Predstavujeme Tomáša Kaluju – tanečníka z Veľkých Kapušian
Tomáš má 18 rokov, pochádza z Veľkých Kapušian a toho času študuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave a tancuje v TK Sambed Rožňava, pod vedením Júliusa Schwarcza.
Ako si sa k tancu dostal, pretože vieme, že tanec ako šport medzi chlapcami nie je najobľúbenejší šport?
Tanec je šport, ktorému by sa malo venovať viac mladých ľudí, je jedno či sú to dievčatá, alebo chlapci. Môj talent vynikol asi už v škôlke, vždy som bol stredobodom pozornosti a keď sme mali návštevu, tancoval som, ale tak naozaj ma prvýkrát objavil až terajší môj tréner p. Schwarcz na venčeku môjho brata. Oslovil rodičov tým, že váš syn už povykrúcal všetky dievčatá na tomto venčeku, prihláste ho do klubu k nám. Slávili sme venček môjho brata, ale tancoval som viac, ako on. S každým.
Chlapci sa väčšinou tancovať hanbia. Zažil si niekedy aj ty podobný pocit?
Nikdy som sa nehanbil a tiež som nikdy nemal trému. Robil som všetko, čo sa spájalo s pohybom a predvádzaním sa. Rád som hrával scénky a recitoval. Navštevoval som aj hudobnú školu, klavír, ale potom som sa musel rozhodnúť či tanec, alebo hudba a ja som si samozrejme vybral tanec, pretože hudba je súčasťou tanca.
Ako to celé začalo?
Celé to malo určité štádia. Od toho času, ako nás oslovil p. Schwarcz som počas víkendov chodieval s rodičmi do Rožňavy a poctivo trénoval. Ak bol tréner v základnej škole vo Veľkých Kapušanoch a pripravoval žiakov na venček, tak po príprave ešte ostával so mnou a venoval sa mi. V Rožňave sa mi venovala aj trénerka Dalma. Cestovanie bolo vyčerpávajúce a kým sa moji rovesníci hrali vonku, alebo kdekoľvek inde, ja som cestoval a trénoval.
Ďalším štádiom boli skúsenosti s TK Energosun, kde bol trénerom Ján Bumbák. On bol nielen mojím trénerom, ale aj veľkým bratom a vzorom. Bol a je výnimočným talentom v tanečnom športe. Vštepoval do mňa mnohé z toho, čo sám ovláda. Počúval som ho a kopíroval z kroka na krok. V klube sme boli iba dva páry. Začínal som s partnerkou Nikoletou Derdovou. Janko sa nám venoval dlhé hodiny. Na prvej súťaži sme sa dostali hneď do finále a odvtedy sa začali súťaže na ktoré nikdy nezabudnem. Boli to krásne chvíle prežité v klube, v táboroch na Zemplínskej Šírave a postupne nás pribúdalo. Keď mi Janko oznámil, že opúšťa Slovensko a klub sa ruší bol som ešte malý chlapec a myslel som, že mi pukne srdce a zomriem. Stratili sa všetky plány, všetky ciele, ktoré sme si dali. Bola to pre mňa veľká trauma, ktorou som prechádzal veľmi ťažko. Som rád, že som Janka spoznal a ďakujem za chvíle strávené s ním. Aj dnes mi chýba. Vtedy rodičia museli premýšľať čo bude ďalej. Ideálne by bolo, keby bol vo Veľkých Kapušanoch tanečný klub, ale rozpadol sa. Všetci tanečníci prestali a mňa mama ustavične cez víkendy balila a buď ma viezli do Rožňavy, alebo som cestoval sám pod dozorom šoférov – otcových kolegov a v Rožňave ma už čakal môj tréner. Bolo to vyčerpávajúce. Hlavne učiť sa, pretože ak som na parkete, vtedy únavu necítim, iba radosť z toho, čo robím. Učil som sa v klube, alebo na ceste tam a domov.
Tretie štádium bol klub v Michalovciach u pána Horvátha v Grácii. Klub bol bližšie a nemusel som toľko čakať na víkendy v Rožňave a hlavne som nemusel toľko cestovať. Na tréningy ma vozil otec. Okolie ho odrádzalo, Tvrdili, že je blázon, ale mal som šťastie, pretože ich s mamou nepočúvali. Mnohokrát sa museli zrieknuť veľa vecí, len aby som mohol trénovať, tancovať, cestovať a študovať. V Michalovciach u p. Horvátha si ma obľúbili, bol som v klube najmenším tanečníkom, mal som výborné výsledky v súťažiach doma i v zahraničí, ale háčik sa našiel. Partnerka Kristínka Veľasová s ktorou som tancoval bola o hlavu vyššia a tak sme sa museli rozísť. Bolo mi to ľúto, pretože každá nová partnerka znamenala dvojako vynaložené úsilie na všetko. Napokon som musel z klubu v Michalovciach odísť. Po opätovnom zvažovaní čo by bolo konečne najlepšie sme sa rozhodli pre Rožňavu a klub p. Schwarcza. Povzbudzoval nás a skoro rok hľadal partnerku, aby som konečne začal súťažiť znova. Trénoval som sám, nakoniec sa partnerka našla, ale napriek skvelým výsledkom iba na chvíľu. Aj keď sme mali za sebou viac víťazstiev, tancovať prestala. Práve tu mi pomohol opäť môj tréner, trénerka Dalma a rodičia. Od tej doby sa klub stal mojím druhým domovom.
S kým tancuješ teraz?
Moja terajšia partnerka M. Mikušová je skvelá mladá dáma. Snažíme sa trénovať tak často ako sa dá a pevne verím, že sa čoskoro dostaneme o kategóriu vyššie, ako sme teraz. Samozrejme, tak ako i u iných párov sú nezhody a ťažké chvíle, ale snažíme sa ich riešiť a pokračovať v tom čo robíme. Máme už za sebou veľa súťaží a pevne verím, že nám to bude spolu dlho fungovať. Zažil som veľa krásnych chvíľ, ale i sklamaní, urážok ,opovrhovania ,ale vďaka dobrým ľuďom som sa vždy vedel vzchopiť a ísť ďalej za svojím cieľom. a preto potrebujeme vzájomné pochopenie a oporu.
Komu si vďačný?
Pán Schwarcz bol a je nielen mojím trénerom, spolu s Dalmou, ktorá je tiež trénerkou v Rožňave sú výnimoční ľudia. Beriem ich ako rodičov. Môžem sa na nich vo všetkom spoľahnúť a pomáhajú mi vo všetkom v čom len vedia. Chcem sa im touto cestou poďakovať obom za ich pomoc, zvlášť môjmu trénerovi, bez neho by som mnohokrát padol a on bol ten, kto mi vždy podal pomocnú ruku. Mnoho krát mi poradil a dodal síl. Z celého srdca mu ďakujem za všetko a vážim si tých 12 rokov počas ktorých ma podporuje.
Ďakujem pedagógom v škole a na internáte, za ich pochopenie a podporu.
Rodičia to majú ťažké, lebo mama ochorela a otec pracuje sám, ale podporujú ma a tá vďaka sa ani nedá opísať.
Musím spomenúť trénera p. Kučeru. Je to vynikajúci tréner a dáva nám skvelé hodiny.
Vďačný som mestu Veľké Kapušany za pomoc a podporu, taktiež D. Makom, o. z. Leca, ktorého členom som a vďaka nim sa dostávam aj tam, kde by som inak nemal šancu. Napríklad vystúpenia aj v TV programoch.
Čo na záver? Aké sú tvoje ďalšie plány?
Neviem ešte kam ma život zavedie. Rodičia mi dali dobrú výchovu a verím že nájdem v živote uplatnenie. V prvom rade chcem doštudovať, pokračovať na VŠ, pokračovať v športe, tanci. Neskôr by som rád tanec aj vyučoval a trénoval detičky, odovzdával im to čo som sa naučil ja a podporoval ich vo všetkom tak, ako som bol podporovaný ja sám. K tomu však musím ešte veľa trénovať. Mám za sebou veľa súťaží, skúseností, ocenení a diplomov, ale pochopil som to, že nie je najpodstatnejšie stáť na stupienku víťazov, dôležitosť je ukrytá v tom čo robím a ako chápeme a prežívame to čo robíme. Tanec je ukrytý v duši človeka a tanečník vie, že je to moment, kedy sa telo odovzdá iba hudbe a tancu, očarujúci moment, ktorý sa deje vo vnútri nás. Prešiel som doposiaľ veľkou cestou a zmena partneriek, klubu ma veľa krát zložila z nôh, ale vstal som a idem ďalej za cieľom ktorý mám. Nepijem, nefajčím, nesedávam v baroch, tvrdo pracujem, aby niekto zo mňa bol. Bez rodičov a ľudí ktorých mám by to bolo veľmi ťažké a som rád, že stoja pri mne a že ich mám. Takto, môžem robiť to, čo mám najradšej.
Pridaj komentár