POVSTANIE – píše PhDr. Štefan Töviš

Ktorýkoľvek lexikón vám hneď napovie, že povstanie je ozbrojený hromadný odpor proti držiteľom moci.

     Povstaní v dejinách ľudstva boli stovky, možno až tisíce.

     Prvé čo ma napadlo bolo povstanie otrokov v starovekom Ríme, vedené Spartakom.

     Aj americká, francúzska, či ruská revolúcia, začali povstaniami, a to najskôr v mestách až kým neprerástli do rozsiahlych občianskych vojen.

     Ani Slovensko nebolo v tomto smere výnimkou.

Jeho dejiny, ovplyvnili viaceré povstania.

Jedno z najvýznamnejších bolo Slovenské národné povstanie počas druhej  svetovej vojny, kedy jednotky slovenskej armády povstali proti  okupácii  krajiny nacistickými vojskami.

    Všeobecne známy začiatok povstania, 29. august bol z hľadiska národnej protinacistickej integrácie nielen významným medzníkom, ale zároveň silnou „ozvenou“ cítenia, konania Slovákov až do sebaobetovania pre vec toho najvzácnejšieho u národa, a to slobody.

    V noci z 27. na 28. Októbra 1944, nemecké jednotky porazili povstaleckú armádu. Časti jednotiek prešli na partizánsky spôsob boja až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.

    Memento tohto vystúpenia veľkej časti národa proti diktatúre nacizmu je trvalým odkazom  a výrazom  morálnej sily malého národa proti  uzurpátorom moci.

Moc. Fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo od jeho kolísky. Moc. Násilnícky a uzurpujúci aparát, ktorý nehľadí na počet obetí ani na spôsoby likvidácie protivníkov  moci. A napriek  tomu vždy a znovu klíčia výhonky túžieb po slobode.

     Archetyp slobody takmer vždy a všade prerástol buriny moci, a to z jednoduchého dôvodu – byť plnohodnotný  a nebyť iba bábkou  v rukách uzurpátorov. Táto potreba je imanentná človeku tak hlboko, že ani protiváha – možnosť smrti – ju nedokáže negovať.

Nevinné deti a dospelých    skosili guľometné dávky, či už v Kľaku alebo Tokajíku. Stovky končili vo vápenke v Nemeckej a tak by sme mohli pokračovať.

Hovoriť o obetiach priamych bojov – vojakov i partizánov počas SNP patrí  do inej kapitoly. Ich odkaz v obete toho najcennejšieho – života – nemôže súdneho človeka zviesť k zľahčovaniu, či prekrúcaniu skutočnej  tváre Slovenského štátu. Pseudočlovečenskosť esesákov, či hlinkovej gardy, bude vždy spájaná s nihilizmom. Títo šíritelia smrti neboli a nie sú hodní skutočného človečenstva. Boli vykonávateľmi  zámerov mocenských aparátov, stratili ľudskú tvár a namiesto nej prijali masku smrti.

●●●

    Na tomto priestore nie je možné uviesť v celej šírke a hĺbke tragédie, ktoré postihli obyvateľstvo Slovenska po porážke Slovenského národného povstania.

Je však možné a nutné mementovať. Kremnická, dnes mestská časť Banskej Bystrice /5.11.1944 – 11.2.1945/:

● Členovia pohotovostného Oddielu Hlinkovej Gardy a nemeckí vojaci, popravili v protitankových zákopoch viac ako  1000 ľudí. Medzi nimi 58 detí vo veku od 6 týždňov po 14 rokov,

Nemecká, okr. Brezno /4.11.-11.1.1945/

● Einsatzkommando 14 a Pohotovostné Oddieli Hlinkovej Gardy. Celkovo bolo počas niekoľkých dní zavraždených do 900 ľudí. Obeťami boli aj detí. Najmladšie dieťa, ktoré tu zahynulo, malo len 8 týždňov. Vykonávatelia popráv svoje obete najskôr strelili do  zadnej časti hlavy a ich telá následne zhodili do vápennej pece. Vápenka t. č. dostala prívlastok „47. pec Osvienčimu““.

Vápenka t. č. dostala prívlastok „47. pec Osvienčimu““.

Tokajík, okr. Stropkov, /19.11.1944/

● Nemeckí vojaci obkľúčili dedinu, vypálili 27 domov a 28 hospodárskych budov a zastrelili 35 mužov.

Kľak a Ostrý Grúň /21.1.1945/:

● Nemecká jednotka Edelweis v obci Ostrý grúň povraždila 64 civilistov, vrátane 26 žien a 12 detí. V obci Kľak vyvraždili 84 ľudí, vrátane 16 žien a 36 detí.

Obe obce nemci vypálili.

●●●

Štipľavý dym a zaschnutá krv týchto a ostatných masakrov, cez desaťročia od tragédií, pripomínajú, že sú mementom, aby sa na hrôzy nezabúdalo.

Slovenské národné povstanie . navzdory skeptikom a nepravdovravným – bude vždy symbolickým majákom chuti a vôle nášho malého národa po slobode – tohto najcennejšieho, čo národ môže mať.

„ … v Kľaku, najmladšími obeťami boli dve troj a päťmesačné a nemluvňatá … „

„ … v dome Kotrlových zavraždili Karolínu Kotrlovú a jej všetkých 6 detí a trojmesačnú vnučku…“

„ … zavraždili manželku horára Helenu Rettingerovú, ktorá bola navyše v siedmom mesiaci tehotenstva …“

                                                                                                      PhDr. Štefan Töviš