Rýchla správa – Čerstvá novinka k 805. výročiu mesta Veľké Kapušany – Dejiny Veľkých Kapušian/Nagykapos története

„S mestami je to ako so snami: čo si vieme predstaviť, o tom dokážeme aj snívať, ale aj ten najneočakávanejší sen je hádankou a skrýva túžbu, alebo naopak strach. Aj mestá pozostávajú z túžob a strachov, aj keď je niť ich reči tajná, ich pravidlá nezmyselné, vyhliadky klamlivé a všetko v nich je dvojznačné. Mestá si myslia, že sú dielom logiky alebo náhody, no tie im nedokážu ubrániť hradby. Pri meste ti nezáleží, či obsahuje sedem alebo sedemdesiatsedem divov, ale akú odpoveď dá na tvoju otázku.“ (Italo Calvin)

Dostalo sa nám tej pocty, že vám môžeme oznámiť úžasnú vec:

Mesto Veľké Kapušany po niekoľkých rokoch výskumu a písania pripravuje vydanie prvého komplexného spracovania svojich dejín.

Kniha Dejiny Veľkých Kapušian/Nagykapos története je dielom kolektívu autorov z Prešovskej univerzity a Zemplínskeho múzea v Michalovciach pod vedením Prof. PhDr. Petra Kónyu, PhD.

• 

Väčšina z nich má už za sebou niekoľko kvalitných monografických spracovaní dejín východoslovenských miest a obcí (Prešov, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Sobrance, Humenné a i.), čo je tiež zárukou vysokej úrovne dejín našich mesta.

Kniha bude publikovaná paralelne vo dvoch jazykových podobách, slovenskej a maďarskej.

V úvodnej časti podáva kniha zaujímavé informácie o geografických a prírodných pomeroch mesta i chotára Veľkých Kapušian v širšom kontexte Použia. Po nej nasledujú výsledky starších aj najnovších archeologických výskumov z mesta a okolia, zasadzujúce Veľké Kapušany do pravekého a včasnostredovekého vývinu tejto časti Karpatskej kotliny.

Napriek dlhej kontinuite osídlenia celej oblasti sa písaná história Veľkých Kapušian začala až v roku 1214. storočia nasledujúce po tomto letopočte sú predmetom kapitoly, venovanej stredovekým dejinám Veľkých Kapušian, Malých Kapušian a susedného Čepeľa. V tomto období, od konca 13. storočia sa Veľké Kapušany vďaka existencii trhu vyvíjali ako zemepanské mesto, kým Malé Kapušany ako cirkevné centrum a Čepeľ ako poddanská obec miestnych zemepánov.

Významné zmeny vo vývine mestečka a obidvoch susedných priniesol príchod raného novoveku. V 16. storočí došlo ku zmene vlastníckych pomerov Veľkých i Malých Kapušian, keď sa z majetku Leleského prepoštstva dostali do súkromných rúk. Zároveň v mestečku i obidvoch susedných obciach zvíťazila reformácia. Veľké Kapušany boli vtedy významným zemepanským mestom na západe Užskej stolice, s výrazným podielom remeselníckeho obyvateľstva, ktoré bolo prítomné i v Malých Kapušanoch a Čepeli. Nasledujúce, 17. storočie, bolo výrazne poznačené protihabsburskými povstaniami, ktorých vojenské udalosti neraz zasiahli mestečko i obe obce a takisto viacerými pokusmi o ich rekatolizáciu. Paralelne s ňou sa obidve Kapušany opäť dostali do vlastníctva Leleského konventu. 18. storočie prinieslo doosídlenie po stratách z povstania Františka II. Rákócziho a zmenu charakteru mestečka z remeselnícko-obchodného na poľnohospodárske, s významným miestom obchodu. Zároveň sa v Malých Kapušanoch opäť udomácnila rímskokatolícka cirkev a reformovaný zbor musel z mestečka odísť do Čepeľa.

V 19. storočí sleduje monografia hospodársky, spoločenský, demografický, náboženský i národnostný vývin mestečka a obidvoch susedných obcí, účasť ich obyvateľov v revolúcii roku 1848/49 aj významné spoločensko-politické dôsledky revolúcie a vyrovnania. Aj na konci storočia bolo prevládajúcim zamestnaním v obci poľnohospodárstvo, realizované sčasti na miestnych veľkostatkoch. V mestečku pôsobilo niekoľko remeselníkov, významnejší priemyselný podnik však nevznikol. Veľké Kapušany sa vtedy stali sídlom okresu, matričného obvodu a viacerých štátnych inštitúcií, ako daňový úrad, okresný súd, žandárska stanica a pod. Popri rímskokatolíckej i reformovanej farnosti pôsobila v mestečku i početná židovská obec. Gréckokatolícke obyvateľstvo patrilo do farnosti v Maťovciach. Krátke obdobie pred prvou svetovou vojnou neprinieslo významnejšie zmeny v hospodárskom, spoločenskom či duchovnom vývine Veľkých Kapušian, okrem pripojenia Malých Kapušian a Čepeľa r. 1913. V roku 1910 bola vybudovaná cez mestečko železničná trať. Celé obdobie ukončili tragické udalosti prvej svetovej vojny, v ktorej viacerí obyvatelia Veľkých Kapušian padli a veľká časť obyvateľov sa aktívne podieľala na vojenských pôžičkách a ďalších formách pomoci vojnovému hospodárstvu.

V roku 1919, po obsadení československým vojskom začala nová etapa dejín Veľkých Kapušian. Vstup do tohto obdobia a prvé roky boli poznačené najmä skutočnosťou, že takmer všetko obyvateľstvo mestečko bolo maďarskej národnosti, čo komplikovalo jeho pozíciu počas celého obdobia prvej republiky. Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 boli Veľké Kapušany pripojené k Maďarsku, kde ostali až do konca roku 1944. Po druhej svetovej vojne, do r. 1960 bolo mesto sídlom okresu, patriaceho do Prešovského kraja. Obdobie 50. a 60. rokov prinieslo industrializáciu, boli postavené závody ako  mliekareň, pekáreň, tehelňa, podnik na výrobu nábytku a železničné prekladisko. Niekoľko desiatok roľníckych hospodárstiev bolo r. 1949 zlúčených do JRD. V roku 1960 bol ku Veľkým Kapušanom pripojená obec Čepeľ. Povojnové obdobie prinieslo utlmenie cirkevného života a postupné posilňovanie slovenskej národnosti.

• 

Posledná kapitola knihy je venovaná obdobiu po roku 1989, ktoré prinieslo postupnú demokratizáciu verejného života, obnovenie samosprávy, rozvoj súkromného podnikania a obnovenie náboženského života.

• 

• 

Kniha bude obohatená mnohými fotkami. Vyberáme zo zoznamu:

3. Új katolikus templom tervrajza a 18. század végéről,

01. Mária Terézia urbárioma Kiskapos számára,

02. Nagykapos összeírása 1682-ból,

03. Nagykapos összeírása 1588-ból,

04. Nagy- és Kiskapos a 16. századi összeírásban,

05. Nagykapos és Csepüely az 1587-iki összeírásban

06. Az országgyűlési választok névsora Kiskaposról 1861-ből,

07. Kiskapos község szabályrendelete 1890-ból,

08. Adatok a csepelyi malomról 1863-ból,

09. Nagykaposi honvédek 1848-ban,

10. A kaposi járás községei az 1799-iki adóösszeírásban,

11. A kiskaposi róomai katolikus plébánia egyházlátogatása 1832-ből,

12. Az országgyűlési választók névsora Nagykaposról 1875-ből,

163. Csepely az 1828-iki országos összeírásban

Kniha o Veľkých Kapušanoch bude podľa nás nekonečná kniha. Dôležité bude, či ju čitateľ bude vnímať, ako otvorenú a povzbudzujúcu k stále novým interpretáciám nášho vnímania a chápania nášho mestského prostredia. Ukáže nám bohatstvo všetkých možných podôb mesta a zároveň nás bude provokovať k vytváraniu ďalších a ďalších vrstiev v ňom.