Sándor Petőfi (Alexander Petrovič) ako ho nepoznáme. Ostane básnik so zaujímavým osudom Slovákom navždy ľahostajný? Veríme, že nie.

 

Zdroj: wikipedia

Určite sa tu nájdu ľudia, ktorí budú posudzovať ( hlavne tí, ktorí sa Sándorom Petőfim zaoberajú roky), ako si dovoľujem o ňom písať. Dovoľujem si z dôvodu, aby sa záujem o neho prebudil aj u tých, ktorých doteraz nezaujímal. Nejdem ho opisovať cez jeho život a tvorbu, tým nedosiahnem cieľ. Tí, ktorí sú absolventmi maďarských škôl, tieto informácie ovládajú viac, ako vlastný životopis a môj článok ich nezaujme.

Posunúť chcem zaujímavosti a informácie, ktoré sa veľmi neprezentujú. Pre tzv. vlažných maďarov, medzi ktorých patrím aj ja a pre ľudí so slovenskou národnosťou. Z dôvodu, aby Sándor  Petőfi zaujal a vyhľadali si jeho tvorbu, šli napr. do Bielu do kaštieľa Senyeyovcov, atď. 

Začnime touto krátkou reportážou o jeho pôvode, aby ste pochopili a ,,naštartovali ,, sa. Je veľmi zaujímavá, poučná určite si ju pozrite. 

Pamätná tabuľa Márie Hrúzovej je umiestnená vo vestibule evanjelického kostola v Necpaloch. Tabuľa bola odhalená v poslednú augustovú nedeľu roku 2000. Mária Hrúzová sa narodila 26. augusta 1791 v Necpaloch. Pokrstená bola tu, v lone  evanjelickej cirkvi v dnes už nejestvujúcom drevenom artikulárnom kostole. Dokladom je aj zápis v starých matrikách, nachádzajúcich sa v Štátnom oblastnom archíve v Bytči. V matrike pokrstených cirkvi necpalskej zv. III., str. 207 z roku 1791 je aj záznam o krste Márie Hrúzovej (Maria Hrusz, krstená 26.8.1791, Netzpall).

Za informáciu a fotku  ďakujem Mariana Mezešová z Facebookovej skupiny Aristokracia na Slovensku

Poďme postupne v bodoch hľadať  zaujímavosti, aby ste si básnika obľúbili a tiež jeho tvorbu. Článok nie je koncipovaný do roviny, môj, tvoj, maďar, slovák, slovenský maďar, maďar so slovenskými koreňmi a podobne. Nič také nehľadať. Ide iba o fakty. A ide o to, aby každý bol na neho hrdý, nielen ľudia s maďarskou národnosťou, ale aj so slovenskou. Aby aj oni siahli po jeho tvorbe, veď Sándor je práve najviac prekladaným maďarským básnikom do slovenského jazyka. Preklady robil napr. Ján Smrek.

1.Pôvod

Rodičia. Petõfi Sándor szülei

Pôvodom Petőfiho sa podrobne zaoberal József Kiss (1923 – 1992) v knihe Petőfi adattár (1992). Podľa nej výsledky štúdií Lajosa Jakusa dokladajú slovenský pôvod vetiev oboch rodičov do roku 1685. Posledné známe miesto predkov otca sú Vaďovce v Nitrianskej stolici. Predkovia matky boli z Necpál v Turci. Obidve vetvy boli evanjelici,[1] protestantskí Maďari evanjelikmi nezvykli byť. Meno Petrovič je pôvodom zrejme srbské/chorvátske, z čoho sa usudzuje, že predkovia otca boli Srbi, ktorí prišli na Slovensko možno v 16. storočí, možno už v stredoveku (a niektoré zdroje zvyknú chybne uvádzať, že aj priamo Petőfiho otec bol srbského pôvodu). Otec sa volal Štefan Petrovič (István Petrovics), bol mäsiarsky majster a maďarčinu ovládal len lámane (napr. podľa Gy. Illyésa),

matka sa volala Mária Hrúzová a nevedela poriadne po maďarsky a komunikovala po slovensky (podľa všetkých zdrojov). Bola autorkou ponáškovej poézie. Jej nie početné básnické dielo je málo známe.

Narodenie: 26. august 1791 Necpaly, Slovensko, Úmrtie: 17. máj 1849 ( 57) Budapest, Maďarsko

Matka bola chudobná dievčina, príbuzná evanjelického farára v Maglóde. On jej tam zaobstaral zamestnanie  slúžky.
Tam sa zoznámila s otcom Sándora, ktorý pracoval ako mladý tovariš u miestneho mäsiara. Neskôr sa zosobášili, a založili vlastné mäsiarstvo. Otec Petrovics – Petrovič, napriek tomu, že to meno znie srbsky bol pôvodom slovák z dolnej zeme ale z rodiny ktorá po generácie žila v maďarskom prostredí. Petrovicsovci boli bezmajetní zemania, remeselníci, poľnohospodári. V Maglode kde sa rodičia zoznámili je drevená socha  a veľa pamiatok na ich zoznámenie. Žijú tam ľudia,  ktorí  sú hrdí na svojich slovenských predkov, zároveň sú ale veľmi hrdí maďari.
Čiže žiadni nacionalisti. Ľudia, ktorí vedia, že maďarská a slovenská kultúra kráčala ruka v ruke po celé tisícročie. 
Édesapja Petrovics István (Kartal, 1791. augusztus 15. – Pest, 1849. március 21.) mészárosmester, felvidéki szlovák családból származott (a közhiedelemben elterjedt szerb származással szemben), de ő magyarnak vallotta magát. Apjának szlovák származását valószínűsíti annak evangélikus vallása (a szerbek általában ortodoxok), illetve Kiss József és Jakus Lajos kutatásai, akik apai ágon 1685-ig, a Nyitra vármegyei Vagyócig vezették vissza Petőfi származását. Vagyis a Petrovicsok csakúgy Felvidékről származnak, mint az anyai ág, amely a Turóc vármegyei Necpál községből ered. Apai nagyapja, Petrovics Tamás, aki 1770-ben 26 évesen költözött el Aszódra. Peter ŤažkýPetőfi bol žiakom slovenského národovca Štefana Koreňa, chodil do slovenskej školyAszóde, bol spolužiakom Andreja Sládkoviča v Banskej Štiavnici, v slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár a materským jazykom mu bola slovenčina.

Evanjelický slovenský chrám v Pešti

Keď bol študent, vysmievali sa mu pre jeho maďarčinu ovplyvnenú slovenčinou.[2]

Časom sa začal považovať za Maďara. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od veku 20 rokov, čiže posledných 6 rokov svojho života. Vo svojich veršoch neskôr vo vzťahu k slovenčine napísal: “A keby Maďar nebol by som, verte, k tomuto patril by som len.” Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť. Nechcel byť slovákom. Cítil sa a bol maďarom.

Zdroj:  wikipedia.org 

2.Manželka Szendrei Júlia ( ktorej výročie narodenia bolo pred pár dňami 29. decembra).

Kép: Lenkey. Rézkarc – Petőfi és Szendrey Júlia A kép bal oldalán Petőfi és Szendrey Júlia felnagyított arcképe, a háttérben kastély.

Úžasný muž mal za manželku úžasnú ženu. Nebola to obyčajná manželka. Bola spisovateľkou, básnikom, prekladateľkou a múzou Sándora. 

Bola to ona, ktorá vymyslela a zhotovila známu maďarskú kokardu a pripla ju na hruď Sándora v roku 1848.  Vo svojich kruhoch vynikala aj vzhľadom a správaním sa. Vzorom jej bola George Sand ( ová). Mala rebelantské názory na ženskosť, nosila napríklad aj pánsky oblek a fajčila cigary. Dokonca v čase, keď bola Sándorovou manželkou si ostrihala vlasy nakrátko.

Zdroj: georgikon.szie.hu 

Julia Szendrey o svojich pocitoch zo života so Sándorom na smrteľnej posteli v liste  :
′ Môj otec povedal, že vedľa Sándora budem nešťastná. Žene sa ešte nikdy nedostalo také šťastie, aké som cítila ja, keď som bola spolu so Sándorom. Bola som jeho kráľovnou, on miloval mňa a ja som milovala jeho. Boli sme najšťastnejší pár na svete a keby nezasiahol osud, boli by sme aj dnes…
Tieto slová vysvetľujú jej ďalší smutný život. Stalo sa totiž,  že nepočkala kým skončí smútok po smrti Sándora a potajme sa znova vydala za Arpáda Horvátha historika, čo spôsobilo pohoršenie. Nebola šťastná, čo dokazuje aj neskorší citát a jej srdce trhajúce básne z toho obdobia a tiež smutný výzor v tvári Júlie na fotkách z toho obdobia. Tiež pán Horváth bola zvláštna osoba, ale tu a teraz to nebudeme rozvádzať (jej manžel mal tajnú zbierku nazvime sexuálnych vecičiek a veľký sexuálny apetít).

Júlia Szendrey so spoločným synom Zoltánom Petőfim a s ďalšími synmi z druhého manželstva Attilom a Arpádom Horváthom.  Szendrey Júlia Petőfi Zoltánnal és második házasságából származó 2 fiával, Horvát Attilával és Árpáddal, az 1850-es évek végén (Fotó-ismeretlen szerző).

Jej socha v Kodani za preklady Andersenových rozprávok.

Szobra Koppenhágában. Andersen meséinek fordításáért. (kép: delmagyar)

Treba vziať do úvahy jednak mladý vek oboch, búrlivú povahu básnika a rebelantskú povahu mladej manželky – poetky a prekladateľky Júlie Szendreyovej, revolučné časy, atď. Napriek tomu, prijala manželovo meno Petőfi Sándorné. Po jeho údajnej smrti (sú podklady, že dožil na Sibíri do 1856) sa ihneď vydala, stala matkou dvoch detí a venovala sa prekladateľstvu. Ako prvá predložila Rozprávky Hansa Christiana Andersena do maďarčiny. Na území maďarského veľvyslanectva v Kodani bola na jej počesť 24. júna 2019 odhalená socha, ktorá predstavuje Júliu Szendreyovú. Prečo? Lebo svojím prekladateľským počinom vytvorila “nespochybniteľné” kultúrne puto medzi Maďarskom a Dánskom. Silvia Matusova

3. Sándor Petőfi (Alexander Petrovič) v našom meste? A v Lelesi.

To, že Petőfi bol v Lelesi ste čítali v článku o Lelesi. Ak ste ho nečítali, môžete: TU. 

Citujem: V roku 1847 vraj sediac na kamennom moste maďarský básnik Sándor Petőfi, (rodený ako Alexander Petrovič), keď išiel k Júlií k svojej manželke na majetky Szendreiovcov napísal jednu zo svojich revolučných básni. Okrem toho napísal  pre Kerényi Frigyesha v Úti levelei   : „Valami egy órányira Király-Helmectől van Lelesz. Nagyszerű… hizlaló hely. Van benne roppant barátklastrom.” (Petőfi 1847).

Že neobišiel ani naše mesto (Veľké Kapušany) – foto z kroniky mesta-posledný odstavec.

Prepis: V obci sa zdržiaval určitý čas aj maďarský básnik Alexander Petőfi, keď išiel k Júlií na majetky Sendreiho.

4. Bieľ a kaštieľ Senyeyovcov.

  Kaštieľ v Bieli. Je to iba skok. Okrem krásneho interiéru ako napr.

nájdete v ňom výstavu venovanú Sándorovi Petőfimu. Túto Petőfi inštitúciu založil nás rodák Fuksz Sándor. 

O výskumoch na Sibíri, odkrytie hrobu a veľa iných vecí sa môžete dozvedieť v tomto videu: 

Ukážka: 

Výstava je venovaná jeho životu na Sibíri a jeho tvorbe zo Sibira. Áno sú výskumy, ktoré rúcajú doteraz publikované fakty, že padol ako 26 ročný v Sedmohradsku v roku 1849. Výskumy, ktoré potvrdzujú, že ho zajali ako vojnového zajatca a odvliekli na Sibír, kde pracoval v baniach na olovo. A tvoril. A mal tam ženu. Dôkazy, ako stretnutia s ním ,ale aj iné.  Ako napr.

Svigelova fotografia bola zverejnená v niekoľkých ruských časopisoch v roku 1916, jeden z nich si so sebou priniesol aj samotný Svigel. Respektíve Sándor József bol tiež zajatcom 1. svetovej vojny v inom ruskom tábore a kde jeho „predchodca“ nechal taký „výrez z novín“, ktorý Sándor József objavil a priniesol so sebou, a začalo bádanie.

Táto fotografia je v jeho knihe, ktorá vyšla okolo roku 1939. Je smutné, že odvtedy uplynulo strašne veľa rokov, kým sa táto skutočnosť začala vážne bádať a preverovať.

Začína sa  akceptovať jeho život na Sibíri?  Petöfi zomrel za revolúcie v Maďarsku, aby dožil svoj život ako básnik a pesničkár píšúci rusky ako Xander? Jeho vnuk bojoval vo veľkej vlasteneckej vojne a v Moskve žijú ešte 2 ženy z jeho krvi- DNA to vraj potvrdila.  

Tiež sa môžete stretnúť s tvrdeniami:  že Petöfi nepadol, ale ho zajali ruskí kozáci. Údajne žil potom v dedine Barguzin (oblasť pri Bajkalskom jazere), kde si založil novú rodinu. Tam by mal byť aj pochovaný. Potvrdila to vraj aj medzinárodná antropologická expedícia (vedci z Maďarska, Ruska a USA). Či je to však seriózna informácia, ťažko povedať…Zrejme je, Petofi mierne kríval, mal zle vyvinutú jednu kĺbovú jamku, mal predkus a vyčnievajúci jeden očný zub. Všetky tieto znaky + pozostatky prešedivelých kučeravých čiernych vlasov mala aj vykopaná kostra. Práve taký zub má aj dnes jedna z jeho pravnučiek. DNA Moskovčaniek sa údajne zhoduje z DNA rodiny Hrúzovej, ktorú poskytli. Kostra bola ale údajne odcudzená a dnes nevedno, kde sa nachádza…

Fotky z kaštieľa v Bieli:

http://sennyeykastely.com/galeria/

5. Budapest a Dom slobody, presnejší názov Sieň revolúcie. Fotky zdroj: urbface.com

Prečo spomíname práve Budapešť? Na akú súvislosť chceme poukázať? Že svet je malý. O tom sme sa presvedčili nie raz.

Dom Slobody a Robert Capa.

Vy viete, že vedieme výskum v oblasti bratov Capovcov, ktorých mama pochádzala z nášho mesta. Na dom Slobody sme natrafili práve pri výskume. Čo je dom Slobody a ako súvisí s výskumom? Pred rokom 1911 bola ulica známa ako Pilvax a štyri nájomné domy, ktoré stále tvoria jej hraničné múry boli nahradené piatimi nájomnými domami z ktorých iba Uri ( teraz Petőfi Sándor) utca 7 a Gránátos ( dnes Városház utca 10) boli v roku 1837 spojené dvormi. Dvojpodlažnú budovu s kaviarňou postavil v roku 1832 Libasinsky. V klenutých izbách sa podával čierny nektár, boli 4 biliardové stoly, herňa na karty. V roku 1842 obchod prevzal Károly Pilvax ( rakúšan) a podnikateľský priestor sa stal centrom radikálnej inteligencie. Pôsobila tu spoločnosť spisovateľov a básnikov mladého Maďarska a spoločnosť desiatich ( Sándor Petőfi, Mór Jókai, Tompa, Obernik, Albert Pálffi, Lisznay a ďalší ). Tu mladí revolucionári vyslovili slávnych 12 bodov. 15. marca sa tu spievala aj najznámejšia národná pieseň v histórií Uhorska, ktorú napísal Petőfi. Zhluk týchto 5 známych budov v roku 1911 kúpil a zbúral veterinár Adolf Halász a o tri roky nato odovzdal štyri 4 poschodové nájomné domy. Náš Róbert Capa do 18 tého roku svojho života býval na 3 poschodí budovy Városház utca 10. Toto je prepojenie Sándora Petőfiho a Roberta Capu v časovom rozpätí 66 rokov na jednom a tom istom mieste, na rovnakých hraničným múroch budovy. Základ ostal, zmenil sa iba vzhľad budovy a obyvatelia.

Pilvax žije dodnes.

a na budove pamiatka na Roberta Capu.

6. Na záver už iba jedna z x zaujímavosti.

Koltó, zámok Teleki hradná záhrada. Sándor Petőfi a Júlia Szendrei tu strávili svadobnú cestu. Doska stola je pôvodná, originálna. Na nej napísal svoju báseň s názvom ′′ Koncom septembra,,.

Koltó, Teleki kastély kastélykert. Petőfi Sándor és Szendrei Júlia itt töltötték mézesheteiket. Ennél az asztalnál írta Szeptember végén című versét. Az asztallap eredeti!    Zdroj: Székelyföld és Erdély, Komunita

A Petőfi házaspár szobra a koltói Teleki-kastély kertjében

Készítette: Kla – saját felvétel, CC BY-SA 2.0, https://hu.wikipedia.org/w/index.php?curid=20627

Ľudia, čo vedia plynulo maďarsky i slovensky   svorne tvrdili, že Smrekov preklad je taký fantastický, že sa vyrovná originálu. Bodaj by nie, keď Smrek (Čietek) vedel po maďarsky na vysokej literárnej úrovni.

Koncom septembra

preklad Ján Smrek

Skvitá ešte údol kvetmi záhradnými,
zelenie sa ešte topoľ pred oknom;
ale pozri, vidíš tamto ríšu zimy?
Snehy pokryli už končiar nad horstvom.
Ešte v srdci mojom mladom leto spieva
a ešte v ňom hýri jari všetok jas;
no hľa, v kaderách sa mi už zjesenieva,
popŕlil už hlavu moju zimný mráz.
Opadne kvet, život odpádi a niet ho…
Sem poď, žienka moj a, sem mne v lono, hľa!
Či ty, čo sa mi dnes k hrudi vinieš s nehou,
neklesneš mi zajtra na hrob, zúfalá?
Óh, povedz, ak umriem skôr, či so slzami
smrtnou plachtou prikryješ ma, mŕtveho?
A či ťa raz láskou šuhaj dáky zmámi
tak, že mena môjho vzdáš sa pre neho?
Závoj vdovský ak raz zahodíš, mne na rov
potom zaves ho jak prápor smútočný:
zo záhrobia si poň vyjdem nocou tmavou
a si odnesiem ho ta do hrobu tmy,
stierať si ním prúdy sĺz pre teba, ktorej
na mňa zabudnúť tak ľahulinko je,
a obviazať srdce poranené, choré,
čo ťa jednak, aj tam, večne miluje!

Zdroje:

7. Sándor Petőfi  a jeho účasť na revolúcií, po –  v skratke. 

Jedným z najvýznamných hrdinov revolúcie 1848-49 bol Sándor Petőfi. 15. marca 1848 bol Petőfiho veľký deň. Ako jeden z vodcov skupiny nazvanej marcová mládež bol určujúcou osobnosťou vypuknutia revolúcie. Napísal Pieseň národa (prirovnať ju môžeme k Chalúpkovej Mor ho!), , ktorá bola najdôležitejšou oduševňujúcou básňou revolúcie. Okrem toho spolupracoval na príprave 12 bodov (maď. 12 pont), ktoré obsahovali požiadavky Maďarov voči Rakúskemu cisárstvu. Pôvodne ľudové zhromaždenie, plánované na devätnásteho marca sa po správe o viedenskom povstaní preložilo na 15. marca. Na jeseň 1848 bol v armáde ako vojnový korešpondent. Petőfiho popularita poklesla, neschvaľoval kompromisy politikov a ich neschopnosť rozhodnúť a otvorene ich kritizoval. Keď zasiahlo Rusko vojensky, Petőfi sa prihlásil do oddielov maďarskej armády generála Béma. Posledný raz ho videli pri Segesvári, 31. júla 1849. Okolnosti jeho smrti nie sú známe a do dnešného dňa sa vedú o tom početné spory. Podľa tradičného maďarského názoru Petőfi padol v segesvárskom oddieli, no iní oponujú a podľa nich ho ako vojnového zajatca odvliekli do Ruska, kde ešte dlhú dobu (do roku 1856) žil na Sibíri, kde ho neskôr popravili alebo zomrel prirodzenou smrťou.

Spomienka na revolúciu. 

Jókai Mór kokárdája a Petőfi Irodalmi Múzeumban

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov