R – pre portál vkport.sk spracoval PhDr. Štefan Töviš

„R“, napríklad, reklama. V rámci komunikačného mixu patrí medzi jej
najdôležitejšie časti. Táto propagačná forma je zameraná na potenciálny trh.
S blížiacimi sa sviatkami pokoja a mieru sa blíži aj reklama. Ale určite nie
v pokoji a mieri – na čo by aj taká reklama bola?! – ale s virvarovarom lákadiel, sľubov. Á propos, výskumy ukazujú, že Slováci sa najviac zadlžujú, kvôli trhu, aj jeho reklamným súputníkom práve pred vianočnými sviatkami.
„R“ sa šíri cez média i tlačoviny. „Vynucuje“ si vždy väčší a širší priestor.
Úspešne sa implementuje do podvedomia človeka a tam aktívne „parazituje“.
Aj z toho potom plynú a vyplývajú kúpy vecí, ktoré sa veľmi rýchlo ukážu ako nepotrebné, či zbytočné. Majster „R“ vie „ozbíjať“ aj o posledný cent, a to vďaka sofistikovaným formám a metódam, ktoré sa v súvislosti s tým používajú.
Zatiaľ teda, nič nového alebo svetoborného pod slnkom.
Veci sa majú však aj trochu inak. Jakub Berčík, hovorí: “Je potrebné
zdôrazniť, že človek vníma určité podnety a zaraďuje ich na pozadí určitej
motivácie, napríklad pútavo osvetlené ovocie vytvára dojem čerstvých
a šťavnatých produktov, a tak okamžite vyvolá v mozgu „podráždenie“ vo
forme rôznych predstáv. Zákazník by teoreticky mohol zapojiť racionálne
zmýšľanie, ale každý apel má emocionálny základ, ktorý je až neskôr
racionálne zdôvodnený.
Myseľ zákazníka jednoducho vytesní a ignoruje všetko racionálne. Mozog je
totiž nastavený tak, že niektoré veci si náležite prispôsobuje a človek má len
veľmi malú šancu sa tomu brániť za predpokladu, že nie je limitovaný svojim príjmom“.
Ešte zaujímavejšie vyznieva výskum neuroekonóma Knutsona zo Stanfordskej univerzity, kde pomocou magnetickej rezonancie posudzoval snímky testovaných osôb. „Osobám najprv ukázal fotku produktu, potom jeho cenu.
Počas tohto procesu sa merala aktivita mozgu. Pri pozitívnom rozhodnutí sa
aktivizuje tzv. nucleus accumbens, oblasť známa ako centrum odmeny a pri
strate záujmu je to tzv. insula, napríklad v prípade príliš vysokej ceny. Ide teda o dva emocionálne systémy, ktoré s racionalitou nemajú nič spoločné“.
V snahe a úsilí firiem predať produkt, siahajú v súčasnosti firmy až k neuromarketingu. Ako hovorí doc. Dr. Samuhelová “neuromarketing, bude
využívať poznatky o mozgu a o jeho fungovaní pri zefektívňovaní marketingových stratégií.”
Je možno zaujímavé vidieť a vedieť aj názor Lindstroma, ktorý v publikácii:
„Nákupologie“ (Praha,Computer Press,2009), píše: „Reklama je čoraz viac
spájaná so strachom a bude sa aj ďalej pokúšal vystrašiť ľudí, aby uverili, že ak si výrobok nekúpia, budú sa cítiť menej bezpečne, šťastne a slobodne“.
Lindstrom predpokladá, že „v najbližších rokoch budú marketingové stratégie čoraz častejšie založené na strachu. Čím väčší strach a stres človek
prežíva, tým je závislejší na dopamíne. Čím viac dopamínu prúdi do mozgu,tým viac vecí človek chce. Tento poznatok možno zneužiť a strach ako emotívny prvok ešte intenzívnejšie nasadiť do reklám a marketingovej
komunikácie s cieľom zvýšiť predaj a zisky“.
Takže, dobrý nákup?!
Á propos – a čo tak nechať bankovú kartu doma a do obchodu si zobrať
zoznam na nákup a iba toľko peňazí, resp. málo navyše.
Nie je to tiež jedno z možných riešení?!