Prírodná záhrada vo Veľkých Kapušanoch

Majiteľom záhrady je Ladislav Hudák : “História našej záhrady sa začala písať v roku 2011 kúpou rodinného domu s obrovským pozemkom s rozlohou 8000 m2 .”

Nachádza sa v okrajovej časti mesta Veľké Kapušany a je sprístupnená pre školy a verejnosť. Nájdeme v nej približne 300 stromov ako buk, platan, lipa, pavlovnia, viacero druhov ihličnatých a okrasných listnatých stromov a asi 100 ovocných kríkov. Samozrejme že sa našlo miesto aj pre zeleninovú záhradu. Ako každý neskúsený záhradkár, prvý rok som aj ja spravil zásadnú chybu pri starostlivosti o záhradu. Začal som bojovať proti takzvaným škodcom chemickým spôsobom. Prvý postrek bol úspešný, no háveď sa stále vracala naspäť. Začal som hľadať možnosti, ako neubližovať ničomu živému, ale zároveň vypestovať zdravú a bohatú úrodu. Po prečítaní veľkého množstva knižiek a preštudovaní dostupných informácií na internete som sa pustil do záhradkárčenia prírodným spôsobom. Prvý rok bol veľmi frustrujúci, stromy a kríky boli plné škodcov. Tento problém som riešil eko postrekmi vlastnej výroby a vyrábal som skrýše pre užitočný hmyz a ostatných pomocníkov, ako jašterice, ježkov a žaby. Po roku sa mi záhrada odvďačila ovocím a zeleninou v 100% eko kvalite. Po troch rokoch vznikol vďaka zmiešanej výsadbe stromov, kríkov a kvetov po celej záhrade dokonalý EKO systém, vďaka čomu sa už nemusím starať o škodcov. V roku 2015 bola naša záhrada certifikovaná organizáciou NATUR IM GARDEN Dolné Rakúsko za prírodnú záhradu.*

Čo je to prírodná záhrada? Je to záhrada, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi a vládne v nej harmónia a prirodzená krása. Napodobením prírodných ekosystémov pri použití jedlých, liečivých a inak užitočných rastlín vytvára časom prirodzenú jedlú, ale usporiadanú džungľu s množstvom živočíchov, v ktorej sa cítite ako v prirodzenom lese alebo na lesnej čistinke. V tejto záhrade, ktorá spolupracuje s človekom, si môžete pri minimálnej prácnosti s údržbou vychutnať relax a jedlé plody, ktoré vám vďačne poskytne. Prináša nielen potešenie z prirodzenej krásy, ale aj mnohoraký úžitok. V takejto záhradke sa jednotlivé rastliny a prvky navzájom podporujú vo vývoji – spolupracujú, chránia sa a dopĺňajú. Samozrejme nepoužívame žiadnu chémiu, postreky, insekticídy, pesticídy, herbicídy, štandardné priemyselné hnojivá ani iné «výdobytky», ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli narušiť krehkú rovnováhu prirodzeného ekosystému.

Zelenina TROCHU INAK : Na ploche 210 m2 si pestujeme zeleninu známu aj menej známu, ako napríklad mangold, fenikel, alebo bôb a 18 druhov byliniek (estragon, yzop, koriander, nigela atď). Pri vysádzaní zeleniny používame partnerské vzťahy rastlín podľa prírodných zákonitostí ALELOPATIE. Je to spolunažívanie rastlín, kde jedna rastlina pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje druhú. Toto zabezpečujú chemické látky nazývané kolíny vylučované z rôznych orgánov rastlín: zo stoniek, listov, kvetov, koreňov, niekedy však až z ich odumretých zvyškov do pôdy a ovzdušia. Najvýznamnejšími alelopatickými látkami sú fenoly, organické kyseliny, flavonoidy a terpentíny. Asi najznámejšou trojkombináciou je fazuľa + tekvica + kukurica. Základným pravidlom je podľa tabuliek nájsť najvhodnejšieho partnera, pre tú ktorú zeleninu napríklad cibuľa a mrkva sa vysieva striedavo do jedného záhonu. Nemusia to byť len zeleninové kombinácie ale môžeme skombinovať aj bylinky a to k fazuli saturejku, k paradajke bazalku atď. Vďaka týmto kombináciám máte veľkú šancu vypestovať zeleninu s minimálnou potrebou použitia postrekov. Ale pozor: nie chemických ale EKO postrekov pripravených z toho, čo príroda dala. Najčastejšie používaný postrek, zároveň aj hnojivo je výluh zo žihľavy. Ako hnojivo ho môžeme používať len do prvej polovice júna (obsahuje veľké množstvo dusíka a tým zeleninu miesto úrody podporuje v raste listov) ak chceme mať bohatú úrodu, tak po žihľave hnojíme postrekom alebo zálievkou z vylúhovaných listov z kostihoja, ten totiž obsahuje väčšie množstvo uhlíka, čo je stavebný materiál pre plody. Najmenší pomocníci Ani v jednej záhrade, ani v lese či na lúkach by neexistoval život, keby sme nemali opeľovačov. Včelu – tú asi pozná každý, ešte aj čmeliaka alebo divú včelu. Ale vedeli ste, že divá včela a čmeliak nemajú úle, ale hľadajú si skrýše a sú odkázaní len na seba? Žijú samotárskym životom. A nevadia im nízke teploty ani jarný dážď. Kvety na rastlinách opeľujú už pri teplote 5°C, aj pri vetre. Teda od skorej jari až do neskorej jesene. Ale aby osídlili aj vašu záhradu, je dôležité vytvoriť im podmienky. Oni sa vám odvďačia usilovným opeľovaním, teda bohatou úrodou ako ovocia tak aj zeleniny. Ale tak ako každý jeden hmyz, ani oni neprežijú postrek proti komárom. Proti komárom môžeme povolať do našej záhrady alebo aj mesta najsilnejšiu armádu. Armádu spevavých vtáčikov, ktorí dokážu denne požrať obrovské množstvo nielen komárov, ale aj inej lietajúcej hávede. Prilákame ich vysádzaním veľkokorunných stromov, ktoré zabezpečia prijemný tieň v lete tak aj spríjemnia klímu vo svojom okolí vyparovaním vody z listov. A na nočnú zmenu povoláme netopiere. Ako vtákom, tak aj netopierom stačí na vhodné miesto vyložiť búdky, počúvať ich spev a sledovať ich pri práci. V našej záhrade máme vtáčie a netopierie domčeky, úkryty pre jašterice, ježkov, ucholakov, čmeliakov a lienky. Toto sú v skutočnosti dravce pomocníci, bez ktorých by v záhrade boli len chemické rastliny, ktoré by bolo možno aj rizikom konzumovať. Kompost alebo čierne zlato Kompostovanie je jednoduchý proces recyklácie organického odpadu zo záhrady a domácnosti. Aj pri kompostovaní treba dodržať dôležité pravidlá. Pomer dusíkatých a uhlíkatých zložiek. Dusík obsahuje všetko, čo je zelené a vlhké (tráva, čerstvé lístie, odpad z kuchyne a záhrady) a uhlík všetko suché (seno, slama, kartónový papier, suché lístie). Ak je prevaha trávy, tak sa kompost zlepí, hnije a nekompostuje sa. Ak je veľa suchého materiálu, tak kompost neožije a rozklad trvá veľmi dlho. Ak nastavíme správny pomer aj tak potrebujeme minimálne 1 m3 mate riálu na kompostovanie, aby sme mali kvalitný kompost. Pri správnom kompostovaní v priaznivých podmienkach vzniká v komposte teplota do 70 °C. Do záhrady si môžeme kúpiť plastový kompostér, alebo podľa potrieb si vyrobiť vlastný z dostupných materiálov napr.: drevo, betón, tehly. Kompostovať môžeme aj priamo v kuchyni pomocou kalifornských dážďoviek vo VERMIKOMPOSTÉRI.

V našej záhrade máme listový a klasický kompostér, turbo kompostér a kompostér na trus. Kompostovanie je tak rozsiahla veda, že sa o ňom dá písať celá kniha. Naša záhrada je celoročne otvorená pre verejnosť a školy. Počas roka prebiehajú školenia a workshopy od úplných základov cez kompostovanie až po permakultúru/dizajn.

Tešíme sa, ak Vás náš článok zaujal. Info a kontakt www.facebook.com/ zdravazahrada

Zdroj: Copus II/2019