6. 8. 1945 – 9. 8. 1945 – Zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki (historickarevue.com)

„Preboha! Čo sme to urobili?“ Výrok na palube bomardéra Enola Gay

78 150 osôb zomrelo v Hirošime okamžite, ďalších 37 425 osôb bolo zranených a 13 083 osôb zostalo nezvestných.

Hoci sa 2. svetová vojna v Európe skončila iba pred niekoľkými dňami, Japonsko sa stále nevzdávalo a húževnato vzdorovalo Spojeným štátom. Vojna v Tichomorí pokračovala a v nemeckom meste Postupim sa 17. júla 1945 začínala konferencia „Veľkej trojky“ o povojnovom rozdelení sveta.

---

Prezident USA Harry S. Truman chcel, aby sa test Trinity uskutočnil ešte pred začiatkom Postupimskej konferencie napriek tomu, že najlepšie počasie pre realizáciu testu meteorológovia predpovedali v termíne od 18. do 21. júla. Minister vojny Stimson, ktorý na konferencii „Veľkej trojky“ sprevádzal prezidenta Trumana, 16. júla 1945 dostal od generála Grovesa telegram s nasledovným textom: „Dieťa sa šťastne narodilo…“ O niekoľko dní mal Truman pred sebou podrobnú správu o priebehu pokusu v Alamogorde.

Na základe týchto pozitívnych správ sa Truman v priebehu konferencie v krátkosti zmienil najvyššiemu sovietskemu predstaviteľovi Josifovi V. Stalinovi o existencii „novej bomby“ s mimoriadnou účinnosťou. Touto informáciou chcel Stalina ohromiť, ale zároveň mu nepovedať všetko, dokonca ani nepoužil termín „atómová puma“. Winston Churchill vo svojich memoároch spomína, že Stalin túto správu prijal tak, ako by si vôbec neuvedomoval, aký dopad to už onedlho bude mať na svetovú politiku a celkovú polarizáciu sveta. Zostal pokojný, veselý a dobrosrdečný, akoby sa nič nedialo. To však bolo iba navonok…

Ako uvádza známy český publicista Karel Pacner, Stalin ešte v ten istý večer napísal do Moskvy Lavrentijovi P. Berijovi, ktorý okrem iného dozeral aj na prípravu sovietskej atómovej bomby, aby tieto práce okamžite urýchlili. Nechápavo sa tváril iba pred americkým prezidentom.

Operácia Bronx

Na konci júla 1945 už nič nebránilo tomu, aby nová atómová zbraň bola použitá priamo na svoj účel. Obidve atómové pumy, „určené“ pre niektoré z japonských miest, len niekoľko hodín po úspešnom teste Trinity boli v rámci „Operácie Bronx“ tajne a po častiach postupne prepravené na palube ťažkého krížnika USS Indianapolis a letecky na ostrov Tinian v Tichom oceáne. Dňa 25. júla 1945 letci amerických vzdušných síl z 509. zmiešanej bombardovacej skupiny boli oficiálne poverení rozkazom uskutočniť bombový útok na japonské mestá Hirošima, Kokura, Niigata alebo Nagasaki s použitím nových typov bômb po 3. auguste 1945 alebo hneď, ako to počasie dovolí. To, že malo ísť o atómové pumy, do poslednej chvíle takmer nikto z nich nevedel. Výnimkou bol iba plukovník Paul W. Tibbets, ich veliteľ, ktorý 4. augusta 1945 zvolal svojich letcov na poradu, kde ich oboznámil s podrobnosťami nadchádzajúceho útoku na Japonsko a informoval, že pri ňom má byť použitý „nový typ bomby“.

Primárnym cieľom útoku sa stalo japonské mesto Hirošima. Bolo rozhodnuté, že bombový útok o dva dni uskutoční práve Tibbetsova posádka bombardéra Boeing B-29 Superfortress, ktorá bola zo všetkých posádok najlepšie pripravená. Tento bombardér mali sprevádzať ďalšie dve B-29, ktoré priebeh celej akcie fotograficky dokumentovali. Na cieľ leteli bez sprievodu stíhacích lietadiel a ich jedinou ochranou tak bola iba výšková hladina letu. Tibbets vybral svojmu bombardéru názov podľa dievčenského mena svojej matky – Enola Gay. V noci pred operáciou mechanici, zbrojári a palubní technici pripravovali lietadlo na let a na hydraulickom zdviháku naložili obrovskú trojmetrovú a 4,5 tony vážiacu uránovú bombu s názvom Little Boy (Malý chlapec alebo Chlapček).

Malý chlapec a Tlsťoch

Bolo skoré ráno, pondelok 6. augusta 1945 a posádka bombardéra Boeing B-29 Superfortress s nápisom Enola Gay už bola pripravená splniť svoju smrtonosnú misiu. Pár minút pred treťou hodinou ráno jej veliteľ plukovník Paul W. Tibbets otvoril malé okienko na kabíne, zamával rukou všetkým prítomným na letisku a roloval s lietadlom na štart. Enola Gay sa rozbehla po vzletovej dráhe a so svojím ťažkým „nákladom“, ukrytým v pumovnici, sa odlepila od zeme len 30 metrov pred koncom dráhy. Nasledoval dlhý let k brehom Japonska a posádka bombardéra, okrem jej veliteľa, zatiaľ stále presne nevedela, aký náklad v skutočnosti vezie. Až keď sa na obzore pred bombardérom objavilo japonské pobrežie, plukovník Tibbets vzal do ruky palubný mikrofón a povedal: „Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú pumu!“

Hodinu pred príletom k cieľu americké bombardéry, ktoré leteli vo výške takmer 10 kilometrov, zachytil japonský radar. Na zemi okamžite vyhlásili letecký poplach, ale už bolo príliš neskoro. Little Boy už bol v tom čase odistený, kryt pumovnice bombardéra otvorený a pred Enolou Gay sa rozkladalo japonské mesto Hirošima. Bombometčík lietadla major Thomas W. Ferebee zameral cieľový bod útoku – most Aioi. Približne o 08:15 h miestneho času sa z pumovnice bombardéra Enola Gay uvoľnila obrovská bomba, ktorá pozvoľna začala padať k zemi. Posádka plukovníka Tibbetsa s lietadlom okamžite vykonala dlho nacvičovaný prudký manéver a snažila sa čo najrýchlejšie zmiznúť z cieľovej oblasti, aby sa vyhla silnej nárazovej vlne po výbuchu.

Po 43 sekundách voľného pádu sa v útrobách Little Boya spustil mechanizmus smrtiacej nekontrolovanej jadrovej reťazovej reakcie. Prvá atómová bomba, použitá proti človeku, tak explodovala vo výške 600 metrov nad zemským povrchom so silou ekvivalentnou výbuchu 15-tisíc ton TNT. Japonské mesto Hirošima v zlomku sekundy prestalo existovať… Posádka Enoly Gay iba v nemom úžase hľadela na obrovský hríbovitý mrak a ohnivé inferno pod nimi. Tibbetsov druhý pilot kapitán Robert A. Lewis vyslovil do ticha pamätnú vetu: „Preboha! Čo sme to urobili?“ Palubný radista Richard H. Nelson už iba odvysielal stručnú správu na materskú základňu na ostrove Tinian, že úloha bola splnená, lietadlo a posádka sú v poriadku a vracajú sa späť.

Len niekoľko hodín po útoku na Hirošimu z rozhlasových staníc v USA už bol počuť prejav prezidenta Harryho Trumana, ktorý informoval americkú verejnosť, že USA zvrhli úplne nový typ bomby – atómovú bombu – na japonské mesto Hirošima. Truman varoval Japonsko, že ak sa odmietne bezpodmienečne vzdať, USA napadnú ďalšie japonské ciele s rovnako ničivými následkami. O dva dni neskôr, 8. augusta 1945, Japonsku vyhlásil vojnu aj Sovietsky zväz a zaútočil na japonské sily, sústredené v Mandžusku. To zmarilo americké nádeje, že vojna v Tichomorí sa skončí ešte pred vstupom sovietskych vojsk do tohto krvavého „pacifického divadla“.

Vo štvrtok, 9. augusta 1945, ďalší americký bombardér Boeing B-29 Superfortress, prezývaný Bockscar, zhodil druhú atómovú bombu, nazvanú Fat Man (Tučný muž alebo Tlsťoch) na japonské mesto Nagasaki. Tentoraz šlo o masívnu plutóniovú bombu s dĺžkou 2,34 metra a s hmotnosťou 4,63 tony. Fat Man explodoval nad mestom Nagasaki so silou ekvivalentnou výbuchu 21-tisíc ton TNT. Vojnou zničené Japonsko nakoniec 14. augusta 1945 vyhlásilo kapituláciu a 2. septembra 1945 ju na palube bitevnej lode USS Missouri, ktorá kotvila v Tokijskom zálive, aj podpísalo. Druhá svetová vojna sa po dlhých šiestich rokoch oficiálne skončila.

„Investícia“ Armagedon

Straty na životoch a materiálne škody v Hirošime a Nagasaki boli nesmierne. Podľa prvých získaných údajov atómový výbuch v Hirošime usmrtil približne 78 150 osôb okamžite, ďalších 37 425 osôb bolo zranených a 13 083 osôb zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby, spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na 140-tisíc a o päť rokov neskôr dosiahol hranicu 200-tisíc.

Výbuch atómovej bomby spôsobil úplné zničenie niekoľkých kilometrov štvorcových zastavanej plochy, pričom takmer všetky budovy v meste boli buď úplne zničené, alebo silno poškodené. V Nagasaki priamo pri atómovom výbuchu zomrelo približne 40-tisíc osôb a okolo 60-tisíc ich bolo zranených. Do januára 1946 dosiahol počet ľudských obetí asi 70-tisíc a celkovo sa zastavil na číselnej hodnote približne 140-tisíc.

Projekt Manhattan bol projektom gigantických rozmerov. Celkové náklady, ktoré na neho boli vynaložené v priebehu 2. svetovej vojny, predstavovali sumu viac ako dve miliardy dolárov, čo v roku 2016 zodpovedalo sume približne 26 miliárd dolárov. Jeho vedecko-výskumné laboratóriá a výrobné závody boli rozmiestnené na 30 rôznych miestach v USA, Veľkej Británii a Kanade. Na projekte pracovalo priamo asi 225-tisíc ľudí a nepriamo ďalších 600-tisíc.

Keďže celý projekt podliehal najprísnejšiemu utajeniu, prevažná väčšina z nich vôbec netušila, že pracuje na jednej z najdôležitejších vojenských úloh v 2. svetovej vojne. Použitie novej „superzbrane“ na jej konci však vyvoláva množstvo diskusií aj v súčasnosti. Mnoho vedcov, ktorí participovali na vývoji atómovej bomby, ale aj najvyšších vojenských predstaviteľov USA bezprostredne po skončení vojny zastávalo názor, že atómový útok na vojnou zničené Japonsko nebol potrebný. Druhá strana zase argumentovala tým, že použitie atómových bômb urýchlilo kapituláciu Japonska, a umožnilo tak Američanom ukončiť vojnu bez toho, aby museli podniknúť náročnú inváziu na Japonské ostrovy.

V každom prípade atómové bomby Little Boy a Fat Man, zhodené na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, boli poslednými bombami končiacej sa 2. svetovej vojny a zároveň prvými bombami začínajúcej sa „studenej vojny“ medzi Západom a Východom.

Zdroj: historickarevue.com