Vystupujem z obrazu môjho sveta
Pôvodne som mala dohodnutý rozhovor s Robom Kotianom, ktorý beseduje so spisovateľmi v relácii Kaviareň na patrónke, ale upustila som od neho, pretože to, čo Vám chcem povedať nepotrebuje sprostredkovateľa. Nie, žeby som si Roba nevážila. Byť jeho hosťom je obrovská pocta pre každého spisovateľa, ale tých rozhovorov mám za sebou za tie roky už niekoľko, aj mnohé iné akcie, kde som si užila svoju autorskú slávu a tak nech to tentokrát nie je aj o mne, ale iba o mojich knihách.
Píšem pod umeleckým menom. Debutovala som v roku 2015 knihou Zatmenie mysle. Vyšla vo vydavateľstve Druska Books a neskôr dotlač v Meridiano press. V tom istom roku som sa ocitla v TOP5 najlepšie píšucich autorov na Slovensku a kniha sa držala viac, ako rok v TOP 100. Bolo to ako zo sna. Pre mňa z malého mesta, o ktorom niektorí ani nevedeli kde presne je, niečo neuveriteľné. Ocitnúť sa medzi spisovateľmi ako je Dominik Dán, alebo Jozef Karika a podávať si ruku s pánom Ľubomírom Feldekom, Ondrejom Kalamárom, Zuzanou Kuglerovou, spevákmi, novinármi.
Žila som a žijem svoj spisovateľský sen, ale bolo ťažké a zvlášť v počiatkoch udržať sa pri zemi a zvládať aj každodennosť, pretože svet umelcov je krásny, ale predsa len iný, ako každodenný život. Myslím tým svet skutočných umelcov. Tých, ktorí tvoria, maľujú, skladajú hudbu, vkladajú do svojich diel kúsok svojej duše a čas. Pretože ja za umelcov a nositeľov kultúry nepovažujem pseudoumelcov, ktorí si zaspievajú, prekreslia, alebo zahrajú niečo od tých skutočných. Od umelcov, ktorí svojim dielam venovali stovky pokusov, roky čistej radosti a aj sklamania.
Ale späť ku knihám.
Druhá moja kniha mala názov Keď vášeň zhadzuje masku a vyšla vo vydavateľstve Hladohlas. Pri tretej, ktorá mala názov Bodkou nekončím som si bola istá, že bude mojou najúspešnejšou, pretože dvanásť dní po vydaní sa vypredal celý náklad, ale potom prišla štvrtá Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky a predbehla všetky ostatné.
Sebaklam, tak sa volala moja piata kniha. A predstavím Vám ju úryvkom z nej :
A ešte pár slov, ktoré mi napadli počas toho, ako som knihu písala.
Život nie je spravodlivý, ale napriek tomu je dobrý.
Keď si bezradný, nerob veľké kroky, stačia malé.
Tvoja práca sa o teba, keď budeš chorá, nepostará. Urobí to tvoja rodina, priatelia, a preto na nich nezabúdaj.
Každý mesiac zaplať účty, ktoré máš zaplatiť.
Nemusíš každú hádku vyhrať. Prijmi aj iný názor.
Pokojne plač s hocikým, občas je to lepšie, ako keď plačeš sama.
Môžeš sa hnevať na Boha, zvládne to.
Od prvej výplaty si odkladaj na dôchodok.
Keď je reč o čokoláde, sú zbytočné akékoľvek rozumné argumenty.
Zmier sa s minulosťou a nedovoľ, aby ti pokazila budúcnosť.
Pred deťmi môžeš pokojne plakať.
Neporovnávaj svoj život so životom iných. Nemôžeš vedieť, o čom je ten ich.
Všetko sa môže zmeniť mihnutím oka, ale nemusíš mať obavy, Boh nežmurká. Vie presne, čo sa deje.
Nadýchni sa. Hlboko. Upokojuje to myseľ.
Zbav sa všetkých nepotrebných vecí. Vyčisti svoj dom od všetkého, čo nie je užitočné, pekné, čo ťa už neteší.
Keď musíš bojovať za to, čo naozaj chceš, nikdy sa nevzdávaj.
Zapáľ sviečku, navleč to najkrajšie posteľné prádlo, aj ty si obleč tie najkrajšie šaty. Neodkladaj nič na lepšie príležitosti, pretože vždy je tá najlepšia príležitosť.
Vždy si vyber život.
To, čo si myslia o tebe iní, to sa ťa netýka.
Moja najnovšia kniha má názov Všetky nemožné svety a vyšla na jeseň v roku 2020. Je čerstvá a kde tu ešte nájdete pár kusov z nej. A milovala som ju písať.
A úryvok z nej som pre Vás vybrala tento :
Had mal pravdu. Mal pravdu, keď tvrdil, že kde nie je láska, nemôže byť raj, a preto lásku do každej rodiny! Lásku do škôl, do firiem, do kostolov, do ulíc, do krčiem…všade, kde sa len dá. A najviac lásky do rôznych spolkov mocných a mocichtivých mužov a žien. Pretože život bez lásky je hogofogo, vata, pozlátka, handry, tašky, diamanty. Pretože skutočný život nie je iba o kŕčoch, snobských afektoch, vztýčených malíčkoch počas prípitku a smiešne strojených móresov. Je o ohľaduplnosti, pretkanej toleranciou, o úcte k druhému človeku, ku kultúre a k etniku, a aj keď sa zdá, že hrubosť pošpinila našu komunikáciu a kvitne chrapúnstvo, hlúposť a tituly pred menami bez existujúcich diplomových prác, že sa zbierajú lajky, obdiv, hlasy, aj tak prahneme po obyčajnej ľudskosti a láske. Po tej najviac.
V závere som chcela napísať aj niečo iné, čo sa ma v čase, keď vznikol vkport.sk dotklo, ale už to nestojí za reč. Snáď iba toľko, že nie to je dôležité, čo sa hovorí, ale vždy je potrebné sa pozrieť aj na to, kto to hovorí. A že kto kde sa nachádza, tam sa vie k Tebe pripojiť. A ja som prišla na to, že omnoho viac ľudí sa cíti horšie, ako lepšie. A že je veľmi ľahké sa pripojiť k niekomu, kto je nešťastný, vyjadriť súcit, potešiť, alebo falošne smútiť spolu s ním a v duši sa tešiť, že smúti.
Momentálne už nemám okolo seba veľa ľudí. Sú to ale ľudia, ktorí sú v pohode, šťastní, pekne žijú, majú v sebe chuť žiť, odvahu na správne veci a sú úplne, ako sa hovorí – OK!
K nim sa dokážem pripojiť, dať si s nimi víno aj kávu…
Je veľmi zaujímavé, ako sa nešťastní ľudia vytočili z môjho života a ako do neho prišli takí, ktorí vedia čo znamená intimita, férová hra, férové medziľudské vzťahy. A toto som Vám napísala iba preto, aby ste vedeli, že ten, kto sa nedokáže ku mne pripojiť tu, kde som teraz, ten kto sa nevie tešiť spolu so mnou, mojím úspechom, vyrovnanosti, tak ten nie je v poriadku a zrejme je rozbitý na milión kúskov.
V podstate to je tak, že vieš, že Ti je dobre a si OK, keď sa Ti v živote objavujú ľudia, ktorí sú OK. Nie je v tom žiadna chyba v nikom, len jednoducho zistíš, kto je naozaj pri Tebe a kto proti Tebe.
A na záver, Majte krásne Vianoce a buďte dobrí. Majte odvahu byť úspešnými. Oplatí sa. Nie kvôli lajkom, ale kvôli šťastiu a životu, ktorý je OK!
Pár momentov vo fotkách :
p.s. – Ale aj tak som najviac rozradostená z vkport.sk, pretože ten je pre nás, tu vo Veľkých Kapušanoch a preto som sa rozhodla že dvom z Vás darujem moje knihy 🙂
Pridaj komentár