Burza kníh, Ako som neodolala a prečo sa oplatí prísť a neodolať

Vitajte v našom knižnom svete, ktorý pre Vás pripravujeme 19. júna od 12:00 do 18:00 hod. a 20. júna od 06:00 do 12:00 hod.

Vitajte tak trochu aj v mojej hlave, pretože písať názor na čokoľvek je vždy trošku sebaodhaľujúce.
Pamätáte sa na spolužiačku, ktorá sa v škole vždy hlásila, keď sa malo čítať nahlas? Nuž, to som bola ja 🙂.
Nebola som klasická bifľoška, ale čítanie som milovala. Sama doma, s baterkou pod paplónom keď už naši spali, aj nahlas pred celou triedou a potom mojím deťom každý večer. Rozprávka musela byť. Nie z telky, ale prečítaná. A to som dobrých 35 rokov netušila, že knihy budú raz súčasťou môjho života aj inak, nielen čítaním.

V dobe, keď vychádzala moja prvá kniha som sa prvýkrát stretla s citátom od Lagerfelda : „Vôňa čerstvo vytlačenej knihy je tá najlepšia vôňa na svete,“  Parfum pripomína vôňu čerstvo vytlačených kníh a je zabalený do krabičky v tvare knihy.

Knihy, ktoré ponúkame my, nie sú úplne nové. Niektoré sú takmer nové, iné svedčia o tom, že vo Veľkých Kapušanoch sa číta a že Burza kníh bol naozaj dobrý nápad.

Džentlmen v Moskve.

Keď nám ju priniesla čitateľka nášho portálu, moje čitateľské srdce zajasalo a hneď som si ju rezervovala. Dosť dlho som okolo nej krúžila a odolávala s tým, že vydrž do Burzy, ale v tomto prípade som nemala pevnú vôľu. Vzala som ju, peniaze za ňu šupla do obálky s názvom titulu a s menom predávajúcej a otvorila ju.

Dovoľte mi ju predstaviť.

Džentlmen v Moskve.

Sú knihy, ktoré neviete prestať čítať a dáte ich na pár nádychov. A potom sú knihy, rovnako skvelé, ktoré zámerne čítate pomaly, lebo vám je jasné, že vám začnú chýbať skôr, ako sa dostanete na koniec.
Džentlmen v Moskve je ako nádych čerstvého vzduchu. Keď sa gróf Alexander Rostov ocitne zavretý v hoteli Metropol, z ktorého nemá veľké vyhliadky sa ešte niekedy v živote vyslobodiť, rozhodne sa stať pánom situácie namiesto jej otrokom. Darí sa mu to s absolútnou eleganciou a spôsobmi dokonalého džentlmena. Výchova a pôvod, ktoré ho vlastne medzi štyri steny dostali, sa mu vyplatia.

Stačí pár desiatok strán a grófa Alexandra musíte milovať. Rovnako ako vedľajšie postavy, ktorých vlastnosti vykresľuje Amor Towles s takou láskavosťou, s akou sa dnes už azda ani nestretnete.

Towles, ani jeho gróf nikoho nesúdia, sú chápavými, bystrými, inteligentnými a väčšinu času pobavenými pozorovateľmi a ešte aj tie postavy, u ktorých by ste asi pozitívne vlastnosti nevydolovali, sú predstavené s istou zhovievavosťou.

Kniha tak nesmierne ľudská a napriek jej téme a všetkému, čo gróf v priebehu desaťročí zo svojho väzenia pozoruje (a je toho nemálo, z obdobia po skončení druhej svetovej vojny sa dostaneme až do 50-tych rokov) je v nej niečo neuveriteľne pozitívne bez zľahčovania.

Neviem, ako sa to Amorovi Towlesovi podarilo, ale toto je kniha, pri ktorej som vyronila slzy, zasmiala sa a zavrela som ju s takým dobrým pocitom, že by som si ho najradšej zavrela do fľaštičky a dávkovala v horších dňoch. Počas čítania som si zbierala malé perličky múdrosti, vloženými do úst jednoduchých ľudí. Keby som si čmárala do kníh, tu by bolo čo podčiarkovať 🙂
“Súdiť človeka na základe necelej minúty je ako súdiť Beethovena podľa jedného akordu či Botticelliho podľa ťahu štetcom. Ľudia sú od prírody nevypočitateľní, zložití a nádherne rozporuplní, rozhodne si zaslúžia viac než jednu starostlivú úvahu, nehovoriac o pevnom odhodlaní nesúdiť druhého, kým sme s ním nestrávili každú hodinu v každom prostredí.”
Som vďačná za každú hodinu, ktorú som strávila s grófom Rostovom.

Bolo mi neskutočným potešením, pán Towles.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov