List druhý k 805. výročiu mesta Veľké Kapušany( MsKs Veľké Kapušany)

                                                           A S A N A

   

      Bol pekný teplý deň. Časť mužov z kmeňa odišla loviť, ostatní chystali nové obydlie z kusov dreva. Ženy varili, opravovali časti kožených odevov a niektoré miešali hlinu na hlinené nádoby. Deti s krikom pobehovali alebo sa hrali.

     Asana, mladé dievča z kmeňa, práve vyberalo vypálený hlinený džbán z horúcej pahreby, keď spozornela.

Začula hlasnú vravu a zazrela prichádzajúcich  cudzincov v sprievode  strážcov ich kmeňa. Poznala ich. Ich kmeň im dával džbány, panvice a iný hlinený riad a oni  – cudzinci na výmenu, ponúkali tvrdé, lesklé a veľmi ostré kamienky .

Škrabali nimi kožu, rezali nimi a muži ich používali pri výrobe šípov, sekier a kopijí.

    Asanin dedo, Olu, ktorý stál na čele ich kmeňa spolu s inými mužmi sa s nimi zvítali. Muži si posadali ženy  prinášali pre hostí vodu, med a pečené mäso. Začali ponúkať a vymieňať tovar. 

     Matka kývla Asane, aby prišla pomôcť. Asana nalievala vodu, lámala medové plásty a vždy, keď sa jej oči stretli s očami jedného z mladých cudzincov, pocítila ako sa jej   rozbúšilo čosi v hrudi.

„Dan, Dan, Dan“ – ozývalo sa v jej vnútri, odkedy sa dozvedela ako sa volá.

     Až neskôr si uvedomila ako sa mladík zakaždým zapýril,  keď sa im stretli pohľady.

    Muži poslali ženy preč. Ich rozhovor sa týkal už iba výmeny tovaru.

    Medzitým prišli z lovu muži. Doniesli statného diviaka.

Ženy sa  hneď pribrali rezať a krájať mäso a škrabať kožu z uloveného zvieraťa.

    Asana, sústredene čistila džbán a ani nepostrehla za sebou stojacu postavu.

    „Asana“ – ozvalo sa za ňou.

Obrátila sa.

Za ňou stál Dan a podával jej kamenný amulet na koženom prívesku.

„Pre teba“ – povedal a po malej odmlke dodal „Poď so mnou  Asana.  Žime spolu v osade nášho kmeňa“.

    Asane od  rozrušenia vypadol z ruky džbán a rozbil sa na márne kúsky.

-„Prídeš Asana?“ – opýtal sa Dan a na čelo mu vyrazili kvapôčky potu.

Asana, nemo  prikývla. Vstala. Dan ju objal a privinul k sebe.

     Olu, náčelník kmeňa súhlasil, ako aj Asaniny rodičia..

Na druhý deň sa cudzinci hneď zrána pripravovali na odchod. Ovešaní keramický nádobami a kožušinami  sa rozlúčili.

Asana  vyobjímala Oluho, rodičov a svojich súrodencov. V očiach jej svietili kvapôčky sĺz radosti i ľútosti zároveň.

Ešte raz sa pozrela na svojich rodičov, zodvihla pravú ruku a otočila sa poberúc sa za svojim novým životným osudom. 

 

„Neolitické osídlenie Veľkých Kapušian dokladajú zlomky keramiky, ktoré boli nájdené v bývalej tehelni . Zachovali sa na nich stopy po čierno maľovaných horizontálnych líniách“.

In: Kolek. Autorov, Archeologické dedičstvo Zemplína, 2004, Michalovce

 

Prof. PhD. J. Vladár, DrSc. Cesty dávnoveku, Kontexty kultúry a turizmu, 1/2011, Filozofická fakulta UKF, Nitra

Na súvekých pravekých sídliskách východného Slovenska je častý výskyt obsidiánu, ktorý sa z Potišia /Cejkov, Viničky, Kašov, Býšta a. i./ dostával do  rôznych bližších aj vzdialenejších oblastí. De facto ide vlastne o najstaršiu „obchodnú cestu“ už od obdobia praveku.

 

Všetky práva vyhradené ©

 

                                                                                             PhDr. Štefan Töviš