Postavenie železničnej trate Veľké Kapušany- Bánovce nad Ondavou.

Alici Kočišovej ďakujem za vyfarbenie fotiek. 

ZRODENIE HLAVNEJ TRATE VEĽKÉ KAPUŠANY- BÁNOVCE NAD ONDAVOU SA SKLADALO Z DVOCH KROKOV.  

Prvým krokom bolo vybudovanie stanice Užhorod- Veľké Kapušany-Vojany,  pred 1. svetovou vojnou, v čase Rakúska- Uhorska. 

Druhým krokom bolo vybudovanie trate Vojany- Bánovce nad Ondavou a spojenie týchto dvoch tratí,  v čase 1. ČSR.

Prvý krok.

Vybudovanie stanice Užhorod- Veľké Kapušany-Vojany.

Na trati Veľké Kapušany- Bánovce nad Ondavou boli Veľké Kapušany najstaršou železničnou stanicou. Postavili ju v roku 1892. Stanica bola súčasťou pôvodnej miestnej železnice Užhorod- Vojany, ktorá bola neskôr prebudovaná na hlavnú trať.

Železničná stanica Veľké Kapušany

18.6.1890 došlo k udeleniu koncesie na výstavbu trate Užhorod- Veľké Kapušany- Drahňov, pričom stanicu vo Veľkých Kapušanoch neplánovali. Vznikla za zvláštnych okolnosti.  Plán vedenia trate bol iný. Železničná stanica bola plánovaná do chotára obce Mokcsa ( Krišovská Liesková). Na zhromaždení spoločnosti a vedení obcí v decembri 1890 vo Veľkých Kapušanoch žiadali zástupcovia mestečka zmenu vedenia trate, aby železničná stanica bola postavená v Kapušanoch. Prejavili pritom ochotu podieľať sa na zmene trate a stavbe stanice, len aby bola v našom meste, čo aj urobili 30% podielom ( čítaj nižšie). V roku 1890 malo mestečko 1174 obyvateľov ( vtedy: Veľké Kapušany 1174, Malé Kapušany 504, Čepeľ 331, dnes by sme počítali 2209 spolu, ale vtedy to boli samostatné obce). 

 

Stanica Veľké Kapušany. Táto pohľadnica išla z mesta 26. 7. 1920. Predpokladám, že dokumentuje obdobie 1.svetovej vojny. Trať bola otvorená v roku 1910, 1. svetová vojna skončila v roku 1918. Dátum snímky bude z obdobia medzi 1910- 1918. 

Predpokladám, že aj táto snímka vznikla v ten deň, ako vyššie uvedená.  

Zo zbierky – Gabriel Marci. Mladšia fotka. Fotka bola fotená 2.6.1941, uverejnil ju: Kiss István.  Upresnil Gabriel. Podľa nápisu na budove stanici som ju tiež dedukovala  do obdobia 2.svetovej vojny, keď mesto spadalo pod Maďarské kráľovstvo.   

Na trati so zmenenou stanicou – teda Veľké Kapušany namiesto Krišovskej Lieskovej, začali pracovať  v roku 1901. Po dvoch rokoch, r. 1903, sa podarilo investorom Augustínovi a Šimonovi Koberovcom zabezpečiť krytie 30% akcií od dotknutých obcí a súkromných osôb, pričom iba gróf Gabriel Lónyay z Drahňova venoval na stavbu 120 tisíc korún. Napriek jeho obrovskej finančnej pomoci paradoxom bolo, že nakoniec sa trať  nepotiahla až k nemu do Drahňova, ale skončila vo Vojanoch s názvom stanice Vojany-Drahňov. 

Píše sa rok 1907 a výstavba trate sa ešte nezačala. Projektom sa viackrát zaoberali stoličné orgány, pričom žiadali od štátu výpomoc v sume 142 000 korún. Železnica dostala vtedy oficiálne pomenovanie : Trať miestneho významu Užhorod- Veľké Kapušany- Vojany. Aj keď na konci novembra 1907 navštívila vo veci stavby železnice delegácia Užskej stolice ministra a štátneho tajomníka a oni prisľúbili poskytnúť prostriedky na stavbu, tá sa však začala až o 2 roky neskôr, na jar r.1909.

Stavbu realizovala užhorodská firma Bratia Halászovci a malo na nej pracovať 600 robotníkov. ( Stavbu v rámci realizátorov postavil dr. Elemír Barabás z Budapešti. Stála cca 1,8 mil. korún. Železnicu mohol postaviť vlastník povolenia koncesie. Už v roku 1911 sa snažil koncesionár Barabás o predĺženie tejto trate až do Bánoviec. Koncesiu získal v roku 1914. Prišla však vojna a jeho zámer sa mu nepodarilo uskutočniť).

V máji sa z finančných dôvodov stavba zastavila a pokračovala v októbri. 1.11.1909 sprevádzkovali danú trať, aj keď k úradnému sprevádzkovaniu a slávnostnému otvoreniu došlo o rok neskôr 31. 10.1910. Vlak do Užhorodu prechádzal cez kapušiansku stanicu 3 krát do dňa, a to ráno, popoludní a večer.

Druhý krok.

7.1.1920 a 20.10.1921- necelé 2 roky

Vybudovanie trate Vojany- Bánovce nad Ondavou. Bola prvou železničnou traťou postavená štátom po roku 1918.

Išlo o veľmi rýchlu stavbu. Kombinovanú. Dnešným pohľadom pre nás nepochopiteľnú. Po skončení 1. svetovej vojny a rozpade Rakúsko- Uhorska, jednou z prvých stavieb novej Československej republiky bola vybudovaná trať Vojany- Bánovce nad Ondavou. Išlo o predĺženie miestnej železnice Užhorod – Veľké Kapušany – Vajany (Vojany) do Bánoviec nad Ondavou. Jej cieľom bolo bezprostredne napojiť správne centrum Podkarpatskej Rusi Užhorod na železničnú sieť východného Slovenska.

Potreba trate viedla už na jeseň 1919 narýchlo k vypracovaniu generálneho plánu, ktorý vypracovala trasovacia expozitúra pri RŠD v Bratislave. Trasovacia expozitúra v decembri 1919 stanovila polohy staníc a umelých stavieb, ktoré ale boli s ohľadom na rýchlosť výstavby navrhnuté výhradne ako provizória.
Stavbu trate nemohla vláda odkladať, preto ju postavila vo vlastnej réžii. (Ministerská rada na svojej schôdzi dňa 27.1.1920 (výnos z 30.1.1920 č.2881/20) udelila podľa nariadenia § 86 uhorského zákona čl. XLI z roku 1881 povelenie k záberu pozemkov a realít potrebných ku stavbe trate Bánovce – Vajany. Ďalšiu stavbu umožnil zákon z 30.1.1920 č.78 Sb.z.a n. O doplnení siete štátnych dráh na Slovensku).
Stavba trate začala 7.1.1920. Zriadená bola stavebná správa, ktorej vedením bol poverený predseda štátnych železníc Ing. Augustin Karnet. Pri vybudovaní veľkých mostných provizórií, uplatnili sa čaty československého vojska.
Hlavné ťažkosti pri stavbe spôsoboval nedostatok civilných pracovných síl, ktoré nebolo možné obstarať. Preto museli byť vyžiadané tiež pracovné oddiely ukrajinské. Ďalšie ťažkosti spôsoboval nedostatok stavebného materiálu, hlavne štrku, ktorý sa musel dovážať až z Humenného, Užhorodu a Čane. Pohyb zemín dosiahol asi 195 000 m3. Koncentrovaný bol hlavne v povodí rieky Laborec.
Pri stavbe trate sa nevyskytli väčšie stavebné problémy. Menším stavebnými problémami bolo zriadenie provizórnych premostení cez rieku Laborec v km 18.1/2, ďalej cez zaplavované územie v povodí Laborca v km 17.5/6 a aj cez rieku Dušu v km 13.8/9. Všetky tieto dočasné premostenia boli usporiadané z provizórnych železných konštrukcii, uložených na drevených pilotových bárkach tak, aby nestáli v ceste budúcej výstavby definitívnych mostov. Dočasné konštrukcie boli postavené za pomoci vojenskej správy.
Všetky návrhy dočasného premostenia boli vypracované Ministerstvom železníc, kde boli urobené aj detailné projekty, nielen muriva, ale aj železných konštrukcii pre definitívne mosty.
Niekoľko dní pred otvorením, 15.10.1921, si prehliadol práve dokončovanú trať minister železníc Jan Šrámek s bývalým ministrom Ing. Dr. Václavom Burgrom, odborovým prednostom ministerstva železníc Ing. Ladislavom Ottou, ako aj s prednostami a zástupcami stavebných čiat ministerstva železníc. Prehliadky sa zúčastnil aj riaditeľ RŠD v Košiciach Ing. Karel Schleyder v sprievode zástupcov rôznych služobných odvetví uvedeného riaditeľstva. Pri prehliadke novej trati si zúčastnení prehliadli všetky významnejšie stavby, hlavne dočasné mosty cez rieku Laborec, záplavový a dočasný ponad rieku Dušu.
Verejná doprava na trati bola otvorená 20.10.1921, trať bola odovzdaná vojenskej správe.
Krátko po otvorení trate sa začala prestavba provizórnych mostov za definitívne.

Pri stavbe tejto železnice bol použitý tiež materiál z demontovaných druhých koľají blízkych nevyťažených severo-južných železničných spojení, napr. Michaľany – Łupków. Súčasne s výstavbou novej železnice bola zrekonštruovaná tiež miestna železnica Užhorod – Veľké Kapušany- Vojany na hlavnú trať.

Tak bol vytvorený druhý významný pozdĺžny spoj  najvýchodnejšieho Slovenska. 

Na výstavbu poskytol financie aj Výbor Zemplínskej stolice, 30 000 korún a obce ako:  Budkovce 3000 korún, Drahňov 6000 korún, Dúbravka 4000 korún, Hatalov 2000 korún a pod. 

Zo štátneho rozpočtu dostala Zemplínska železnica Vojany- Bánovce nad Ondavou  v roku 1922 ešte doplatok 10 miliónov korún. 

Trať slúžila až do vojny. Následne po tom ako si Sovietsky zväz pripojil Podkarpatskú Rus, spojenie s Užhorodom na tejto trati už nebolo obnovené a trať končila už v Maťovciach.

Tesne pred otvorením, 15. 10. 1921 si novú trať prišiel pozrieť minister železníc Jan Šrámek. Trať bola verejnosti odovzdaná 20.10.1921.

Zahajovací vlak dňa 15.10.1921 v stanici Vajany

 

F-2388 – Oslovenie pána ministra Šrámka

 

F-2389 – Prehliadka plánov

 

F-2390 – Prehliadka plánov

 

F-2391 – Most cez rieku Laborec v km 18.1/3

 

F-2392 – Prehliadka konštrukcie mosta cez Laborec

 

F-2394 – Drahňov“ staničná budova

 

F-2395 – Most cez rieku Duša v km 13.6/7

 

F-2396 – Stanica „Budkovce“ staničná budova

 

F-2397 – Privítanie pána ministra Šrámka obyvateľstvom a školskou mládežou v Budkovciach

 

F-2398 – Privítanie pána ministra Šrámka obyvateľstvom a školskou mládežou v Budkovciach

V stanici Budkovce 

F-2399 – Privítanie pána ministra Šrámka obyvateľstvom a školskou mládežou v Budkovciach

 

F-2400 – Privítanie pána ministra Šrámka obyvateľstvom a školskou mládežou v Budkovciach

 

F-2401 – „Hatalov“ staničná budova

Tu sa nachádza najvyšší most na trati, ktorý prechádza ponad rieku Ondava. Most má dĺžku 120 metrov a výšku 18 metrov.  

 

F-2402 – Policajno-technická skúška 

 

F-2403 – Oslovenie pána ministra Šrámka

 

Železničná stanica- Bánovce nad Ondavou. 

Budova železničnej stanice ako ju poznáte teraz( terajšia budova),Fotó: Szente-Varga Domonkos [szvdom]

bola postavená po vojne z materiálu budovy Štátnej školy vo Veľkých Kapušanoch, ktorá bola počas oslobodzovania mesta v 2. svetovej vojne zasiahnutá bombou. Školu neopravili, zbúrali ju a materiál previezli do Bánoviec nad Ondavou. 

Železničná budova v Bánovciach nad Ondavou bola postavená z materiálu tejto našej krásnej budovy. 

Fotka z roku 1903. 

Železničná budova v Bánovciach nad Ondavou bola postavená z materiálu tejto našej krásnej budovy. 

Maľba p. Štefan  Kišši. 

Prvé nešťastie na trati.  

DODATOK PRE TÝCH, KTORÝCH ZAUJÍMA AKO SA PRESTAVOVALI PROVIZÓRNE MOSTY NA TRATI VOJANY- BÁNOVCE NAD ONDAVOU, AKO SA POŠKODILI MOSTY POČAS 2.SVETOVEJ VOJNY.

Prestavby mostov trate Bánovce n/Ondavou – Vajany
RČSD v Košiciach vypísalo v 9/1921 verejnú súťaž na stavbu 4 nových pilierov (2 pobrežných a 2 návodných) pre most cez Laborec pri Vajanoch v km 18.1/2 (VpŽP 17.9.1921). Verejná súťaž vzhľadom na nepriaznivý výsledok musela byť zrušená, lebo RČSD v Košiciach vypísalo 30.5.1922 ďalšiu verejnú súťaž na stavbu 4 nových pilierov (2 pobrežných a 2 návodných) pre most cez Laborec pri Vajanoch v km 18.1/3 (VpŽP 10.6.1922).
RČSD v Košiciach vypísalo 28.6.1922 verejnú súťaž na stavbu 4 nových pilierov pre inundačné mosty v km 17.1/2 (2 piliere) a km 18.3/4 (2 piliere). (VpŽP 8.7.1922)
RČSD v Košiciach vypísalo 30.6.1922 verejnú súťaž na stavbu 11 nových pilierov (2 pobrežných a 9 návodných) pre inundačný most v km 17.5/6. (VpŽP 8.7.1922)
RČSD v Košiciach vypísalo 3.7.1922 verejnú súťaž na stavbu 2 nových pilierov pre inundačný most v km 17.9/0. (VpŽP 8.7.1922)
Na novo postavenej trati Bánovce n/O – Vajany boli v roku 1924 permanované skoro všetky provizórne postavené objekty, vrátane veľkého mosta cez rieku Laborec a troch inundačných mostov s celkovou hmotnosťou 850 t.
RČSD v Košiciach vypísalo 2.7.1923 verejnú súťaž č.35093/9-III na výmenu provizórneho premostenia cez Laborec v km 18.1/3. Dodanie a postavenie 3 železných konštrukcii 21,24 + 31,44 + 51,40 m váhe 3255 q plávkového martinského železa, liatej ocele a olova, postavenie potrebných lešení na zasunutie zadané firme Vítkovcké horní a hutní těžířství vo Vítkoviciach. (VpŽP 10.11.1923)
RČSD v Košiciach vypísalo 27.2.1924 verejnú súťaž č.35025-II na výmenu provizórnych premostení inundačných mostov v km 17.1/2, 17.5/6 a 18.3/4. Dodanie 12 nový železných mostných konštrukcii rozpätí po 21,24 m v celkovej váhe 5115 q plávkového martinského železa, liatej ocele a olova, pre montáž a zasunutie železných konštrukcii, rozobratie existujúcich mostných provizórii, odstránenie a deponovanie na rampe, zriadenej za účelom naloženia provizórii do vagónov bolo zadané rovnakým dielom 2 mostárňam: Teplická stojárna a.s. v Teplicích-Šánově a Banská a hutní společnost v Brne. (VpŽP 12.7.1924)

Výkup miestnej dráhy Užhorod – Vajany
Dňa 19.7.1923 vlása RČS schválila zmluvu o výkupe miestnej dráhy Užhorod – Vajany. Zmluva pôsobí so spätnou platnosťou od 1.1.1921 a prechádza týmto dňom miestna dráha na štátnu správu.

Prestavby mostov trate Užhorod – Bánovce n/Ondavou
RČSD v Košiciach vypísalo 11.7.1924 verejnú súťaž č.35060/2-III na výmenu provizórneho premostenia inundačných mostov v km 31.7/8, 31.9/0, 32.1/2 a 32.6/7. Dodanie, zmontovanie a zasunutie 4 nových konštrukcii rozpätí po 10,92 m v celkovej váhe 671 q plávkového martinského železa, liatej ocele a olova, postavenie potrebných lešení pre montáž a zasunutie železných konštrukcii, rozobratie existujúcich mostných provizórii, odstránenie a deponovanie na rampe, zriadenej za účelom naloženia provizórii do vagónov bolo zadané 29.9.1924 firme Banská a hutní společnost v Brne. (ÚN 11.10.1924)
RČSD v Košiciach vypísalo v decembri 1926 verejnú súťaž č.55547/III na stavbu opier a jedného návodného piliera mosta cez Dušu v km 30,780. Nový most má 2 šikmé otvory svetlosti 2 x 30,35 m kolmej svetlosti 2 x 24,927 m. Opery a piliere budú umiestnené v pozdĺžnej ose doterajšieho provizórneho mosta a musia byť postavené bez akéhokoľvek prerušenia dopravy. Stavba mosta bola zadaná 11.4.1927 spojeným firmám Výrobnému družstvu odboru stavebnému s.s r.o. v Moravskej Ostrave a Priemyslu stavebnému s. s r.o., filiálke v Košiciach. (VpŽP 20.4.1927)

Zničené mostné konštrukcie po 2.svetovej vojne
Aj mosty trate Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany, postavené v rokoch 1920-1923, veľmi utrpeli. Zničených bolo všetkých 10 konštrukcií inundačného mosta rozpätí po 21,24 m. Pekné plnostenné konštrukcie boli prerazené na dvoch miestach. Silné stojne boli prerazené a tlakom vzduchu sa skrútili. Vznikli tým veľké otvory v konštrukcii. Konštrukcie sa však nezrútili, zostali na ložiskách, lebo pásy neboli úplné prerazené.
Začiatkom novembra 1945, po dokončení obnovy mostov na trati Čata – Šahy, začala s obnovou mostov pri Vajanoch III.stavebná skupina ženijného vojska. Most ponad Laborec na trati Bánovce nad Ondavou – št.hranica bol obnovený 29.4.1946 a daný do prevádzky. Týmto dňom sa otvorila železničná premávka na trati po štátnu hranicu (HP 7.5.1946).

Zdroje: Csaba Skultéty: Vannak vidékek, féltett kisházak. Az én Ung megyei                Nagykaposom.

            www.zsr.sk, archív

         Zemplin, Zemplen

           www.rail.sk

Mosty na trati Bánovce nad Ondavou – Vojany – Užhorod (rail.sk)

kalypso 7773

Gabriel Marci- Vasutalomások

             

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov