut, urobil prvý krok človeka na Mesiaci. Nechceli sme veriť vlastným očiam.

O chvíľku dedo vstal a vyšiel kamsi vonku. Keďže sa dlhšie nevracal, otec ma poslal za ním, či sa mu nebodaj niečo nestalo- Mal už vyše osemdesiat rokov, takže, človek nikdy nevie …

     Nebol ani v kuchyni, ani na toalete, ani v ich izbičke, kde bývali s babkou. Skrátka, nebol nikde.

    Napokon ma napadlo, pozrieť sa, či náhodou nie je pred vchodovými dvermi. Bol tam. Stál a díval sa na mesiac. Potom sa ku mne obrátil a povedal slová, ktoré dnes vyvolávajú úsmev na tvári: „Nikto tam nie je. Idem sa pomodliť a ľahnem si spať“ …

     A tak akosi – možno . vznikajú konšpirácie. Bol Gagarin naozaj vo vesmíre?! Bol Armstrong na Mesiaci?! Bol … ?! Bolo“! Stalo sa?!

A čas ten  – večný fenomén – sa nad tým všetkým iba potuteľne pousmeje a pripomenie slová Neila  Armstronga: „Jurij Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru“.