VEDOMOSTI ĽUDU, autor PhDr. Štefan Töviš

Z hľadiska kultúrno – historického aspektu, patrí dôležité miesto vedomosti
ľudu, t.j. folklóru – ak chceme presne definovať význam slova.
Folklór ako jeden z dôležitých fenoménov človeka sa realizuje cez celú škálu foriem.
Je rozvíjacím archetypom, ktorý ľudstvo fyzicky i duševne skvalitňuje. Ako iné fenomény, má svoje špecifiká i hranice. Principiálne v tom najširšom
filozofickom ponímaní sa jedná o autohumanizačný prvok starý ako ľudstvo
samé.
Jeho pilierovitými filozofickými prvkami, sú bezosporu morálne, komunikačné a výrazové aspekty.
Folklór nadväzuje a rozvíja. Posúva tak ľudskú vitalitu, aktivitu, iniciatívu vždy o stupienok ďalej o stupienok vyššie.
Prirodzene, máme ho tu aj my, veľkokapušančania a to v dvoch jubilejúcich
folklórnych telesách „VÁNKU“ a „KOMÓCSI“, kde rovnako ako v tisíckach iných na svete sa realizujú ľudia. Od tých najmenších po dospelých.
Hodiny ich práce, námahy, potu sa nakoniec pretavia do kultúrneho
produktu, ktorým odovzdajú: reálne emočné statusy, ktoré sa transferujú do mozgových závitov, aby potom vyvolali nadprodukcie dopamínov – hormónov šťastia. Kruh sa tak uzavrel: šťastím tých, ktorí odovzdajú a šťastím tých, ktorí prijímajú.
Nadhodnotou je to – už spomínané – humanizačné penzum na obidvoch
stranách.
Jimmy Hendrix, raz po jednom za svojich koncertov povedal: „Mohol by som vám do rána hovoriť, ďakujem, ďakujem. To však nemôžem, tak vám darujem, to čo mám najradšej“. A publiku daroval svoju gitaru.
A tu by sme mohli stovky a stovkykrát písať: pre VÁNOK a KOMÓCSU,
ďakujeme, ďakujeme. To sa však nedá.
Darujme teda týmto folklórnym zoskupeniam to, čo patrí medzi najvzácnejšie ľudské atribúty: našu nekonečnú priazeň.

PhDr. Štefan Töviš