Tradícia od roku 1961 žije ďalej: Príbeh poľovníkov z PZ LIGET Veľké Slemence

Jún je na Slovensku venovaný poľovníctvu – mesiacu, ktorý nám pripomína, že poľovníctvo nie je iba o love, ale predovšetkým o vzťahu k prírode, starostlivosti o zver a zodpovednosti za krajinu, v ktorej žijeme.

Pripravili sme pre vás sériu rozhovorov, v ktorých nahliadneme bližšie do sveta poľovníctva. Predstavíme vám poľovnícke združenia z nášho regiónu, ľudí, ktorí sa tejto tradícii venujú, ale aj témy, ktoré mnohí možno nepoznajú – napríklad poľovnícku kynológiu či každodennú prácu poľovníkov mimo samotných poľovačiek.

V prvom rozhovore sme sa rozprávali s poľovníckym hospodárom Júliusom Tóthom z PZ-LIGET Veľké Slemence, ktorý nám priblížil, prečo poľovník nie je len „muž s puškou“, čo všetko sa skrýva za touto tradíciou a čo robí poľovník vtedy, keď práve nestojí na poľovačke.

Nahliadnite s nami za hranice stereotypov a spoznajte svet, kde zohráva hlavnú úlohu úcta k prírode a zodpovednosť. 

  

Ako by ste predstavili vaše poľovnícke združenie ľuďom, ktorí s poľovníctvom nemajú skúsenosti?

Poľovnícke združenie PZ-LIGET Veľké Slemence patrí medzi významné poľovnícke organizácie regiónu s bohatou tradíciou siahajúcou až do roku 1961. Už viac ako šesť desaťročí sa jeho členovia venujú ochrane prírody, starostlivosti o zver a zachovávaniu poľovníckych tradícií pre budúce generácie.
Združenie dnes tvorí 27 členov, ktorých spája spoločná vášeň pre poľovníctvo, zodpovedný prístup k hospodáreniu v revíri a úcta k prírode. Poľovný revír sa rozprestiera na výmere 3 139 hektárov, čo poskytuje vhodné podmienky pre rozmanité druhy voľne žijúcej zveri a zároveň vytvára priestor na aktívnu starostlivosť o krajinu.
Charakter a identitu združenia symbolizuje srnec, ktorý sa nachádza aj v jeho logu, pretože srnec predstavuje eleganciu, ostražitosť, silu a prirodzenú súčasť miestnej prírody. Je symbolom harmonického vzťahu medzi človekom a prírodou, ktorý je základnou hodnotou PZ-LIGET Veľké Slemence. Názov LIGET pochádza z maďarského slova označujúceho háj alebo lesík a vyjadruje úzke spojenie nášho poľovníckeho združenia s prírodou, lesmi a krajinou regiónu Veľké Slemence.
Poľovnícke združenie PZ-LIGET Veľké Slemence sa počas svojej existencie podieľa nielen na starostlivosti o zver a poľovný revír, ale aj na rozvoji spoločenského života, uchovávaní tradícií a budovaní dobrých vzťahov medzi poľovníkmi a verejnosťou. Vďaka obetavej práci svojich členov zostáva rešpektovanou súčasťou regiónu a dôstojným pokračovateľom
poľovníckych tradícií založených v roku 1961.

Ako sa zmenilo poľovníctvo za posledné roky z vášho pohľadu?

Poľovníctvo sa za posledné roky výrazne zmenilo. Kedysi bolo vnímané najmä ako lov zveri, dnes je oveľa väčší dôraz kladený na ochranu prírody, starostlivosť o zver a zachovanie rovnováhy v krajine. Poľovníci sa aktívne podieľajú na prikrmovaní zveri v náročných obdobiach, budovaní a údržbe poľovníckych zariadení, monitorovaní zdravotného stavu zveri či ochrane poľnohospodárskych kultúr pred škodami. Významnou zmenou je aj rozvoj
technológií, legislatívy a vyššie nároky spoločnosti na zodpovedný výkon poľovníctva. Dnes musí byť poľovník nielen dobrým hospodárom, ale aj ochrancom prírody a partnerom pre verejnosť. Napriek týmto zmenám však zostávajú zachované základné hodnoty poľovníctva – úcta k prírode, zveri a poľovníckym tradíciám.

Akú úlohu zohráva mladá generácia vo vašom združení? Darí sa vám odovzdávať tradície ďalej?

Mladá generácia je pre budúcnosť nášho združenia mimoriadne dôležitá. Uvedomujeme si, že poľovnícke tradície, skúsenosti a hodnoty môžu prežiť len vtedy, ak ich budeme odovzdávať mladším členom. Preto sa snažíme zapájať mladých poľovníkov do života združenia, do starostlivosti o zver, práce v revíri aj do spoločenských a kultúrnych aktivít.
V PZ-LIGET Veľké Slemence si veľmi vážime, že medzi našimi členmi sú aj mladší poľovníci, ktorí majú záujem pokračovať v odkaze starších generácií. Skúsenejší členovia im odovzdávajú svoje vedomosti a praktické skúsenosti, či už pri starostlivosti o zver, hospodárení v revíri alebo dodržiavaní poľovníckej etiky. Veríme, že sa nám tradície darí úspešne odovzdávať ďalej. Moderná doba prináša nové výzvy a pohľady na poľovníctvo, no základné hodnoty – úcta k prírode, zodpovednosť, kolegialita a ochrana poľovníckych tradícií – zostávajú rovnaké. Práve spojenie skúseností starších a energie mladších je zárukou, že naše združenie bude úspešne pokračovať aj v budúcnosti.

Ako vyzerá bežný deň poľovného hospodára? Čo všetko má na starosti?

Práca poľovného hospodára je veľmi rozmanitá a rozhodne sa neobmedzuje len na obdobie poľovačiek. Bežný deň zahŕňa kontrolu revíru, sledovanie stavu a zdravotného stavu zveri, kontrolu krmovísk, posedov a ďalších poľovníckych zariadení. Dôležitou súčasťou práce je aj organizovanie starostlivosti o zver, plánovanie prikrmovania, evidencia zveri a vedenie
potrebnej administratívy. Poľovný hospodár zároveň dohliada na dodržiavanie poľovníckych predpisov, koordinuje činnosť členov združenia a komunikuje s vlastníkmi pozemkov, lesníkmi, poľnohospodármi či štátnymi orgánmi. V prípade škôd spôsobených zverou alebo mimoriadnych situácií zabezpečuje potrebné opatrenia.

V našom PZ-LIGET Veľké Slemence je úlohou poľovného hospodára predovšetkým zabezpečiť, aby sa o zver a revír s rozlohou 3 139 hektárov staralo zodpovedne a v súlade s princípmi poľovníctva a ochrany prírody. Je to práca, ktorá si vyžaduje čas, skúsenosti, dobrú organizáciu a najmä vzťah k prírode

S akými najväčšími výzvami sa dnes poľovníci stretávajú?

Premnoženie alebo nerovnováha populácií zveri, keď v niektorých oblastiach dochádza k premnoženiu druhov, ako je napríklad diviaka lesného čo spôsobuje škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch.

Stretávame sa aj so šírením chorôb zveri. Veľkým problémom sú ochorenia ako Afrického moru ošípaných, ktoré ohrozujú voľne žijúcu zver aj hospodárske zvieratá a poľovníci sa v tomto prípade podieľajú na monitoringu a opatreniach na obmedzenie šírenia nákazy.

Tiež vnímame ako sa mení klíma a počasie je doslova nevyspytateľné, až extrémne. Napríklad Suchá, miernejšia zimy či častejšie extrémne prejavy počasia menia dostupnosť potravy, migráciu a rozmnožovanie zveri.

Vidíme aj stratu a fragmentáciu biotopov, keď sa človek doslova rožširuje do prírody, výstavbu ciest, intenzívne poľnohospodárstvo, čo rozdeľuje prirodzené biotopy zveri a sťažuje jej pohyb a znižuje biodiverzitu.

A tiež dochádza ku konfliktom medzi ľuďmi a zverou. Ako príklad uvediem rastúci počet stretov zveri s dopravou, škody na úrode či návštevníci prírody pohybujúci sa mimo vyznačených trás vytvárajú nové problémy pri manažmente zveri.

Ako vnímate vzťah verejnosti k poľovníctvu – je skôr pozitívny, alebo ho treba ešte vysvetľovať?

Verejnosť čoraz viac diskutuje o etických otázkach lovu. Poľovníci preto musia vysvetľovať svoju úlohu pri regulácii populácií, ochrane biotopov a starostlivosti o krajinu. Áno určite treba vysvetľovať.

Čo by ste chceli, aby si ľudia odniesli z mesiaca poľovníctva? Aké posolstvo?

Mnohí ľudia si poľovníctvo spájajú predovšetkým s lovom, no významnú časť práce poľovníkov tvorí monitoring zveri, ochrana jej biotopov, pomoc zvieratám počas náročných období, spolupráca pri prevencii chorôb či starostlivosť o krajinu. Moderné poľovníctvo sa snaží prepájať tradície s poznatkami ekológie a ochrany prírody. Mesiac poľovníctva je tiež príležitosťou na dialóg medzi poľovníkmi a verejnosťou. Cieľom je, aby ľudia lepšie porozumeli tomu, ako fungujú lesné a poľné ekosystémy, aké výzvy prináša manažment voľne žijúcej zveri a prečo je dôležitá spolupráca všetkých, ktorí prírodu využívajú a chránia. Hlavné posolstvo by teda mohlo byť: Poznajme prírodu, rešpektujme ju a spoločne sa starajme o jej budúcnosť.