Ľahší žáner, americký filmový. Filmové štúdio Paramount, založené Adolphom Zukorom, rodákom z Ricse, okres Cigánd. Lia Putti z Vojčíc ako herečka nemých filmov.
Autor: Renáta Némethová
Na ceste z Veľkých Kapušian do mesta v Maďarsku, Kisvárda, prechádza väčšina cestujúcich obcou Ricse (okres Cigánd). Na Cigánd odbočujú pred súsoším, kde nie je možné vidieť studňu, iba pastiera s ovečkami.
Pokračovaním v ceste na Cigánd väčšina cestujúcich prechádza aj okolo Domu kultúry Adolpha Zukora: Zukor Adolph Művelődési Ház (ricse.hu).
Muzeálna expozícia je skutočne zaujímavá a aspoň raz by ju mal vidieť každý, kto pozná Dom kultúry zvonku.
Fotka je spred Domu kultúry. Mesiac máj, rok 2019, keď sa v meste Veľké Kapušany uskutočnilo “Magyar Hollywood Tanács,” a napadlo nás, aby aj MsKS vo Veľkých Kapušanoch bolo pomenované, napríklad po Robertovi Capovi, slávnom fotografovi, ktorého matka pochádzala z Veľkých Kapušian
Na ceste z Maďarska, z Kisvárdy, do Veľkých Kapušian väčšina cestujúcich opäť prechádza pri súsoší z úvodu článku a vtedy je vidieť už spomínanú Pastierovu studňu (Juhász kút), pri ktorej sa najbližšie pristavte.
Rodák z Ricse Adolph Zukor daroval nadstavbu studne v centre svojej rodnej dediny. Zdobená kompozícia z umelého kameňa zobrazuje sedem ovečiek a pastiera. Tvorcom sochy studne je sochár Aladár Gárdos, ktorý sa stal obeťou holokaustu v roku 1944.
Zastaviť sa môžete aj v takzvanej “Csárde”:
Zukor Csárda Ricse
Prečo Zukor?
1. Magyar Hollywood Tanács a ich prítomnosť v našom meste
2. Príbeh Adolpha Zukora
3. Výročie jeho narodenia
4. Informácie, po ktorých keď najbližšie uvidíte pred filmom, ktorý si budete chcieť pozrieť značku Paramount, budete vedieť, čo má spoločné s obcou Ricse.
1. Magyar Holywood Tanács a ich prítomnosť v našom meste.
Článok z roku 2019 nájdete kliknutím na link:
Ako zahviezdil Hollywood vo Veľkých Kapušanoch? – vkport.sk
Vyberáme z neho:
Century bol založený 31. mája 1935 Williamom Foxom , narodeným 1. januára 1879, Tolcsva – Maďarsko
London bol založený v 1932 Alexandrom Kordom , narodeným
16. septembra 1893, v Túrkeve – Maďarsko – pri Szolnoku
Joe Pasternak bol filmovým producentom a viedol európsku pobočku.
Narodil sa 9. septembra 1901, v maďarskej časti Rumunska Simleu Silvaniei
2. Príbeh Adolpha Zukora
Približuje krátky film 25 dolárov. Autorom filmu je: Béres László JIMY J. HOLLYWOOD. Celý film je o zakladateľovi Paramount, ktorý bol založený v roku 1916 Adolphom Zukorom, narodeným 7.1.1873 v Ricse -Maďarsko.
Zukor odišiel do Ameriky s 25 dolármi vo vrecku. A iba s takouto hotovosťou a kreativitou sa stal milionárom. Často prichádzal domov do Ricse a symbolicky stále obdarúval mladomanželov 25 dolármi. Dožil sa 103 rokov.
Bol to on, kto vymyslel pojem STAR. Tých 19 hviezd v logu filmovej spoločnosti znamenalo, že mal zmluvy s 19. hercami, ktorí boli “STAR”.
Adolph sa narodil v Ricse, dedinskej židovskej rodine a jeho otec Jacob Cukor zomrel, keď mal Adolph jeden rok, zatiaľ čo jeho matka Hanna Liebermann zomrela, keď mal 7 rokov. Adolf a jeho brat Arthur sa presťahovali do Mátélszalky k svojmu strýkovi Kálmánovi Liebermannovi, ktorý bol rabínom a dúfal, že jeho synovci sa tiež stanú rabínmi.
Vo veku 16 rokov sa rozhodol emigrovať so Spojených štátov pod menom Adolf Zuckery. V roku 1891 začal, rovnako ako väčšina prisťahovalcov skromne. Po pristátí v New Yorku začal pracovať u rodiny v dielni na čalúnenie. Neskôr sa vyučil za obchodníka s kožušinami. O dva roky neskôr, vo veku dvadsiatich rokov, bol už uznávaným dizajnérom kožušinových oblekov. Chicagská kolumbijská výstava v roku 1893 ho pritiahla na Stredozápad. Tam si založil vlastný kožušinový podnik. V druhej sezóne svojho pôsobenia sa spoločnosť Zukor’s Novelty Fur Company rozšírila na 25 ľudí a otvorila vlastnú pobočku. Vo veku 30 rokov bol už mladým mužom s vynikajúcim príjmom a pohodlným bytom na rohu 111. ulice a Siedmej avenue, v luxusnej nemecko-židovskej štvrti New Yorku.
Zukor videl film v roku 1893 a už vtedy cítil jeho veľký obchodný potenciál. V roku 1903 ho jeho bratranec Max Goldstein oslovil, aby mu poskytol pôžičku na investovanie do kina. V roku 1904 sa Zukor pripojil k jeho spoločnosti, ktorá ponúkala trojminútové filmové diela výmenou za hodenie centu.
Zukor musel “explodovať”. Kúpil distribučné práva na francúzsky film Les Amours de la reine Élisabeth v hlavnej úlohe so Sarah Bernhardtovou a v roku 1912 tým dosiahol obrovský zisk.
Čoraz sebavedomejší bývalý kožušník založil v tom istom roku spoločnosť Famous Players in Famous Plays Company a v súlade s hrdou tabuľou si najal vynikajúce sily, aby priniesol náročné romány a hry na plátno. Okrem iného pre neho režíroval Edwin S. Porter, jeden z talentovaných priekopníkov a medzi jeho hviezdami bola Mary Pickford, prvá skutočná hviezda.
V roku 1913 získal finančnú podporu bratov Frohmanovcov, vplyvného newyorského divadelného impresária. Jeho primárnym cieľom bolo priviesť na plátno renomovaných divadelných hercov. V tom roku Zukor natočil Väzňa zo Zendy, ktorý je považovaný za jeden z prvých celovečerných filmov v histórii filmu. Na výrobu filmu kúpil sklad zbraní na 26th Street na Manhattane a premenil ho na štúdio Chelsea, filmové štúdio, ktoré sa používa dodnes. V roku 1914 už Zukor zostavil tím schopný nakrútiť 30 filmov ročne a jeho 3500-miestne kino palác Standard bol otvorený na Broadwayi. V Hollywoode, na predmestí Los Angeles, si prenajal farmársku budovu oranžovej farmy, kde založil prvé štúdio. Práve u neho zahviezdili napr. Pola Negri, Rudolph Valentino a ďalšie žijúce legendy. Zaviedol exkluzivitu: jeho herci nemohli pracovať pre iné spoločnosti.
Zukorova spoločnosť sa v roku 1916 zlúčila so spoločnosťou Jesse L. Lasky’s Feature Film Company, čo viedlo k zlúčeniu a vytvoreniu filmovej továrne Famous Players-Lasky. Po zlúčení bol za prezidenta zvolený bývalý Maďar, ktorý mal obrovskú autoritu. Vrcholným úspechom spoločnosti mohlo byť získanie väčšiny distribučných práv. Aj na to existovala stratégia. William Hodkinson mal práva na premietanie väčšiny filmov, takže mu Zukor najprv ponúkol fúziu, po odmietnutí zvrhol svojho súpera a realizoval nápad. Tak vznikla v roku 1916 spoločnosť Paramount Pictures.
Založenie Paramountu. A Famous Players-Lasky 1916-os PR-fotója a Paramount Pictures alapításakor: Jesse L. Lasky, Adolph Zukor, Samuel Goldwyn, Cecil B. DeMille és Al Kaufman (balról jobbra)
Adolph Zukor má svoju hviezdu na hollyowodskom chodníku slávy.
Zukor, Adolph MP 1617 Vine Street
Spomenieme ešte vyššie spomínanú STAR v Zukorovom Paramounte, herečku Polu Negri. Bola americkou herečkou slovensko-poľského pôvodu ( na niektorých stránkach sa nesprávne objavuje poľsko- ruský pôvod a poľské mesto Lipno uvádzajú ako ruské).
Pola sa vlastným menom volala Barbara Apolónia Chalupiec. Jej otec Juraj Chalupec pochádzal zo slovenskej kysuckej obce Nesluša a pracoval ako drotár. Matka Eleonora Kielczewská bola Poľka zo schudobnenej šľachtickej rodiny. Otec sa oženil sa v Poľsku v Lipne a mal dve dcéry. Viac si o Negri prečítajte tu: POLA NEGRI Apolonia Chałupiec | (wordpress.com)
Ak Vás zaujíma osud Pola Negri, v rámci edície Zlatý fond Kysuckého múzea v roku 2014 vyšla kniha od Veroniky Paukovej: Pola Negri známa i neznáma.
V druhej časti článku sa venujeme rodáčke z Vojčíc, ktorá si podmanila Hollywood .
Lia de Putti (10.1.1896 ‒ 24.11.1931)
rodáčka z Vojčíc, ktorá si podmanila Hollywood
Lia de Putti bola na výslní 10 rokov, zbožňovaná v Európe i v Amerike. Stihla natočiť desiatky filmov a nezmazateľne sa zapísala do dejín nemého filmu. Hrala, tancovala, spievala – to po čom túžila, zrealizovala.
A bola od nás, východniarka. Z Vojčíc.
Lia so svojimi tmavohnedými vlasmi s tradičným účesom štýlu vamp, výraznými rysmi tváre a dokonalou postavou bola obsadzovaná prevažne do úloh osudových, záhadných žien, ktoré sa pripletú do manželského trojuholníka, no v konečnom dôsledku záver filmu je vždy tragický. Stala sa symbolom zmyselnosti a pôvabu. No časom ju takéto úlohy prestávali baviť.
V poľovníckom kaštieli vo Vojčiciach, ktorý patril Andrássyovcom sa 10.1.1896 sa narodila kontesa Amália, Helén, Mária, Rósa de Putti, dcéra grófky Márie de Putti -Hoyos (pôvodne Mojšovej) a Júliusa de Putti, baróna talianskeho pôvodu slúžiaceho v rakúsko-uhorskej armáde. Jej otec bol neskôr prevelený do Košíc, kde vo funkcii podplukovníka slúžil v košických kasárňach.
Kaštieľ vo Vojčiciach ( stojí aj dnes, len by ste ho už nespoznali) bol vychýrený chovom čistokrvných loveckých psov. Psy vraj dostávali nadštandardnú starostlivosť. Dokonca sa na ich jedálnom lístku vyskytovalo konské mäso, ryža s mliekom, proso, ovocie, zelenina a iné potraviny, ktoré si napríklad nemohol dovoliť bežný ľud.
Lia bola od detstva neskrotná, očarujúca a rebelská. Neposedné živé dieťa. Už odmalička vynikala krásou, ktorú zdedila po svojej mame. Keď mala 11 rokov utiekla k cirkusu, aby tam mohla vystupovať. No takmer hneď si ju odviedli domov. Táto životná epizóda v nej prebudila túžbu po ďalšom dobrodružstve. Keď mala 13 rokov, s miestnymi cigánmi založila skupinu, v ktorej spievala a tancovala. Nepredvídateľnú dcéru sa rozhodli rodičia umiestniť do kláštora uršulínok. Ani tu však dlho nevydržala. Istý nápadník jej napísal milostný list. Takmer bola vylúčená, ale aj na základe aristokratického pôvodu dostala druhú šancu. V divadelnej školskej hre stvárnila sv. Margarétu. Jej vystúpenie bolo prijaté s nadšením. To ju len utvrdilo v tom, že práve hranie je pre ňu životnou cestou. Informovala o tom rodinu a tá si uvedomila, že je potrebné ,, drastické opatrenie,,, aby sa zabránilo takémuto kroku. Napokon zasiahla jej matka, ktorá sa ju rozhodla vydať. Grófka, ktorá nedávno ovdovela predčasnou smrťou baróna de Putti, si dala za úlohu nájsť vhodného manžela pre svoju rebelskú dcéru. Mladý Zoltán de Szepessy sa zdal ideálnou voľbou. Muž dobrého charakteru z dobrej rodiny, nielenže vlastnil značné množstvo pozemkov, ale bol aj rešpektovaným okresným sudcom.
Grófka však urobila vážnu chybu. Pred dohodnutým stretnutím Amálie a Zoltána vzala svoje dve dcéry do Budapešti na nákupy a prehliadku mesta. Navštívili tie najelegantnejšie obchody a reštaurácie. Krása tejto obrovskej metropoly urobila na Amáliu hlboký dojem. Hry a hudobné predstavenia, ktorých sa zúčastnili, ju presvedčili viac ako kedykoľvek predtým, že musí byť čoskoro súčasťou tohto sveta. Opojná atmosféra očarujúceho divadelného života v Budapešti bola niečím, čomu jednoducho nemohla odolať.
Keď sa títo dvaja mladí ľudia konečne stretli, Zoltána okamžite priťahovalo toto očarujúce, živé dievča. Mal však určité obavy, pretože Amália ešte nemala 16 rokov. Napriek tomu vzbudila jeho pozornosť a čoskoro nasledovalo horlivé dvorenie. Mala ho skutočne rada a po krátkom čase jej matka oznámila ich zasnúbenie. Amália a Zoltán sa zosobášili v roku 1912 krátko po jej šestnástich narodeninách. Najvyššia šľachta z regiónu bola pozvaná na svadbu, ako na jednu z najväčších udalostí spoločenskej sezóny.
Svadba Lye de Putti a Zoltána Szepessyho.
Po tejto bohatej svadbe a večernej recepcií odišli mladomanželia na predĺženú svadobnú cestu. Najprv na Francúzsku Riviéru a potom do Ríma a Benátok. Po návrate sa usadili v Košiciach, kde Zoltán býval a pracoval. Niekoľko rokov sa zdalo, že manželstvo je šťastné. Milujúci a oddaný manžel poskytol svojej žene všetok luxus a Amália porodila dve dcéry – Ilonu a Judith – narodené v rokoch 1914 a 1916. (Judita sa vydala do Banskej Bystrice za Ákosa Lippózyho).
V manželstve s bohatým okresným sudcom Zoltánom Szepessym bol jej temperament mierne skrotený. Zdalo sa, že Amália postupne prešla na domáci pokoj ako spokojná manželka a matka. Vzhľadom ale na Amáliinu temperamentnú povahu nakoniec rola manželky sudcu sa jej stala neznesiteľnou.
Vypuknutie prvej svetovej vojny trochu zmenilo veci. Zoltán narukoval do Rakúsko-Uhorského vojska ako vysokopostavený dôstojník a Amália dobrovoľne pracovala ako zdravotná sestra do miestnej nemocnici. Ale jej neutíchajúci temperament jej nedovolil uspokojiť sa s takýmto životom a ani počas starostlivosti o dcéry nezabudla na svoje túžby. Tie by ale nedostali sympatie od rodiny, príbuzných a manžela. Nikdy by netolerovali život v budapeštianskom divadle pre mladú ženu v jej spoločenskom postavení. Vzťahy medzi de Szepessy a jeho manželkou čoskoro dosiahli bod zlomu.
Po piatich rokoch sa Amália rozhodla urobiť rázny krok a splniť si svoj sen – tancovať, spievať a hrať. Urobila najdôležitejšie rozhodnutie v jej živote.
Všetko zanechala , opustila rodinu a priateľov, aby hľadala kariéru v Budapešti.
De Szepessy so zlomeným srdcom podal žiadosť o rozvod v roku 1918. Od tej doby sa rodina dištancovala od Amálie úplne. Bolo to, akoby nikdy neexistovala.
V Budapešti prvýkrát použila meno Amalia Putti na profesionálne účely. Neskôr Amália skrátila svoje krstné meno na Lia. Vo svojom odhodlaní uspieť, podarilo sa jej prekonať ťažkú depresiu, osamelosť a akútne finančné ťažkosti. Bez peňazí za hodiny herectva, Lia obiehala, kontaktovala divadlá a hľadala zamestnanie.
Priateľ, István Bródi, predstavil Liu pánovi Dezső Bálintovi, ktorý produkoval hudobné revue v divadle Royal Orpheum ( Madách színház). Pán Bálint potreboval tanečníčku, ktorá by vedela aj spievať sólo v jeho novej produkcii Vándor Fecskék (Migrujúce lastovičky). Lia sa zúčastnila konkurzu a bola prijatá. Predviedla divoký maďarský tanec v predstavení a tiež predstavila baladu, ktorá dosiahla značnú popularitu. Publikum ju milovalo. Lia Putti skórovala vo svojom prvom profesionálnom angažmáne. O niečo neskôr, filmový režisér Béla Balogh dal Lii jedinú ženskú úlohu vo filme. A Császár Katonái ( Vojaci Cisára) na jeseň v roku 1918. Mihály Kertész, filmový kritik a neskôr slávny režisér Michael Curtiz, jej napísal priaznivú recenziu.
Napísal, že je sľubným novým talentom, ktorý mal šancu stať sa hviezdou, ale potrebuje schudnúť.
Lia, v priebehu len niekoľkých mesiacov sa etablovala takmer súčasne v oboch divadlách v Budapešti. Získala tiež mnoho nových priateľov a pomerne veľa obdivovateľov. Nápadníci je veľkoryso kupovali luxusné a drahé kožušiny.
Lia zbožňovala odev a vážila si ho oveľa viac ako šperky, ktoré prijímala tiež ako dary.
Teraz, keď sa Lia stala celebritou navštevovala slávnu kaviareň New York v Budapešti, “in” miesto pre film, prominentné miesto bohémov (herci, spisovatelia, režiséri, maliari, sochári, skladatelia, hudobníci atď.).
Zoznámila sa s mnohými známymi osobnosťami, ktoré sa tam pravidelne schádzali. Medzi elitou, ktorá prijala Liu ako priateľku Kertésza, bol mladý filmový režisér Alexander Korda (predtým Sándor László Kellner), herečka Antonia Farkas (ktorá sa neskôr vydala za Kordu a zmenila si meno na Maria Corda – uprednostňujúc “C” pred svojím “K”) a dve významné javiskové hviezdy – Lili Berki a Emilia Márkus, Blaha Lujza a iní. Stojí za zmienku, že Márkus bol matkou Romoly Nijinsky (manželka ruského tanečníka Vaslava Nižinského) , ktorá sa stala Liinou najbližšou ženou v posledných rokoch jej život.
Romola Nijinsky
Emilia sa láskavo podelila o tipy na herecké techniky a rady. Ďalšou herečkou, ktorá si Liu obľúbila, bola krásna Ica von Lenkeffy. O niekoľko rokov neskôr v Berlíne, keď si Icu vybral režisér Dimitri Buchowetzki sa objaví popri Emilovi Janningsovi ako Desdemona v obrazovkovej verzii Othella z roku 1922.
Existujú značné dôkazy že Lia bola zachytená v revolúcii v roku 1918, ktorá sa prehnala Budapešťou po skončení prvej svetovej vojny. Béla Kun, bývalý maďarský dôstojník a bývalý vojnový zajatec v Rusku viedol komunistické povstanie, ktoré bolo porazené, keď rumunské vojská obsadili mesto na štyri mesiace. Niektorí herci, ktorí sa povstania zúčastnili, boli uväznení a odsúdení na smrť. Lia bola obvinená zo špionáže, utiekla do Bukurešti počas búrlivej, dažďom zmietanej noci. Tento útek jej navrhol generál Mărdărescu, vodca inváznej rumunskej armády. On sprevádzal Liu do Bukurešti a zdieľal jej spací vozeň vo vlaku.
Hoci bol dosť starý na to, aby mohol byť jej otcom, napriek tomu sa zamiloval do mladej herečky. Lia čaká skvelý úspech v Bukurešti v roku 1919. Najprv študovala balet na slávnej tanečnej škole, ktorú vlastnil Alexander Berger v neďalekom Nagyvárad, a objavil sa tam na miestnych pódiách ako klasická tanečnica. Ďalším krokom bolo renomované bukureštské divadlo Alhambra, kde sa stala hviezdnou umelkyňou. Cez noc sa stala idolom ľudí. Zbožňujúca verejnosť ju zasypala kvetmi vždy, keď ju videli na uliciach mesta a v jej súkromnom aute. Čakali na Liu pri dverách javiska každú noc. Jej obrázok sa objavil na plagátoch po celej Bukurešti a bola pravidelne v novinách a časopisoch. Dokonca si našla čas nakrútiť ďalší film Pe Vallurile Fericirii (Na vlnách šťastia), ktorý je málo známy, okrem toho, že tentoraz bola hviezdnou atrakciou filmu. Film produkovala spoločnosť Madame Dolly A. Szigetti, američanka maďarskej národnosti, ktorá potom nakrúcala filmy v Bukurešti. Aj keď bol film vo veľkej miere inzerovaný ako nadchádzajúce podujatie, bol zobrazený v neúplnej forme 15. mája 1920 v kine Regal. Stále však existujú pochybnosti že film bol skutočne dokončený alebo niekedy vydaný.
Liin osobný život v Bukurešti sa obrátil k horšiemu. Jej priateľstvu s generálom Mărdărescu bolo koniec. Tento románik bol ukončený, keď zasiahla samotná kráľovná Mária na podnet priateľky, manželky generála. Mărdărescu bol prevelený. Lia už v Bukurešti nebola šťastná. Nevinná účasť na podvodnom konkurznom pláne iného obdivovateľa a jeho následná samovražda, spôsobila Lii ďalšie škody a urobila jej budúcnosť v Bukurešti neistou. Už nebola vítaná, bola vyzvaná opustiť krajinu. Návrat do Budapešti nebol realizovateľný, pretože bola označená za zradkyňu. Lia získala nezávideniahodnú reputáciu ako “persona non grata” v dvoch krajinách.
Na pomoc jej prišiel ďalší jej obdivovateľ Louis Jahnke, tajomník Nórskeho veľvyslanectva v Bukurešti. Prostredníctvom jeho diplomatického úsilia bola Lia prepašovaná z krajiny so sfalšovaným pasom. Nezabudla si vziať svoje milované kožušiny a šperky, ale väčšinu svojho oblečenia zanechala. Lia bola opustená všetkými jej priatelia v meste. Ak by v tom čase neutiekla, mohla byť uväznená a možno zabitá.
V lete 1920, Lia cestovala vlakom do Berlína cez Československo. V Berlíne začala odznova kariéru a nakoniec dosiahla najväčšiu slávu. A v roku 1922 sa k nej Jahnke pripojil v Nemecku a stal sa jej druhým manželom.
Na niekoľko rokov sa Lia stala predmetom kontroverzie medzi členmi filmu a divadla Budapešť a Bukurešť. Partizáni tvrdili, že bola nepochopeným umelcom bez záujmu o politiku. Odporcovia tvrdili, že bola šikovná, vypočítavá a manipulovala s ľuďmi pre svoje sebecké účely, aby napredovala vo svojej kariére. Možno pravda leží niekde v strede. Viacerí sa zhodli na tom, že okrem toho, že bola očarujúca a talentovaná, vždy bola láskavá k menej šťastným než bola ona.
Film Varieté priniesol celosvetové ohlasy, je populárny dodnes a Lii otvoril cestu do Holywoodu.
V roku 1926 pricestovala do Ameriky. Natočila film The Sorrows of Satan. Tento film mal americkú i európsku verziu, nakoľko v jednej bola sporo odetá. Úspešný film bol Manon Lescaut. Účinkovala aj na Broadwayi. V tom čase už sa pomaly končila éra nemého filmu, preto odišla do Anglicka zdokonaľovať sa v angličtine, keďže mala cudzí prízvuk. Po kontrakte s Universalom natočila filmy Midnight Rose (Polnočná ruža) a Buck Privates.
Zomrela v New Yorku 27. novembra 1931 za tragických udalostí. Po neodbornom vybratí kosti z hrdla dostala infekciu, pleuritídu a zápal pľúc. Keď sa jej bývalý manžel Szepessy dozvedel, že zomrela, spáchal samovraždu.
Pochovaná je v Ferncliff Cemetery and Mausoleum
Hartsdale, Westchester County, New York, USAPLOTFerncliff Mausoleum, Unit 1, Alcove D, Crypt 31
Aj pri Lii odporúčame 2 knihy. Dve rôzne pohľady.
Jednou je:
Peter Herzog – Romano Tozzi : Milovať život a nebáť sa smrti. Život Lya de Putti
Druhou je kniha :
Laco Zrubec: Kontesa Lia– ktorú si viete zakúpiť na obecnom úrade vo Vojčiciach.
Svadba Lye de Putti
a Zoltána de Szepessyho
ricse juhász kút – Bing images
adolph zukor ricse – Bing images
adolph zukor ricse – Bing images
Adolf Zukor – Wikipédia, slobodná encyklopédia (wikipedia.org)
http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0026/6.html
Pola Negri pochádzala z Nesluše – SME | MY Kysuce
Dúšok kávovej histórie: Najkrajšia kaviareň na svete – New York Café, Budapešť (drivemagazine.sk)
Filmkultúra: Profily: Lya de Putty (filmkultura.hu)
Komtesa de Putti sa “vrátila” do rodných Vojčíc – Korzár SME
Ferncliff Cemetery and Mausoleum in Hartsdale, New York – Find a Grave Cemetery
Pridaj komentár