O DEŤOCH A KVETOCH, autor PhDr. Štefan Töviš

Vo vzťahových záležitostiach národa a detí sa zvykne parafrázovať myšlienka, že „deti sú kvetmi národa“.
Na strane druhej – skôr v internej komunikácii – sa zase parafrázuje jednu zo Sokratových myšlienok: „Ach tá dnešná mládež“.
Na prvý pohľad dve paradoxne odlišné vyjadrenia na strane druhej však – z filozofického hľadiska – dva dialektické prvky: kvalita a negácia. V špirále vývoja patria a prináležia k sebe.
Jedno i druhé.
Obráťme však list a poďme k meritu veci, ak chcete priamo – in medias res.
Kultúrne stredisko ako aj iné špecifické organizácie a inštitúcie a združenie v meste sa okrem iného zameriavajú vo svojej činnosti aj na deti a mládež. Vo všeobecnosti, zvyšujú tak všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň – a to najrôznorodejšími formami a metódami práce.
V ostatnom čase napríklad kultúrne stredisko realizovalo výsostne detsky a mládežnícky orientované projekty /Pohyb, zdravie a bezpečnosť, Príroda a človek/, a to priamo pred strediskom na Námestí I. Dobóa.
Stovky detí – od materských škôl až deviatkov na ZŠ – videlo a zažilo veľa zaujímavého a inšpiratívneho.
Kvety národa boli opelení novými poznatkami a informáciami.
Drobná a vytrvalá práca. Náročná na prípravu, krátka pre realizáciu. Tak ako v hociktorej inej inštitúcii, či organizácii. Časový paradox funguje – na plné obrátky. Chtiac – nechtiac sa vynárajú otázky typu: oplatí sa to, má to zmysel?! A akokoľvek sa zdá utilitárnosť zbytočná, odpoveď je: áno. A je úplne jedno, či to realizuje CVČ, ZUŠ, ZŠ, MsKS, či ktorákoľvek organizácia. Tak sa totiž skvalitňujú semená budúcej generácie. Formálne nie je možné a je prakticky vylúčené, aby každý občan vedel o každej aktivite každej inštitúcie v meste.
Čo by však mali občania – ak už nie vedieť – tak mať na zreteli je to, že tieto inštitúcie a školy participujú na tej mravenčnej práci v meste, ktoré formujú morálne parametre mladého človeka. Nech už to znie akokoľvek expresívne, sú školy i mimoškolské zariadenia v meste, tými „mravčími kolóniami“, či ak chcete, „včelími rojmi“ vo vytváraní plodných, aktívnych,
agilných, kreatívnych a iných „ych“ formovateľov mládeže.
Ján Ámos Komenský raz povedal: „Každá práca vyžaduje celého človeka“. A ľudia v týchto mestských inštitúciách, tak robia.
A je skutočne prečo, veď: Copus je mesto pre naše deti.

PhDr. Štefan Töviš