Cholera a Veľké Kapušany. V roku 1970 k nám prišla z EVO 2 . Cholera v našom meste v minulosti a iné epidémie na východnom Slovensku.
Prečo spomíname na choleru v týchto dňoch?
Koncom októbra pred 53 rokmi potrápila naše mesto cholera. 29. októbra 1970 boli vydané mestom protipandemické opatrenia voči cholere.
Doslovný prepis výzvy:
VÝZVA PRE VŠETKÝCH OBYVATEĽOV MESTA VEĽKÉ KAPUŠANY:
V poslednom čase sa v našom meste a jeho okolí vytvorilo ohnisko nebezpečnej nákazy cholery. Je to črevná nákaza, ktorej pôvodcovia sa dostávajú do úst znečistenými rukami, potravou aj cigaretami. Zdravotnícka služba robí všetky protipandemické opatrenia k likvidácii tohto ohniska nákazy. Je potrebné, aby k urýchleniu likvidácie tejto choroby ste prispeli aktívne aj Vy. Obvodový epidemiologicky štáb vo Veľkých Kapušanoch Vás žiada, aby ste :
1.Dôsledne dodržiavali osobnú hygienu, najmä pravidelné umývanie rúk pred každým jedlom a po každom použití záchoda.
2.Dodržiavali čistotu svojho okolia, pracovného a životného prostredia, lebo nečistota umožňuje množenie bacilov. Odpadky jedál umožňujú množenie hlodavcov, ktorých v našom meste je veľké množstvo. Myši a potkany môžu byť aktívnymi prenášačmi tejto nákazy.
Žiadame Vás ihneď urýchlene urobiť dokonalý poriadok v okolí Vašich domov, v pivniciach, dvoroch, hnojiskách, stajniach a pod.
Hygienická služba spolu s orgánmi Verejnej bezpečnosti prevedie kontrolu Vami urobených opatrení. Tam, kde zistí neporiadok, nedostatočné plnenie tejto výzvy, bude na mieste ukladať osobné pokuty. Po uskutočnení týchto opatrení štáb pripravuje celomestskú deratizačnú akciu k ničeniu hlodavcov.
Očakávame, že v záujme ochrany Vášho zdravia, uskutočníte poriadok vo Vašich príbytkoch a ich okolí.
Veľké Kapušany, 29. X. 1970
OPATRENIA:
- Dochádzajúci robotníci z Vojan boli prechodne ubytovaní na ZDŠ maďarskej
- Prerušilo sa vyučovanie na veľkokapušianskych školách
- Zákaz zhromažďovania
- Izolované stredisko v budove SPTŠ pre rodinných príslušníkov podozrivých
- Celé okolie spadalo do karantény a bolo strážené vojskom
- Očkovanie. Keďže sme očkovaciu látku nevyrábali dodal nám ju Červený kríž zo Švajčiarska, Sovietskeho zväzu, Poľska a Maďarska.
- V prvom rade boli zaočkovaní vojaci, zdravotnícky personál a zamestnanci EVO
- Následne boli zaočkovaní zamestnanci obchodov a učitelia
- Ostatné obyvateľstvo pre nedostatok očkovacej látky, dostalo na osobu krabičku antibiotík Tretracyklyn, alebo Chloramphenicol.
- Prísna hygiena verejných priestranstiev, ulíc, obyvateľstvo vyzvané k veľmi prísnej hygiene.
Naprieč históriou stále trápi a straší ľudstvo nejaká pandémia. Pohľad do histórie ukazuje, že za pandémie mohli nedodržiavané opatrenia a nedôvera voči ,,vrchnosti,,. Ći sa nám to páči, či nie, či s tým súhlasíme, či nie, je to stále opakujúca sa situácia, či obraz tej ktorej doby.
Najťažšie je naučiť sa stále si umývať ruky.
„Len čo sa epidémia pominie, zabúdame na ostražitosť a hygiena sa opäť stáva piatym kolesom na voze – až do ďalšieho nešťastia.“
Náš prierez cholerovou pandémiou začneme od najmladších prípadov k tým starším zdokumentovaným.
Rok 1970, obec Vojany, výstavba EVO 2.
Koncom októbra 1970 v Trebišovskom okrese prepukla epidémia cholery. Ohnisko nákazy sa nachádzalo vo Vojanoch, kde práve prebiehala výstavba elektrárne EVO 2 .
V novinách sa nesmela o tom uverejniť žiadna správa, hneď sa však zaviedli prísne karanténne opatrenia. V michalovskej nemocnici postihnutým najprv diagnostikovali „akútnu pankreatitídu“. Dvaja zomreli, ďalších sedemnástich však z najhoršieho dostali.
Expertíza ukázala, že vojanskú epidémiu vyvolalo „Vibrio cholerae, biotyp El Tor, hemolitický kmeň, vyskytujúci sa vo svete už iba ojedinele“. Zdroj nákazy zistili v závodnej jedálni, mali tam napríklad upchatú odpadovú rúru. Nosičom baktérií bol jeden učeň.
Dnešný trebišovský hygienik Jozef Sládek vtedy študoval na vysokej škole v Prahe. “Blížili sa Vianoce, ale študenti z východu republiky sa nemohli dostať domov, do postihnutej oblasti sa totiž nesmelo cestovať ” spomína.
Vláda tam nasadila armádu, vznikol sanitárny kordón. A hoci platil prísny zákaz vycestovania z ohniska nákazy, skupiny rómskych utečencov sa čoskoro objavili až na severnej Morave. Ako sa na svojich rebrinákoch vyhli cestným kontrolám, ostáva dodnes záhadou.
Cholera sa najčastejšie prenáša vodou, no v nedostatočných hygienických podmienkach sa môže významne uplatniť aj fekálno-orálny proces a prenos potravinami, kontaminovanými vodou, rukami a muchami.“
Ale odkiaľ sa cholera na východnom Slovensku (v druhej polovici 20. storočia!) vlastne vzala? To bol dlho predmet najväčšieho tajomstva. Významný slovenský epidemiológ Juraj Červenka vtedy iba naznačil kolegom, ako sa veci majú, keď parafrázoval okrídlený latinský výrok o svetle z východu „Ex Orientis lux et chorea“. (Cholerová epidémia sa v tom čase vyskytla aj na druhej strane štátnej hranice – v bývalom Sovietskom zväze). ( stavbári zo ZSSR?)
OPATRENIA MESTA VOČI ŠÍRENIU CHOLERY( z kroniky mesta Veľké Kapušany) :
Tak ako dnes, platilo to už aj vtedy:
Najviac sa však obava návratu niektorých už zabudnutých infekcií alebo vpádu novo vznikajúcich, do najzaostalejších rómskych osád: „Hygienické podmienky sú tam na to už vytvorené, stačí len zavliecť nákazu…“
Zdroj fotografie: Archív MR
Rok 1831 rok smrtiacej epidémie cholery aj vo Veľkých Kapušanoch.
15. august – 4. október 1831.
Rok 1831 bol rokom, keď ľudia dávno zabudli na veľké morové nákazy( posledná zúrila u nás v roku 1710), keď vďaka pokrokom v medicíne, povinnému očkovaniu, ustupovali aj iné nebezpečné choroby. Napr. voči pravým kiahniam – epidémií, ktorá si v minulosti vyžiadala veľmi veľa obetí sa zaviedlo povinné očkovanie. Ako to fungovalo v našom meste ? Napríklad v roku 1828 stoličný lekár zaočkoval vo Veľkých Kapušianoch 15, v Malých Kapušanoch 17 a v Čepeli 8 detí . Pri ďalšom zaočkovaní 15, 14, 6.
Zdá sa Vám to málo? Omyl. Ide o deti. A podľa jozefínskeho sčítania z roku 1828 bolo vo Veľkých Kapušanoch 102 domov, v Malých Kapušanoch 56 a v Ćepeli 37 domov. Môžeme sa baviť asi približne o 1200 obyvateľov. Preto údaje neporovnávajme s dnešnými mestom.
Cholera k nám prenikala uprostred leta cez Ukrajina a Poľsko, na východnom Slovensku ochorel každý druhý obyvateľ. ( konkrétne od vojakov z Haliče- možno pre Vás skôr známa ako Galícia. Bolo to miesto bojových konfliktov, kde mnohokrát pôsobili vojaci aj z nášho územia. O Haliči ste možno počuli v súvislosti s rokom 1848, 1. svetovou vojnou, ale boli aj staršie boje. Tu konkrétne ale: na naše územie choleru doviekli ruské vojská pri presune z Perzie do Poľska, ktoré šli pomôcť potlačiť povstanie poľských kniežat proti cárovi. Z Haliče do Uhorska potom nákazu doviezli obchodníci so soľou na pltiach, ktoré sa plavili dolu Tisou do Torkáňa a ďalej do Tokaja. Uhorská vrchnosť na to zareagovala uzavretím hraníc a zavedením kontroly na hraniciach. Angažovali dokonca samotných poddaných, zamestnávali ich ako strážnikov, ktorí mali za úlohu strážiť dôležité priechody, priesmyky a podobne) . Na jar 1831 ale miestodržiteľská rada ochranu odvolala. Epidémia v Haliči bola totiž na ústupe. O tri mesiace však sa dovalila druhá vlna a udrela v plnej sile už aj v Zemplíne, v Šariši a na Spiši.
Ľudia padali ako muchy, mnohí neprežili nebezpečné hnačkové ochorenie.
Podľa úradných záznamov stolice začala v mestečku epidémia 26.augusta 1831 ( podľa matrík farnosti bola ale 1. obeť už 15. augusta). Podľa úradných záznamov u nás ochorelo celkom 20 obyvateľov. Z nich sa 13 uzdravili a siedmi umreli. Skutočný počet obetí mohol byť omnoho vyšší. Práve podľa matŕík rímskokatolickej a reformovanej farnosti, kde si epidémia pr´vú obeť vyžiadala už 15. augusta a poslednú 4. októbra. Cholera je pritom ako príčina smrti uvedená u 5 katolikov a 6 reformovaných. Skutočný počet zomretých v mesiacoch august a september 1831 bol však 10 katolíkov a 12 reformovaných. Príčinou smrti v ´dalších prípadoch mala byť horúčka, príp. iná choroba, čo však mohla byť práve cholera.
Umrelo podľa úradných záznamov 7 obyvateĺov? Či podľa matrík ako príčina úmrtí na choleru 11? Matriky sú presnejšie ako úradné záznamy. Či podľa nesprávne uvedenej príčiny smrti 22? Asi to najvyššie číslo, ke´ďže naše mesto patrilo k miestam s najväčším počtom obetí.
Zase sa Vám to zdá málo? Omyl. Ide približne o 2 % obyvateľstva. Ak sa na to chcete pozrieť dnešným pohľadom mesta, tak pri dnešnom počte cca. 9600 obyvateľov by to znamenalo, že epidémia si v priebehu 50 dní, teda za necelé 2 mesiace zoberie 192 obetí. Obetí, nie chorých a vyliečených. Ochorel každý druhý obyvateľ východného Slovenska.
Straty na obyvateľstve počas epidémie nepriamo dokladá takisto súpis usadlostím opustených v dôsledku cholery. Vo Veľkých Kapušanoch sa úplne ( nie čiastočne) vyľudnilo zo 102 domov 5 , v Malých Kapušanoch 0, v Čepeli z 37 – 2.
Epidémia cholery sa stala predzvesťou ďalšej veľkej tragédie, roľníckeho, tzv. cholerového povstania, ktorého centrum bolo práve v Zemplínskej stolici . K tejto udalosti sa raz vrátime v inom článku z dôvodov že:
1. epidémia, aj keď bola podnetom na sociálny výbuch, skutočné príčiny boli v hospodárskom a spoločenskom vývine ( po ľudsky- ke´ď tzv. nespokojní a iní chceli využiť choleru na prevrat a ovládanie krajiny a využili na to sedliakov). Keď epidémiu zneužili na politický boj. A zase sa opakujúca história.
2. práve kvóli kontroverznej postave, ktorou je zeman Peter Tasnády z Malých Raškoviec, uvádzaný tiež ako vodca tzv. Východoslovenského roľnického povstania v roku 1831.
Podľa oficiálnych štatistík sa v Uhorsku nakazilo cholerou celkovo 536 517 osôb, z nich 237 641 chorobe podľahlo (mnohonárodnostné kráľovstvo malo vtedy okolo 10,6 milióna obyvateľov, z toho približne 1,5 milióna Slovákov).
Cholera vstúpila do nášo mesta ešte v roku 1893. Zaznamenali 2 prípady, jeden z toho smrteľný.
Protipandemické opatrenia.
Nebolo dostatok informácié o chorobe. Mnohí lekári pritom nákazu stále podceňovali a označovali ju iba za akési ,,prechladnutie čriev,,.
Aké boli príznaky choroby a aký mala priebeh?
Triaška, slabosť, závraty, bolesti hlavy, nechutenstvo, úzkosť či strach. Z tých závažnejších to boli bolestivé kŕče, silné dávenie a zvýšené vylučovanie stolice. Dochádzalo k veľmi rýchlej dehydratácii celého tela a malo to rýchly priebeh. Keď dochádzalo k rýchlym a prudkým hnačkám a dáveniu, organizmus sa veľmi rýchlo dehydroval. Do 12 hodín dochádzalo k zlyhávaniu obličiek a potom k smrti.
Poddaní žili v zaostalých hygienických podmienkach. Stoličné panstvo na rpíkaz štátnych úradov sa usilovali spomaliť šírenie epidémie dezifekciou zdrojov pitnej vody ( sypanie dezinfekčných prostriedkov do studní), uzavretím postihnutých dedín vojenskými kordónmi, presp. obecnými strážami, hliadkovanie v chotároch, zakladanie oddelených cholerových cintorínov a urýchlené pochovávanie mŕtvych).
Opatrenia boli neúčinné, pretože:
- stoliční lekári sa báli vstúpiť do postihnutých území
- nízka úroveň hygieny
- nevedomosť vidieckeho obyvateľstva , ktoré nerozumelo opatreniam, alebo ich odmietalo vďaka zosnovateľom cholerového povstania( ich politikých ambícií) – Cholera je výmysel, páni nás chcú otráviť.
- nespokojnosť podnecovali aj kňazi pobúrení príkazmi o osobitných cholerových cintorínoch , spoločných hroboch a pod.
- k nespokojnosti prispeli aj tzv. liečitelia, ktorí ponúkali zázračné prípravky ( na cholere chceli zbohatnúť)
- obyvatelia nedodržiavali nariadenia – pohybovali sa medzi župami a napr. nedodržiavali odporúčania prevárať pred konzumáciou vodu, keďže cholera sa zdržiavala hlavne v infikovanej vode. Ale šírila sa aj potravinami, napríklad konzumáciou rýb, ktoré v infikovanej vode žili.
- Ľudia boli nastavení tak, že im lekári chcú ublížiť.
Spôsoby liečby? Prevencia.
Vydávali a distribuovali sa obežníky, aby sa k ľuďom dostali odporúčané spôsoby liečby.
Odporúčali, napríklad, aby bola nakazená osoba izolovaná, a keď už počty presahovali únosné čísla, zriaďovali sa lazarety. Pri liečbe šlo o také bežné postupy, zraziť teplotu pacienta, potiť sa a podobne. Využívali sa rôzne ľudové recepty na bylinkové čaje, zábaly, obklady a prirodzene aj dostupné lieky, ako bol bizmutový prášok na kŕče či ópium na zmiernenie bolestí.
Aké asi mohli byť hygienické podmienky na slovenskej dedine pred 150, 100 a na mnohých miestach aj pred 50 rokmi? Podľa zachovaných dokumentov a svedectiev boli – pod kritiku.
Zaobišli sa bez umývadla i WC
Málokto urobil pre základnú zdravotnícku osvetu na Slovensku viac ako český lekár Ivan Hálek. Pred 110 rokmi (päť rokov po svojej promócii) prišiel na Kysuce a väčšinu ich obyvateľov našiel žiť ešte v stredovekých podmienkach.
„Kúpajúci sa dedinčan je u nás vždy ešte výnimkou,“ napísal Hálek. „Lež oni si necenia vodu ani ako prostriedok na nadobudnutie a udržanie čistoty. Koľkým z nich stačí, že si ráno, keď vstali z postele, naberú z hrnčeka vody do úst, pustia si ju do dlaní a mokrými rukami ošúchajú si tvár. Ani pred jedením si ruky neumyjú. Preto v toľkých našich dedinských domoch nenájdete umývadla. Je to zbytočný riad. O kefke na zuby ani nehovorím.“
V lete boli veľkou pliagou v dedinskom príbytku – muchy. Hálek trpezlivo vysvetľoval, prečo sú muchy nebezpečné: „Vo výkaloch, ktoré mucha primešiava nám do jedál, sú neraz aj takzvané choroboplodné zárodky, mikróby, ktoré spôsobujú a prenášajú rôzne ochorenia: týfus brušný, červienku, črevné katary a pod.“
Za najdôležitejšie v boji s muchou považoval Hálek „hygienicky správne záchody“. Je to až na neuverenie, ale pred 80 rokmi väčšina dedinských príbytkov nemala ani suchý záchod. Vtedajší lekár dával do pozornosti takzvaný americky typ vidieckeho WC.
„Je to jednoduchá drevená búdka so strechou, okienkom a komínčekom na vetranie,“ vysvetľoval. „Okienko je zamrežované hustou sieťkou, v komínčeku je sieťová pasca na muchy. Zvláštnosťou tejto búdky je vlastne iba presnosť stolárskej práce, aby nevznikla nijaká, čo ako úzka škára, ktorou by sa mohla prešmyknúť mucha.“
Stodolu milo prekvapilo, že takmer v každom dvore našiel nový záchod, ibaže málokde toto jednoduché drevené zariadenie (aj keď nie práve amerického typu) používali. Vystavať ho museli, lebo to nariadili okresné orgány, keď sa ich však župný lekár spýtal, prečo majú na WC pribité dvere, odpovedali: „Ktože by si hnusil do takého nového?! Veď za chlievmi i v záhrade miesta dosť.“
Obrazy horšie ako z Danteho pekla
Hálek i Stodola prežili prvú svetovú vojnu na fronte ako vojenskí lekári. Priniesli si odtiaľ skúseností, ktoré by inde sotva kedy získali. Napríklad Stodola slúžil v takzvanom cholerovom vlaku, ktorý premával medzi Miškovcom a Medzilaborcami. Tam v železničnom sklade videl vraj obrazy, ktoré nenájdeme ani v Danteho pekle.
„Na slame zvíjalo sa vyše tristo chorých,“ spomínal neskôr, „niektorí už v posledných kŕčoch. Všetky drevené stĺpy, podpery objímali chorí a bolestne stenajúc, vydávali zo seba ešte zvyšky tekutiny črevami alebo ústami.“
Naložili teda do vlaku s trinástimi vozňami všetkých okrem tých, čo už dokonávali. „Kvapkal som ópium, umierajúcim striekal kamforu, ale do Miškovca som priviezol osemnásť mŕtvych. Všetci umreli v posledných kŕčoch na záchode.“
To sa stalo v prvom roku vojny. V druhom a treťom roku, najmä v zimných mesiacoch, sa na ruskom fronte rozšírila možno ešte horšia pliaga – škvrnivka, škvrnitý týfus zvaný aj flektýfus. Ide o ťažké horúčkovité infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva baktéria Rickettsia prowazekii, prenášaná šatovými všami. Vraj máloktorý pôvodca nákazy zahubil na svete toľko ľudí, ako práve tento mikrób.
Kým choleru sa po prvej svetovej vojne podarilo hygienickými opatreniami takmer zlikvidovať, o škvrnivke sa to dalo povedať až po ďalšom svetovom požiari. Napríklad v Šarišsko-zemplínskej župe sa ešte aj začiatkom roku 1944 vyskytla taká epidémia škvrnitého týfusu, že museli kvôli nej vyhlásiť zákaz cestovania vlakom i autobusmi, ktorý postupne rozšírili na celé územie Slovenska.
V tom čase už bol na svete „zázračný“ liek zvaný penicilín. Podľa odborníkov zachránil milióny životov v záverečnej fáze vojny. Pri vylodení Spojencov v Normandii v júni 1944 už mali Američania dostatok tohto antibiotika, zatiaľ čo Nemci a Japonci tajomstvo jeho výroby ešte neodhalili.
O rok neskôr, v júni 1945, prišli z Ameriky prvé zásielky penicilínu (v rámci akcie UNRRA) konečne aj na Slovensko. Pomáhali najmä pri tlmení povojnových epidémií brušného týfusu. Ročne sa u nás vyskytlo priemerne 3 000 prípadov tohto ochorenia, z nich takmer desatina sa končila smrťou. Dovezený penicilín sa však ku každému pacientovi nedostal a na čiernom trhu mal cenu zlata. Preto sa postupne začal vyrábať aj u nás. Najprv v českých Roztokách a od roku 1958 v Slovenskej Ľupči.
Dobre utajené epidémie
Chvíľu sa zdalo, že masové očkovanie a antibiotiká znamenajú koniec ničivých epidémií. Rýchlo sa však ukázalo, že také „špinavé“ ochorenia, ako sú cholera, týfus či dyzentéria, nemožno zvládnuť bez dostatočnej hygieny a sanitačných opatrení, bez zlepšenia výživy a potravinárskych technológií.
Až v poslednom čase vychádza najavo, že epidémia škvrnitého týfusu sa na Slovensku vyskytla ešte aj 16 rokov po vojne. Len vtedy sa také veci nezverejňovali. Svetovej zdravotníckej organizácii to však úrady v roku 1961 museli nahlásiť a ČSSR mala medzinárodnú hanbu, veď škvrnivka súvisí so základnou hygienou. Prípad sa stal v jednej rómskej osade pri Zvolene. Ľudia sa tam v tuhej zime pozakrývali starými handrami, v ktorých prežili infikované šatové vši.
Čo nám ešte špina prinesie?
Doktor Sládek môže porozprávať aj o poslednej známej epidémii brušného týfusu u nás, ktorá sa vyskytla v roku 1975 (!) vo Vranove nad Topľou, s ohniskom v tamojšej Bukóze. „Mali tam vtedy problémy s dodávkou pitnej vody, a tak ju načas nahradili technologickou vodou, ktorú brali z rieky Ondava a do tej sa vypúšťali splašky. Ľudia sa jej napili a bolo to.“
Netreba zabúdať, že v tých rokoch vodovod a kanalizácia neboli ešte na slovenskom vidieku takou samozrejmosťou ako dnes. Mohol sa nimi pochváliť iba každý štvrtý a v niektorých regiónoch iba každý piaty byt či dom. Pritom dodržiavanie základných hygienických predpisov podliehalo – vtedy, ako aj dnes – akýmsi čudným výkyvom.
Zdroje nákazy cholery.
Prirodzeným zdrojom cholery je iba človek, ktorý vylučuje baktérie stolicou a zvratkami vo veľkom množstve. Vibriá ničí teplota 55° Celzia za 15 minút. Okamžite ich dokážu zničiť aj kyseliny a baktérie sú citlivé aj na chlór a dezinfekčné prostriedky. Naopak, dobre sa im darí v znečistených vodách a na povrchu kontaminovaných potravín. Zdrojom nákazy teda môže byť kontaminovaná voda alebo nedostatočne tepelne upravené morské ryby a rôzne plody mora. Cholera sa môže preniesť aj priamo z človeka na človeka.
Podstata ochorenia
Patologický účinok toxínu cholery sa prejavuje v tenkom čreve infikovaných ľudí. Keďže napadnutá bunka spätne neprijíma vodu ani ióny sodíka, organizmus sa odvodní. Pacient zomiera na dehydratáciu. Chorí na choleru sa preto liečia rýchlou náhradou tekutín a podávaním izotonických roztokov do žily. Poskytnutie tejto pomoci je však problematické najmä počas veľkých epidémií v chudobných krajinách.
Ako prebieha ochorenie?
Cholera je prudké črevné infekčné ochorenie, ktoré charakterizuje vodnatá hnačka, zvracanie a rýchla dehydratácia. Rýchly únik vody stolicou a zvratkami mení telo pacienta na kostru potiahnutú vráskavou kožou a jeho celkový vzhľad vzbudzuje strach. Tento proces je pomerne rýchly. Dospelý človek postihnutý cholerou môže za 24 hodín stratiť až 30 litrov tekutín.
Epidémie cholery v minulosti
Už pred 2 500 rokmi sa vraj cholera vyskytovala hlavne na Blízkom východe, ako aj v Ázii v povodí riek Gangy a Brahmaputra, kde sa nachádza doteraz. Prvé záznamy o cholere pochádzajú približne z roku 400 pred n. l.. Písomné zmienky o cholere sa nachádzajú aj v staroegyptských papyrusoch a u starých hinduistických liečiteľov. V Európe sa cholera rozšírila začiatkom 19. storočia v podobe siedmych pandémií.
Na Slovensku choleru prvýkrát priniesli v roku 1831 – 1832 pltníci z Poľska. Zvlášť prudko sa cholera rozšírila na východnom Slovensku. Dezinfekcia studní, kopanie hrobov a ďalšie hygienické opatrenia vyvolali v ľuďoch podozrenie, že ich chcú otráviť. To bol jeden z podnetov východoslovenského povstania, ktoré opísal Jozef Nižňanský v románe Cholera. Opätovne vypukla cholera na východe Slovenska v roku 1970, za pomoci hygienikov bola pomerne rýchlo zlikvidovaná. V nasledujúcom roku zaznamenali ojedinelý prípad aj v Komárne. Slovo cholera postupne preniklo do všetkých svetových jazykov.
Aká je súčasnosť?
V januári 1991 vypukla epidémia cholery v južnej a strednej Amerike, odkiaľ sa rozšírila aj do USA, kde vtedy ochorelo viac ako 1,3 milióna ľudí. Cholera sa z miesta svojho pôvodu v juhovýchodnej Ázii sťahuje do Afriky a Ameriky, sporadicky aj do Európy. Je to závažné importované ochorenie, preto je mu potrebné venovať trvalú pozornosť.
Zdroje: pravda.sk
Kronika mesta Veľké Kapušany
Peter Kónya a kol. Dejiny Veľkých Kapušian
Čítajte viac: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22709451/cholera-je-vymysel-pani-nas-chcu-otravit-ludia-sa-nikdy-nepoucia-vravi-historicka.html
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/564888-s-vidlami-a-kosami-na-lekarov-fararov-a-uradnikov/
Pridaj komentár