Tribúny, dychovka i pijatika. Nech žije KSČ! So sovietskym zväzom na večné časy! Veci,ktoré nesmeli chýbať na prvomájových oslavách za socíku. A predsa sa nám po oslavách 1.mája cnie.

Čo nám ostalo v spomienkach?

To bola kedysi sláva!

Na prvého mája sa vždy celé mestá zišli na námestiach a pochodovali pod transparentami s burcujúcimi heslami.

Mnohí na to dodnes spomínajú nielen ako na propagáciu socialistickej ideológie, ale aj ako na netradičné stretnutia so všetkými možnými ľuďmi a na nanuky, ktoré vtedy vo veľkom predávali, na párky a klobásu od Parajoša na Amfičku, chlapi na pivo a my na sladkú, farebnú malinovku.

 Sprievod

Na prvého mája sa všetko točilo okolo prvomájového sprievodu.  Pionieri v rovnošatách mávali zástavkami. Dospelí pekne spolu s kolegovcami z podniku svorne pochodovali.

Zdroj: môj album. Fotka- spomienka na  Teba apuka ( Štefan Katocs). Bola som na Teba stále pyšná, keď ste šli železničiari v uniforme a pripájala sa k Tebe tak, ako to dievčatko na fotke.

Účasť bola, ako inak, povinná. Ak ste náhodou postávali ledabolo opodiaľ, už sa na vás zo sprievodu ozvalo: „Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku!“. Alebo – a to bolo obzvlášť u mladých obľúbené: „Kto stojí na chodníku, ten miluje Ameriku!“.

Veľkokapušiansky sprievod sa schádzal na Nám. Mieru (Dobóa) a odtiaľ svorne tiahol dole mestom na Amfiteáter

.

Cestou zastavil pred postavenou tribúnou v meste pred budovou bývalej Osobitnej školy, aby pozdravili ,,papalášov,, na tribúne.

Zdroj: môj album… Aj tebe na pamiatku dedko môj (Dudás Alexander)- mávala som Ti spod tribúny.

 Netradičný budíček

Obyvateľov mesta budila miestna dychovka, ktorá prechádzala mestom, aby svojou rezkou muzičkou navnadili ľudí na tento „významný“ deň.

Transparenty

Transparenty boli, kde ste sa len pozreli.

V duchu hesla: Čim viac, tým lepšie.

Ak ste patrili medzi tých fyzicky zdatnejších, mohli ste sa prihlásiť za nosiča transparentu- alebo Vás určili.

Ak  ste mali šťastie na veterné počasie, vliekla skôr vlajka vás, ako vy ju.

 “Mávatká”

To, že sa blíži prvý máj, ste mohli hravo zistiť aj tak, že sa obchody začali plniť obrovským množstvom “mávatiek”.

Papierové “slíže” vo farbe trikolóry, biele holubice, mini vlajočky ZSSR a ČSSR, papierové kvetinky… všetko na drevenej paličke.

Narozdiel od ostatného sortimentu ich bolo dostať bez problémov na každom rohu.

 Zástavy

Kde vám oko padlo, tam na vás vyskočila dvojica vlajok – česko-slovenská a samozrejme sovietska.

Čistota, pol života

Keď nie inokedy, tak aspoň raz za rok pred prvým májom nastalo divoké čistenie.

Drhli sa okná, chodníky, cesty, výrobné haly… Všetko muselo byť tip-top.

Piesne

Spievali sa počas celého pochodu, ľudovky i parádne budovateľské. Každý podnik mal svojich muzikantov, ktorí pochodujúcim vyhrávali do rytmu.

 

História hovorí, že 1. máj ako sviatok práce sa oslavuje po masových demonštráciách chicagských robotníkov, ktorí bojovali za svoje základné ľudské práva a humánnejšie postavenie ťažko pracujúcich ľudí. Ich hlavnou požiadavkou bola 8-hodinová pracovná doba.

Na prvom máji si zgustli komunisti.

Využívali ho na demonštráciu úspechov jednej politickej strany.

Ľudia museli napochodovať na manifestácie povinne a v rukách museli niesť mávadlá, zástavy, transparenty, obrazy papalášov, Lenina, nechýbali alegorické vozy.

Skandovalo sa „Nech žije KSČ, So Sovietskym zväzom na večné časy, Nech žije Lenin,“sledoval pompézny pochod ulicami miest a kývanie smerom na tribúnu, kde stáli všetci pohlavári vtedajšieho režimu.

Zdroj: www1.pluska.sk

            www.fici.sme.sk

Privítali by sme, keby ste sa s nami podelili v komentoch o spomienky, aj fotografie ak máte na 1. máj v našom meste.