21. septembra nás navštívilo jej veličenstvo: ,, Svätá Koruna,,.

Čo vieme, ale aj čo nevieme o korune korún, ktorú podľa legendy priniesli z nebies anjeli a nasadili ju na hlavu prvého kráľa z rodu Arpádovcov – Štefana I.

Tri podnety na oprášenie článku spred roka a jeden spoločný menovateľ. Koruna korún.

Bratislavské korunovačné slávnosti od 14. do 16. augusta 2020 – Veľké Kapušany a replika uhorskej koruny pred rokom a zajtrajší 20. august deň Svätého Štefana jedného z najstarších maďarských sviatkov, keď si Maďari každoročne pripomínajú založenie kresťanského uhorského štátu (maď. magyar államalapítás), ako aj vyše tisícročnú existenciu Uhorska (štátneho útvaru v Karpatskej kotline, ktoré bolo značne mnohonárodné. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, neskôr maďarčina a následne nemčina. Moderne by sa dalo prirovnať napr. k únii. A ktovie, kde budeme patriť o ďalších 500 rokov).

Oslavy Uhorska sa teda historicky dotýkajú aj nás. Štefan I. bol aj našim kráľom. Teda našich predkov.

O tom, že kultúrne dedičstvo je spoločné pre každý národ, že nemá stanovený jazyk napíšeme v inom článku.

Tretí podnet. Oslavy Sviatku Ústavy a kráľa sv. Štefana sú v Maďarsku štátnym sviatkom a sú každý rok obrovské, spojené s procesiou pravice sv. Štefana a vrcholia obrovským ohňostrojom nad riekou Dunaj. Iba minulý rok to bolo s 26-tisíc vizuálnymi efektmi.

Aj v našom meste, tak ako všade, kde žije maďarská menšina si tento sviatok pripomínajú s úctou a obdobne to bude aj toho roku.

Keďže naše mesto je multikutúrne, mnohí vedia o týchto oslavách a o tomto sviatku. Predchádzajúce riadky slúžili skôr pre tých, ktorí sa doteraz nezaujímali o tento deň.

Aká je ešte spojitosť medzi hore spomenutými podnetmi?

Prvý podnet. Bratislavské korunovačné slávnosti  14. – 16. augusta 2020.

Na mestských hradbách sa nachádzala stála expozícia portrétov 10 uhorských kráľov, jednej kráľovnej a 7 kráľovských manželiek korunovaných  uhorskou korunou v Bratislave v rokoch 1563 až 1830. Prehliadky boli v maďarskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Korunovačný sprievod Márie Terézie, dobovo zariadené priestory, autentický 3D model historického mesta s vyznačením korunovačného sprievodu, možnosť sa odfotiť v dobovom kostýme s korunovačnými insigniami…

Tu sa pripája druhý podnet a dôvod, prečo si pripomenieme rok starý článok.

UHORSKÁ KORUNA. Koruna uhorských kráľov. Koruna korún.

Preto bol spomenutý vzťah korunovačných slávnosti a Veľkých  Kapušian. Minulý rok naše mesto navštívila replika uhorskej koruny a mnohí ste sa boli na ňu pozrieť.

Nech sa páči článok z 21.9.2019.

21. septembra 2019 ste mali možnosť vidieť a obdivovať kópiu  svätoštefanskej koruny v Gréckokatolíckom kostole vo Veľkých Kapušanoch   v rámci voľnej  prehliadky Svätej Koruny pre záujemcov.

Zdroj: Wikimedia Commons

Táto výnimočná príležitosť v našom meste vznikla vďaka  Združeniu Veľké Kapušany a okolie a ZO Csemadok Veľké Kapušany v rámci Pamätných dní Lászlóa Mécsa, ku ktorým sa vrátime v inom príspevku.

Foto: Kolos Kiss

Teraz sa venujeme viac ako tisícročnej histórií tohto šperku – jednému z korunovačných klenotov uhorských kráľov, pretože koruna je najcennejšou spomedzi korunovačných insígnií a preto, lebo ,,nás navštívila,,.  

Korunovačné klenoty uhorských kráľov, zdroj: korunovacie.sk

Všetky deti nášho mesta mohli na vlastné oči vidieť, čo krášlilo hlavu kráľov po dlhé tisícročie. Ako vyzerala kráľovská koruna. Veríme, že túto príležitosť využilo čo najviac obyvateľov nášho mesta.

Foto: Vlastimil Mačička, Gréckokatolícky kostol  vo Veľkých Kapušanoch

Koruna má veľa pomenovaní a prívlastkov  ako svätoštefanská koruna, koruna svätého Štefana, najmä v Maďarsku svätá koruna  a v neposlednom rade ako koruna uhorských kráľov.  

Originál svätoštefanskej koruny sa dnes nachádza v Parlamente v Budapešti. Existujú však jej kópie, ktoré sú príležitostne vystavované pri rozličných udalostiach,  ako aj 21.9.2019 vo Veľkých Kapušanoch rámci Pamätných dní Lászlóa Mécsa.

História koruny.

Koruna je známa  pod menom svätoštefanská, pretože sa jej pripisuje legenda, že prvá hlava, na ktorú bola pri korunovácii nasadená, bola hlava prvého uhorského kráľa sv. Štefana (bol v rokoch 995 – 997 knieža Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 997 – 1000/1001 veľkoknieža Maďarov/Uhorska a v rokoch 1000/1001 – 1038 prvý kráľ Uhorska ).

Dostal ju vraj od pápeža Silvestra II. v roku 1000. , pravdepodobnejšie ale je, že „odosielateľom“ bol rímskonemecký cisár Oto III..  Štefana, ktorý sa pred pokrstením volal Vajk a bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, ňou potom 1. januára 1001 korunovali za prvého uhorského kráľa.

Zdroj: A magyar Szent Korona by Tóth Endre, Szelényi Károly, Kossuth 2000, Budapest

No na základe vedeckých štúdií bolo zistené, že túto korunu pri uvedenej korunovácii vôbec nepoužili a koruna v podobe, v akej ju poznáme dnes pochádza z omnoho neskoršieho obdobia. Podľa zobrazených emailov, ktoré sa na korune nachádzajú, ju Štefan pri svojej korunovácii určite nepoužil. Tri emaily zobrazujú osoby, ktoré žili vyše 40 rokov po Štefanovej smrti .

Táto do dnešných čias zachovaná uhorská koruna je mladšia ako svätoštefanská. Vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu: byzantskej a latinskej časti.

Spodná časť je zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista a po obvode čelenky archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj, Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov, ktorí žili vyše 40 rokov po Štefanovej smrti. Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I.

Latinská koruna, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján, Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol. Tieto emailové tabuľky vznikli pravdepodobne v prvej štvrtine 13. storočia v dielni niektorého západoeurópskeho zlatníka. Keďže počet apoštolov nie je úplný, predpokladá sa, že tieto tabuľky pôvodne zdobili iný prepychový predmet (oltárny kríž, relikvár, väzba bohoslužobnej knihy). Obrázky gréckej koruny majú grécke nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto dvojaké nápisy taktiež svedčia o tom, že obe časti koruny pôvodne k sebe vôbec nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po stranách po štyri zlaté retiazky – pendílie. Na každej z nich sú zavesené tri drahokamy usporiadané do trojlístka. Rovnaká pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského cisára. Celá koruna je navyše ozdobená veľkými pravými morskými perlami. Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.

V skutočnosti je koruna poskladaná zo starších, už nepotrebných šperkov a prvý raz bola použitá pri korunovácii kráľa Štefana V.  (posledný arpádovský panovník, ktorý niesol rodové meno Štefan, korunovaný bol prvýkrát v roku 1245 ) , no i tu vznikajú pochybnosti o jej pôvode.

Podľa zdrojov z wikipédie koruna, ktorou bol korunovaný sv. Štefan (tzv. svätoštefanská koruna) sa neskôr počas bojov o trón po Štefanovej smrti bez akýchkoľvek pochybností nenávratne stratila v Rakúsku (asi 1074). Keďže je však všetko okolo korunovácie založené viac-menej na legendách, je dosť možné, že žiadna koruna ani neexistovala. Ak aj existovala, korune uloženej dnes v budapeštianskom parlamente (vznikla v troch fázach jednak na konci 11. stor. a jednak v 13. storočí) sa ani len nepodobala a bola to skôr akási čelenka: sa nám nezachovala. Jej pravdepodobné zobrazenie nachádzame na korunovačnom plášti. Bol to diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie, vykladaný drahými kameňmi. (Kniha kráľov) .

Zobrazenie Štefana I. na uhorskom korunovačnom plášti z roku 1031, Zdroj: A magyar Szent Korona by Tóth Endre, Szelényi Károly, Kossuth 2000, Budapest

V Uhorsku sa v najstaršom období považovala za znak kráľovskej moci okrem koruny aj prepychovo zdobená kopija, neskôr meč, považovaný za pamiatku po kráľovi Štefanovi. So Štefanom I. je spojený aj korunovačný plášť uhorských kráľov, ktorý ako jediný korunovačný predmet skutočne pochádza z obdobia prvého uhorského kráľa Štefana I.

Zdroj: http://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/arpadovci/klenoty.html

Uhorský korunovačný plášť je brokátový, bohato vyšívaný, prešitý z kňazského ornátu. Kráľ Štefan I. ho totiž v roku 1031, spolu so svojou manželkou Gizelou daroval chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade.

Legendy, fakty, domienky, pravdivosť, ako to bolo presne pred tisíc rokmi nie sú dôležité. Či bola použitá časť koruny tzv. čelenka-diadém, (koruna sa skladá z dvoch častí), či dnešný obraz koruny, alebo iný, alebo……. nezaváži  na tom, že koruna EXISTOVALA a EXISTUJE, že presnejšie údaje o jej súčasnom vzhľade poznáme od 13. storočia.  Veď ani wikipedia koniec koncov nie je spoľahlivý zdroj. 

Ako sa korunovalo?

Podľa zvyklosti korunu používali výhradne pri korunovácii kráľa a kráľovnej, potom ju s ostatnými insígniami ešte v deň korunovácie, nanajvýš v priebehu niekoľkých dni po jej starostlivom skontrolovaní, uložili späť do debny.

Následne na zámku umiestnili tabuľu obdĺžnikového tvaru alebo kus súkna, ktorého okraje zapečatili mnohými pečaťami, takže zámka sa dala odomknúť len po ich rozlomení.

Samotná korunovácia bola najdôležitejšiou ceremoniálnou udalosťou v uhorskom kráľovstve. Celý akt prebiehal nasledovne – najskôr korunovačný sprievod prešiel cez korunovačné mesto – v stredoveku to bol Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), v rokoch 1563 – 1830 väčšinou Bratislava, zriedkavejšie Šopron (Sopron), potom do roku 1916 Budín. Panovník následne pasoval spomedzi uhorskej šľachty rytierov, skladal prísahu, že bude dodržiavať zákony, a napokon seknutím meča na štyri svetové strany dal symbolicky najavo, že je kedykoľvek pripravený brániť svoju krajinu. Túto takmer celodennú ceremóniu uzatvárala pompézna hostina, na ktorej sa zúčastňovalo množstvo významných osobností.

Pohnutý osud kráľovskej koruny.

Počas svojej histórie mala koruna pohnutý osud. Stávala sa predmetom koristi či zberateľských túžob.  Aj sestra vyššie spomínaného Štefana V. Anna utiekla s korunovačnými klenotmi do Prahy.

Napr. cisár a kráľ Rudolf II. Habsburský, keď si v r. 1583 za svoje sídlo zvolil Prahu, dal do klenotnice na Pražskom hrade umiestniť i uhorskú korunu. Tú spolu s ostatnými korunovačnými insígniami považoval iba za akúsi zberateľskú kuriozitu. Koruna v Prahe ostala až do roku 1608. Sedmohradské knieža Gabriel Betlen počas stavovského povstania v r. 1619 – 1621 obsadil Bratislavu a zmocnil sa korunovačných klenotov, vrátane koruny. Dal ich preniesť do Zvolena, odkiaľ sa potom dostali do Košíc.

Za tureckej okupácie Uhorska v 17. storočí dal cisár Leopold I., v obave o ich bezpečnosť, previesť korunovačné klenoty z Bratislavského hradu najskôr do Viedne, potom do Linza a nakoniec do opevneného Passau. Keď pominulo turecké nebezpečenstvo, klenoty previezli naspäť do Bratislavy, ktorá sa opäť stala sídlom uhorskej koruny.

V roku 1784 dal cisár Jozef II. Habsburský (za uhorského kráľa sa korunovať nedal) odviezť korunovačné klenoty z Bratislavy a uložiť ich do kráľovskej pokladnice vo Viedni.

Od roku 1945 bola koruna uložená v United States Gold Reserve v americkom meste Fort Knox. Maďarsku ju odovzdal v roku 1978 až prezident Jimmy Carter. ^[1]

Podrobná skladba koruny.

Koruna sa skladá z dvoch navzájom odlišných častí.

Na dolnej, tvorenej emailovými platničkami zachytávajúcimi postavy Ježiša Krista a svätých, sú nápisy uvedené v gréckom jazyku. Preto sa pre túto časť ujalo pomenovanie grécka koruna (corona graeca). Je to vlastne čelenka, ktorá dosadá na hlavu.

Je zhotovená zo zlata, ozdobeného perlami, polodrahokamami a emailovými platničkami. Na nich sú zobrazení svätci sv. Juraj, sv. Demeter, sv. Kozma a Damián, archanjeli Gabriel a Michal a uhorský kráľ Gejza I. Okrem samotnej čelenky je súčasťou dolnej časti koruny osem štítkov (striedavo trojuholníkového a polkruhového tvaru) pripevnených po hornom obvode čelenky, vyplnených geometricky členenými ornamentami na zelenom emaile. V strede medzi štítmi je polkruhová zlatá doštička s postavou žehnajúceho Krista Svetovládcu sediaceho na tróne uprostred dvoch cyprusov. Na protipóle doštičky s Kristom je rovnako zlatá doštička, zachytávajúca poprsie byzantského cisára Michaela Dukasa. Celá tzv. grécka koruna je ozdobená perlovým lemovaním po celom obvode na spodnej i vrchnej časti. Po stranách z koruny visí šesť zlatých retiazok; na každej z nich sú zavesené do trojlístka usporiadané drahokamy.

Vrchná časť koruny, zhotovená zo zlatého plechu a tvoriaca kríž nad temenom hlavy panovníka dostala podľa nápisov písaných v latinčine pomenovanie latinská (corona latina). Na ramenách kríža sú platničky s vyobrazením postáv ôsmich apoštolov:

Jána, Bartolomeja, Filipa, Tomáša, Jakuba, Pavla, Petra a Ondreja.

Fakt, že podobizne zvyšných štyroch apoštolov na korune chýbajú privádza k domnienke, že i táto časť bola narýchlo poskladaná a jednotlivé tabuľky boli pôvodne súčasťou nejakého iného predmetu, napr. väzby bohoslužobnej knihy a pri tvorbe koruny sa všetky nepoužili. Vnútorná časť celej koruny je vyplnená červeným brokátom.

Ohnutý kríž na korune 

Zaujímavosťou „svätoštefanskej koruny“ je šikmo naklonený krížik na vrchole. Zapríčinilo ho údajne nešetrné zaobchádzanie s korunou v čase panovania kráľovnej Alžbety. V roku 1440 chcela totiž táto vdova po kráľovi Albrechtovi Habsburskom zabezpečiť uhorský trón pre svojho syna. Bola však krátko pred pôrodom a uhorské stavy nechceli čakať na neistého panovníka. Vyslala preto svoju komornú, aby spolu s pomocníkmi ukradli z Višegrádu kráľovskú korunu, ktorá bola schovaná v hradnej veži. Korunu zašitú vo vankúši doniesli potom kráľovnej do Komárna, ktorá ňou dala korunovať svojho novorodeného syna Ladislava Pohrobka za kráľa.

Podľa inej legendy kríž zámerne ohli Habsburgovci, aby „zlomili magické sily“, ktoré boli v Uhorsku korune prisudzované. Ďalšia teória zasa hovorí, že naklonený kríž má vyjadrovať poklonu pred Bohom.

Skutočnosť je ale zrejme oveľa prozaickejšia. Podľa historických záznamov malo k nakloneniu kríža dôjsť pri korunovácii prvej manželky cisára Ferdinanda III., Márie Anny Španielskej, 14. februára 1638. Korunu, ktorá bola počas prepravy umiestnená v ochrannom medenom puzdre sa odtiaľ nedarilo vybrať a aby ju dostali von, použili páčidlá. No a práve vtedy sa „podarilo“ kríž ohnúť.

Posledný kráľ korunovaný korunou. 

​Koruna, ktorou bol naposledy korunovaný 30. decembra 1916 rakúsky cisár Karol I. (ako uhorský kráľ Karol IV.), sa do USA dostala po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1945 ju maďarskí vojaci ukryli v Salzburgu a po oslobodení Rakúska ju dali do úschovy americkej armáde. Tá klenot odviezla do USA so sľubom, že ho Maďarsku vráti. Koruna bola uložená v pevnosti Fort Knox a o jej vrátení do Maďarska napokon rozhodol až americký prezident Jimmy Carter po nátlaku európskych štátov.

História koruny na Slovensku.

Uhorské korunovačné klenoty boli dlhé roky uchovávané a strážené na Bratislavskom hrade. 

Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľovských manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Najznámejší Uhorskí králi boli korunovaní  touto korunou  v Dóme sv. Martina v Bratislave. 

Tento šperk ozdobil napríklad aj hlavu Márie Terézie 25.júna 1741.

Zdroj: mince-medaily.com

KORUNA KORÚN.

Ako žila, kade putovala, koľko hláv zdobila koruna vo svojich rôznych fázach a podobách, dnes už ťažko rozlúsknu historici.   

Každé jedno nové odhalenie pomáha zmapovať   vyše tisícročnú historickú dobu a nám poskytnúť informácie o živote koruny.

Jedno je ale isté. Sme vďační, že sa nášmu mestu dostalo pocty vidieť zblízka korunu korún , ktorá patrí spolu s ostatnými korunovačnými klenotami (  meč, plášť, žezlo a jablko)  k jedným z najstarších zachovalých insígnií na svete.

MEČ

Zdroj: militesnobiles.sk

Korunovačný meč vyrobili v 16. storočí, pravdepodobne v Benátkach a uhorskí králi ním pasovali v 16.–20. storočí rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný korunovačný meč sa však stratil dávno pred 16. storočím. Do Čiech ho údajne odniesla Anna, sestra Štefana V. V súčasnosti je uložený v pokladnici pražského chrámu sv. Víta. Je to prepychový meč vikingského pôvodu s kostenou ozdobou na rukoväti. V inventári Karola IV. bol tento meč zapísaný ako meč svätého kráľa Štefana I.

ŽEZLO

Zdroj: militesnobiles.sk

Kráľovské žezlo uhorských kráľov je vlastne drevená palica, pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorú je pripevnená nepravidelná guľa z pravého horského kryštálu. Na guli sú vyryté tri sediace levy a vložená je do zlatého orámovania, z ktorého visia zlaté guľky na zlatých retiazkach. Pozlátené obloženie žezla je jemne ozdobené. Kryštálová guľa je dielom orientálneho umelca a vznikla ešte pred koncom 10. storočia. Striebornú rukoväť zhotovil stredoeurópsky zlatník na prelome 11. a 12. storočia.

JABLKO

Zdroj: militesnobiles.sk

Kráľovské jablko patrí k najmladším uhorským klenotom. Bolo zhotovené pravdepodobne v polovici 14. storočia na objednávku Ľudovíta Veľkého z rodu Anjouovcov. Je to dutá mosadzná guľa s pozláteným povrchom, so vsadeným zlatým apoštolským dvojramenným krížom. Na guli sú ešte dva zlaté štítky s emailovým erbom rodiny Anjouovcov.

Jedna z pikošiek:

Zdroj: militesnobiles.sk

Problematiku korunovačného meča a meča kráľa Štefana sme si schválne nechali na koniec, nakoľko tento artefakt bol po stáročia opradený  záhadami. Meč, ktorý sa v súčastnosti nachádza spolu s ostatnými korunovačnými predmetmi v budove parlamentu v Budapešti, nemožno za žiadnych okolností označiť za meč kráľa Štefana I. Tento meč pochádza pravdepodobne  z Benátok a bol vyrobený zhruba v polovici 16.storočia. Uhorskí králi ním pasovali rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana sa stratil dávno pred 16. storočím. Pri inventarizácii umeleckých artefaktov z klenotnice Pražského hradu, bol nájdený honosný meč, ktorý bol označený ako gladius beati Stephani regis (meč svätého kráľa Štefana) alebo ako uvádza iný zdroj Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo (meč sv. Štefana, kráľa Uhrov, slonovinová rukovät). Meč sa sem najskôr dostal spolu s časťou uhorského kráľovského pokladu po smrti kráľa Bela IV., kedy jeho dcéra Anna s viacerými členmi rodu arpádovcov hľadali azyl v Čechách. Tento meč bol podľa historikov vyrobený v oblasti Solingenu. Čepel je podľa Petersenovej klasifikácie “typ 1″ a datovať ju môžeme medzi roku 600 až 820. Záštita a rukoväť sú „Typ D”, ktoré sú príznačné najmä pre meče vyrobené medzi rokmi 800 až 850. Meč by sme teda veľmi opatrne mohli datovať do prvej štvrtiny 9.storočia. Na čepeli sa nachádza nápis +ULFBERHT+ . Rukoväť je zo slonoviny.

Zdroj: militesnobiles.sk

V súčastnosti sa objavili rôzne špekulácie o význame meča, a objavili sa rôzne teórie o jeho možnom pôvode a vlastníkovi pred kráľom Štefanom.  Základovým kameňom týchto teórii je datácia meča do 9. storočia a fakt, že veľkoknieža Štefana na Hrone opásali mečom domáci veľmoži Hunt a Poznan. Takisto je nutné poukázať na skutočnosť, že Štefan bol v tom čase nitrianskym kniežaťom. Preto nieje nereálne, že by meč mohol pred rokom 1000, kedy sa stal uhorským korunovačným mečom, patriť vplyvnému a významnému človeku, ktorého si domáca aristokracia ctila natoľko, že jeho meč uchovávala ako ceremoniálny a vzácny predmet, alebo mohol tento meč plniť funkciu mocenského symbolu pre knieža na nitrianskom kniežacom stolci.

Pre tých, ktorých koruna zaujala, poskytujeme ďalšiu teóriu jej vzniku. Kliknutím na modro označený súbor sa dočítate podrobných informácií. Hino7e

Zdroje: wikipedia.org.

             korunovacie.sk

            militesnobiles.sk