Hradisko v Krišovskej Lieskovej mohlo byť prvým užským hradom.

HRADISKO bolo obývané od nepamäti, teda približne od doby bronzovej.

Jedna z mnohých citácií: 

Literárne údaje  hovoria o existencii troch užských, reps. v maďarčine užhorodských hradov. Prvý hrad mohol byť „Castrom Hung“ spomínaný v Anonymovej kronike, ktorý existoval už pri vpáde dobývajúcich Maďarov. Bol to pravdepodobne hlinený (zemný) hrad a rozprestieral sa nad dnešnou obcou Drahňov (Deregnyő), tam kde sa rieka Uh (Ung) spájala  s Laborcom.

Začneme netradične.

A na rozdiel s krátkym článkom, ďalšie informácie si nechávame na originálny článok. 

Čo by sa dalo robiť? Nič nie je nemožné, len to chce pevnú vôľu a áno, len s  povolením, konzultáciou, spoluprácou s  KPÚ.

Výber z komunikácie s Vladimír Olej, ktorého video, označenia v mape  pripájam. Video a mapa boli ním zverejnené v skupine Hradiska.sk.

Potiahnuť cestu od Krišovskej, urobiť parkovisko, na Hradisko by sa nanosila zem, opevnilo by sa palisádami,  podľa chystajúceho zakreslenia.  

Samozrejme, my tu nie sme zvyknutí na veľké veci.  Dopredu zamietame, staviame sa negatívne. Ale nechoďme ďaleko len do Nižnej Myšle, kde to celé začalo presne takto na Várdomb-e ( Hradisku). Či hradisko Bojná, ale xxx iných, po Slovensku, ktoré vznikli v posledných rokoch. 

Nuž a hradisko v Krišovskej bolo významné, pretože je predpokladom, že bolo prvým užským hradom.  Podľa niektorých aj miestom odkiaľ unikol knieža Laborec, po príchode kočovných Maďarov a ktorého chytili pri Laborci a popravili ho. 

Video o Hradisku v Krišovskej Lieskovej  od  Vladimír Olej  si pozrite   v časti od 5:12 minúty:

A ešte raz mapa s jeho zakreslením o tom, čo hovorí vo videu.

Citujem ho: modrou som označil najvyššiu etáž – akropolu, červenou strednú etáž a oranžovou spodnú etáž. Tým smerom sa aj zvažoval svah… smerom k Uhu, takže tým smerom boli čoraz nižšie etáže. Hlavný vstup bol z boku, ako som naznačil šípkou. Ten vstup však viedol rovno do strednej etáže… Kvôli bezpečnosti bolo lepšie, keby viedol len do nižšej etáže, trošku sa ťahala cesta cez hradisko a v severnej strane by bola druhá brána do strednej etáže.

Ak si chcete vytvoriť predstavu, ako asi vyzeralo  Hradisko  pozrite si toto video:

Budeme Vám postupne prinášať ďalšie, dnes by sme ich nazvali atrakcie z blízkeho okolia. O pár desiatok rokov by tu mohli byť prepojené dediny a v každej zaujímavosť na rozvoj cestovného ruchu. 

Toto je článok, o ktorom už teraz vieme, že ho budeme prepisovať, doplňovať a nanovo publikovať. Zatiaľ Vám prinášame prvé, základné informácie. Článok ako sa patrí prinesieme približne na jar 2023. Archeológovia sa ešte vrátia pozrieť sa na miesto po jesennej orbe, ,,upresniť datovanie nálezov”  a vďaka pripravovanému  Lidar mapovaniu  ho už budú vedieť zakresliť hodnoverne. My  budeme  pri tom, ale aj na iných už nami vytipovaných, prezretých miestach.

Veľká vďaka historikom, ktorí sa pred 100- 150 rokmi venovali hľadaniu, zaznamenávaniu pamiatok v našom okolí. Samozrejme, nemali dnešnú techniku odkrývania, nemali zosumarizovaných toľko listinných dôkazov, neobjavovalo sa toľko črepov- neboli také orby.  Stalo sa, že čo aj našli nesprávne datovali. Ale urobili počiatočnú prácu. Bez nej, by sme dnes nevedeli o množstve pamiatok, udalostí a pod.  Je našou morálnou povinnosťou pokračovať v tom, čo sa násilne ukončilo pred storočím, keď prišli svetové vojny a ľudia prežívali a nie hľadali. Prišla éra socializmu, ktorá vo veľkom dala rozobrať a búrať historické pamiatky – kaštiele, ostatné chátrali, zriadili v nich sýpky, alebo psychiatrické zariadenia, ale písali sme aj o soche sv. Gottharda na moste v Lelesi.  Aj sochu dali odstrániť, zbúrali synagógy. Komunisti sa hnevali na minulosť, veľmi. Snažili sa ju vymazať.  Urobili neskutočnú spúšť. Dokázali zničiť to, čo tu stálo viac storočí. Odolalo vojnám, času, neodolalo ére socializmu.  Ale aj ochrana voči povodniam kanalizácia ( začiatok minulého storočia), potom v socializme o polstoročie neskôr  vodohospodárske úpravy, agrárne poretvorenie vzhľadu krajiny zničili ešte staršie pamiatky. Zem vyrovnali a my sme stratili napríklad Hradiská.   

HRADISKO V KRIŠOVSKEJ LIESKOVEJ, alebo nazývané aj Hrad nad Drahňovom.

Drahňov mal svoj hrad. Parádny, na svoju dobu veľmi.  Ale až v 17. storočí. Vo Várkerte. Tiež ležal na brehu Laborca tak, ako aj toto Hradisko v Krišovskej Lieskovej.  Občas mám pocit, že niektorí historici si aj pomiešali hrady z rôznych období. Drahňovský a Krišovský. Pri nich je ale rozdiel 800 -1000 rokov.  

Pátralo sa po prvom užskom hrade nad Drahňovom pred storočím,  ale na nesprávnom mieste.

Nenašli žiadne stopy. Teda lokalizácia bola dobrá, nad Drahňovom, boli ale  kúsok od správneho miesta. Nedá sa zazlievať vtedajšej dobe.

Pátrali na sútoku riek a správne miesto bolo kúsok ďalej.

LITERATÚRA:

Literárne údaje  hovoria o existencii troch užských, reps. v maďarčine užhorodských hradov .
Prvý hrad mohol byť „Castrom Hung“ spomínaný v Anonymovej kronike, ktorý existoval už pri vpáde dobývajúcich Maďarov. Bol to pravdepodobne hlinený (zemný) hrad a rozprestieral sa nad dnešnou obcou Drahňov (Deregnyő), tam kde sa rieka Uh (Ung) spájala  s Laborcom.

(Získaním tejto informácie, ďalej štúdiom prác p. Vargu, Vályiho sa mení aj cesta unikajúceho kniežaťa Laborca, ako jedna z ďalších variant, kde ho mohli zabiť. Doplníme do pôvodného článku o Laborci a článok nanovo  zverejníme. ).

Druhý  hrad bol Úng -Újvár, ktorý bol postavený po tatárskych vpádoch. Pravdepodobne to bol kamenný hrad. Historici umiestňujú jeho miesto buď do Gerény-u, alebo na jeho  miesto súčasného.

Tretí hrad bol na mieste súčasného ( v Užhorode).

Zdroj:  www.muemlekem.hu

Ďalší zdroj popisuje nasledovne: 

V drahňovskom hraničnom chotári, na sútoku riek Uh a Laborec, stál kedysi starobylý hrad Užhorod, ktorý postavili ešte Avari. V  roku 903 ho obsadili maďarské armády ( kmene).

Neskôr sa stal  majetkom rodu Ákosovcov, sídlom  hradného panstva, ale počas tatárskeho vpádu bol zničený. 

Ákosovci boli na  Hradisku  pred darovaním obce Drahňov ich rodu. To, že Hradisko historici mylne viazali k Drahňovu, aj keď leží približne rovnako vzdialene od obce Drahňov, ako od obce Krišovská Liesková bolo iba chybou ich doby. Dnes vieme identifikovať vzdialenosti mapami, náhľadmi z vtáčej perspektívy. Pozrite si na mape Drahňov, Krišovskú Lieskovú a Hradisko. Bol to drahňovský chotár? Či viac krišovský? Či oboje? 

 Prvotné dôkazy:

• Najstaršie údaje o rode sú z roku 1136, podľa ktorých na aradskom sneme  (v roku 1131)  za panovania Bela II. Slepého,  pre neveru ku kráľovi bol zabitý  aj Majnot z klanu Ákosovcov.  Nech Vás nemýli pomenovanie Arad. Náš Arad ležal medzi Čičarovcami, Bešou, Lukaházou  ( terajšie EVO ) a Ižkovcami. Prezradíme, že presne Arad a krvavý snem je článok, na ktorom pracujeme tretí rok a bude zverejnený v 3 augustovom týždni.  Čiže Majnot z klanu Ákosovcov z Hradiska Krišovská Liesková nemal ďaleko na snem pri Ižkovciach.  Zdroj: https://hu.wikipedia.org 
• Svoje majetky si o 200 rokov rozšírili. Prišla im ,,vhod,, smrť majiteľa Drahňova Petra, syna Rajnolda z Drahňova, ktorý zomrel bez potomka.  Keďže Ákosovci viackrát preukázali svoju vernosť kráľovi  si Mihály z rodu Ákosovcov ( vetvy Mikcs) v roku 1315  vyslovene žiadal za svoje služby okrem iných usadlostí Drahňov a Pozdišovce , v roku 1323 Kráľovský Chlmec. Veď to mal na skok z Hradiska))). Ak bolo ešte obývané. Mohol ale bývať tiež na hociktorom svojom ,,panstve,,. Hradisko totiž spustošili Tatári. ( na Slovensku v rokoch 1241/42 a v rokoch 1285-86) . V tej druhej fáze narobili viac škôd na okolí ako v tej prvej.  Hradisko ale museli opraviť, ešte muselo slúžiť, ináč by nebolo tak pekne čitateľne viditeľné a neboli by ho vedeli zakresliť v 18. storočí na mapu. 

Poznámky autora článku po konzultácií s historikmi, archeológmi : Avari hradiská nestavali, hradisko muselo byť slovanské. Identifikuje sa po jesennej akcii archeológov.  Aj keď budovanie trávnatých valov ( obrany zeme, krajiny, viažu niektorí historici do obdobia Avarov). Obranný val chrániaci krajinu sa tiahol presne na tom mieste. Malo hradisko obranný charakter?

 Archeologické lokality v Krišovskej Lieskovej mapované v minulosti.

Treba ich brať s určitou rezervou, dnešná doba vie spresniť nálezy.  

– Poloha Hliník pri žel. zastávke – sídliskové nálezy z paleolitu, eneolitu, doby halštatskej, doby laténskej, doby rímskej a včasného stredoveku

– Poloha Hradisko (Vár domb) – sídliskové nálezy z doby halštátskej- skôr doba bronzová- jeseň 

– Poloha Pri cintoríne – sídliskové nálezy z praveku, včasného stredoveku (9.-11. stor.), vrcholného stredoveku a neskorého stredoveku

– Poloha Vérhomok / Vereshomok – sídliskové nálezy z neolitu, doby halštatskej, doby rímskej a včasného stredoveku.

Rod Ákosovcov.

Erb rodu Ákosovcov.

Zdroj: Rákóczy Aladár – na základe: A KÖZÉPKORI MAGYAR CÍMERTAN
JELKÉPEZÉSE ,írta Horváth Sándor ,1922. 

Hol állt akkor az ungi várispánság névadó vára, Ung?

Míg a környező megyék, Abaúj, Zemplén, Szabolcs, Borsova 10–11. század fordulóján (vagy korábban?) emelt, földbőlfából épített várai jól ismertek, addig Ungváré nem! Pedig sok helyen keresték, Ungvárott a várkastély helyén, a ma Ungvárba olvadt Gerényben, a megye egyik monográfusa Ungvártól délebbre, Deregnyő (ma: Drahnov, Szlovákia) falu felett, az Ung és a Laborc szögletében. Bóna István, aki az Árpádok korai várairól adott a közelmúltban jó összefoglalást, az ungi várat a „nem talált várak” csoportjába helyezi…

 

D. Varga László: Deregnyő helynevei – Magyar Névtani Dolgozatok 61. (Budapest, 1986)

DERGNYŐ TÖRTÉNETÉRŐL
Akkor Álmos vezér és előkelői szokottnál jobban megörülének és Hung vár alá lovagolának, hogy ezt bevegyék. És midőn a fal körül tábort ütöttek, akkor azon vár Laborczy nevezetű ispánja, kit nyelvükön dukának hívtak, megszökvén, Zemplín (Zemplén) várába siet vala kit a vezér vitézei üldözvén, s egy folyó mellett elfogván, azon helyen fölakasztanak, s azon naptól fogva azon folyót ezen Laborczy nevéről nevezék.7

A ősungvárt még a magyarok bejövetele előtt ismerték a rómaiak (Castrum Ungh). Luitprand cremonai püspök pedig egyik történelmi könyvében, megemlékezik “Ungogradusról”, a kárpáti kóbor szlávok erődítményéről, amely az Ung folyótól kapta a nevét.8

Az ősrégi ungi földvár Árpád idejében a mostani vártól délebbre ott feküdt, ahol az Ung folyó, magába véve a Cibavka, Cserna, Szobránc patakokat, egyesül a Laborccal Deregnyő község felett, a folyók által alkotott szegletben. 9

E rövid bevezetőn keresztül érzékeltettem, amit saját kutatásaim is megerősítenek, tudniillik azt, hogy bár a honfoglaló magyarok nem tartózkodtak sokáig vidékünkön, hanem továbbvonulva a Duna—Tisza közti ránán telepedtek meg, ennek ellenére, az ősi ungi várra támaszkodó kordonok, gyepük nyomait ma is megtalálhatjuk. Erre bizonyíték az egykori Ung-vármegyei falvak elnevezése: Daróc, Eör, Barancs, Baranya, őrmező stb.10

Ugyanígy igazolható az Anonymus Krónikájában említett “Hung vár”, ill. a földvárnak dombja, mely ma is kiemelkedik a sík, asztallap felületű rónaságból, az Ung folyó bal partján, míg Deregnyő község annak, azaz a Laborénak jobb partján fekszik, “ahol a Labore egyesül az Unggal”.
De ezt erősíti meg a Várdomb (a szomszédos Mokcsa község határában) dűlőnév, valamint a talajművelés során ott talált csontváz és téglamaradványok…….
 

Vysvetlivky:

7. Béla király névtelen jegyzője: A magyarok tetteiről
(Ford.: SZABÓ KÁROLY, Bp., 1898.)
8. KONTRATOVICS IRÉN: Ős-Ungvár. (Ungvár és M. vármegye.
Szerk. CSÍKVÁRI ANTAL. Bp., 1940. 38.)
9. Uo. 38.
10. uo. 38.

• Az irodalmi adatok három ungvári vár létezéséről szólnak.
• Az 1. vár lehetett az Anonymus krónikájában említett „Castrom Hung”, amely már a honfoglaló magyarok bejövetelekor létezett. Valószínűleg földvár volt és a mai Deregnyő község felett terült el ott, ahol az Ung folyó a Laborccal egyesül.
• A 2. vár az Úng-Újvár volt, amely a tatárjárás után épült. Feltehetően kővár volt. Ennek a helyét a történészek vagy Gerénybe, vagy a mai helyére teszik.
• A 3. vár a mai helyén volt.  www.muemlekem.hu

  Más forrás:

  Deregnyo határában, az Ung és a Laborc összefolyásánál állott egykor Ungvár ősi vára, amelyet még az avarok építettek. 903-ban foglalták el a magyar seregek. Az Ákos nemzetség ősi birtoka, várispánsági székhely lett, de a tatárjáráskor  elpusztult. A Laborc partján 1681 -ben még állott a Daróczyak egykori háromemeletes várkastélya, kevés nyoma maradt.

  https://hu.wikipedia.org

  Legelőször Deregnie alakban találjuk említve. A Deregnyey család ősi fészke. Azelőtt mezőváros, mely különféle szabadalmakat nyert. Első birtokosául Rajnold fia Pétert ismerjük, de 1323-ban I. Károly az Ákos nembeli Mihály mesternek adományozta. 1403-ban Zsigmond király a Deregnyei Bessenyei és a Paszághi családnak adományozza. ..

  Zdroj:  Borovszky: MAGYARORSZÁG VÁRMEGYÉI ÉS VÁROSAI

   

                Karácsonyi János: A magyar nemzetségek a XIV. század közepéig,
   
   
• PREKLAD: Alica Kočišová