Aj Veľké Kapušany môžu byť súčasťou svetového dedičstva Capovcov. Tajomstvo nášho cintorína potvrdzuje, že pod svetlom býva najväčšia tma.

Cintorín Veľké Kapušany

Predstavujeme Vám úspešnú časť z nášho projektu Capa.

Dnes je výročie narodenia Roberta Capu svetoznámeho vojnového fotografa s veľkokapušianskymi koreňmi po matkinej línii.

Narodil sa 22.10.1913 v Budapešti. Jeho matka Julianna (Jetti) Henrietta Berkovits pochádzala z Veľkých Kapušian.

HUNGARY. Budapest. 1910. The parents of Robert Capa, Dezso and Julia FRIEDMANN.

Ste medzi prvými, ktorým poskytujeme informáciu a ukazujeme doteraz neúspešne hľadané hroby jeho starých rodičov viacerými výskumníkmi. Informáciu sme už pred časom poslali na tie správne miesta do Maďarska a posielame ďalej.

Berkovics Herman Lajos                                         Berkovicsné Klein Betti

Celkom určite Vás nechceme zaťažovať krokmi výskumov, lebo je ich nad tisíc. Dohadov, predpokladov bolo viac.

Jednou z možností bolo, že hroby sú na židovskom cintoríne. K tomu sa jeden z kapušianskych znalcov problematiky vyjadril, že skôr nie, pretože cintorín nie je tak veľmi starý a ten starší bol zničený.

Ďalšiu verziu predpokladal bývalý  riaditeľ  MsKS p. PhDr. Štefan  Töviš. Vravel, že v jednej rozhlasovej relácii počul, že starí rodičia Capu, by mohli byť pochovaní v Krišovskej Lieskovej. Domnieval sa, že hroby by mohli byť smerom na Čierne Pole, konkrétne medzi Krišovskou Lieskovou a Čiernym Poľom. Na mieste, kde vyviera teplý prameň. Tiež vyslovil hypotézu, že by tam trebalo ísť s niekým, kto vie čítať hebrejsky, aj navrhol s kým. V duchu sme nevideli možnosť nájsť hroby, pretože za 100 rokov náhrobky budú určite nečitateľné. Teplá voda a počasie sa o to už určite postarali. (tohto roku sme na inom mieste objavili jeden minimálne 200-300 ročný náhrobok, ktorý zničil kyslý dážď a je nečitateľný, vyzerá akoby mal krásne ornamenty).

Pomoc prišla z Francúzska od nášho priateľa Amosa Zezmera, ktorý je potomkom kapušianskych židov a vedie veľmi dobré a veľké výskumy. Je  celosvetovo známym fotografom. V prípade Capovcov dodnes pátra. O dôvodoch pátrania si môžete prečítať v knihe p. Erny Demjénovej: DVE STOROČIA SPOLU, ktorá je v predaji v TIC v maďarskom, slovenskom, v anglickom jazyku a veľmi podrobne mapuje židovskú komunitu v našom meste. V knihe je aj rozhovor s Amosom.

Kapušiansky cintorín nafotil Vojtech K. z nášho mesta a Amos v spolupráci s ďalšími ľuďmi texty náhrobkov preložil. Takto sa objavili hľadané hroby. Nakoľko z hrobov boli k dispozícii dátumy úmrtí, dokázali sme si zistené informácie overiť a zistené skutočnosti potvrdiť. Tie sme dali prekontrolovať v archíve matričných záznamov. Záznamy sa na základe týchto informácií našli a informácie do seba zapadali – ako mená, tak dátumy úmr´tí. Pred 100 rokmi sa v prípade úmrtí uvádzal vek zosnulého. Na základe toho, sme vypočítali rok narodenia zosnulých.

Capova bibliografia prezradila isté informácie. Čakali sme  na ňu mesiace, nakoľko je už nedostupná. Dostali sme ju pred rokom z Ameriky z antikvariátu. Už predtým nám z nej Csaba O. preložil časť dostupných textov, ktoré sa týkali Veľkých Kapušian  a Capových starých rodičov. Vedeli sme už o hroboch, len sme si informácou nechávali pre seba. Indície naznačovali, že v knihe budú fotografie starých rodičov a tak budeme mať perfektný podklad k doplneniu kultúrneho dedičstva bratov Capovcov z pozície nášho mesta. Mená, dátumy, nájdené hroby a fotografie.  Ostane už iba skúmať, kde bývali v meste (z polovice máme aj to rozpitvané).

Robert Capa píše o kapušianskych starých rodičoch: Júliin otec, Herman Berkovits – bol obuvníkom, o ktorom jeho fotografia ukazuje, že bol pekný a inteligetne vyzerajúci človek, ktorý hovoril po maďarsky, ale nikdy nekonvertoval na katolicizmus. 

Julianina matka, Betti (Klein), pochádzajúca z desiatich súrodencov, z ktorých bola štvrtá, alebo piata. V tej dobe nebolo nezvyčajné pre ženu mať desať detí, napriek tomu, že niektoré nepochybne umreli počas neplnoletosti, tak ako aj štyria z Júliiných bratov a sestier. Fotografia Betti Berkovits prezrádza, že bola roľníckou ženou, silná ale príšerne oblečená a vyzerala oveľa staršie na svoj vek.

Keď kniha došla ostali sme sklamané, neboli v nej očakávané fotografie. Potom sme pochopili, že robil opis fotografií, ktoré mal reálne u seba. Samozrejme  sme sa nevzdali, dnes už vieme, kde môžeme skúsiť sa k nim dostať. Kde leží krabica s nápisom fotografie family.

Nedávno sa Amosovi podaril ďalší parádny úlovok a pomohol nám. 

Spochybnili sme doterajšiu informácie o 4 súrodencoch Berkovitsových. Bolo to tak zaknihované a nikto nepátral ďalej, či je to ozaj tak. Mali sme na neho otázku ohľadom informácie z Capovej bibliografie, kde Capa uvádza, že jeho mama mala brata. Citujem stať, keď písal o svojom dedovi: Jeho starší syn, napriek tomu, že sa úplne asimiloval a ako Maďar si zmenil priezvisko na Bartos, ktoré bolo nežidovské maďarské priezvisko, a po absolvovaní univerzity v Pešti, kde sa pripravoval na povolanie právnika, sa stal dôstojníkom v imperiálnej Rakúsko – Uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny. (za preklad ďakujem Csaba O.) Počítali sme po tejto informácii s ďalšími 2 synmi minimálne, keď tu bola reč o staršom. Hneď sme prišli na to, že informácia o 4 dcérach je  neúplná. 

Amos pomohol , hľadal  a našiel:

Szervusz, Renata!

Informácie o Capovi a jeho koreňoch z nášho mesta, založenie výstavy v MsKS je prácou bývalého riaditeľa MsKS p. PhDr. Štefana Töviša, na ktorých začal pracovať v 90-tych rokoch minulého storočia.

Zdalo by sa, akoby sa urobilo všetko a niet čo viac objavovať. Iba zdalo…

VKPORT bol po svojom vzniku účastníkom prednášky organizácie Magyar Hollywood Tanács. Po večeri s predstaviteľmi tejto organizácie sme sa utvrdili v našom presvedčení, že je potrebné nájsť čo najviac hmatateľných dôkazov a v prvom rade budovať hrdosť mesta, že z neho po matkinej línii vzišiel aj tento vzácny človek a poskytnúť tieto informácie nielen do Ameriky, ale aj všade do sveta. Spopulárniť naše mesto.

Vtedy sme pochopili, že v príbehu Capu existuje ešte veľa prázdnych miest. Nenarodil sa v našom meste, narodil sa v Budapešti. V našom meste sa ale narodila jeho mama. Rodisko jeho mamy je presne tým, čím sa naše mesto môže pripojiť ku Capovmu dedičstvu a byť jeho súčasťou, pretože naše mesto je bielym fľakom v jeho životopise, pretože u všetkých výskumníkov sa história Capovcov končí, či vlastne začína u nás – s otáznikmi.  Jednoducho sa nevedeli dopátrať a pohnúť sa ďalej. 

Boli tu ľudia, ktorí sa vážne zaoberajú výskumom Capu, hľadali rodný dom jeho mamy, boli na židovskom cintoríne, či tam nenájdu pamiatku po jeho starých rodičoch, ako jednu z verzií, že tam mohli byť pochovaní,  ale ostali bezradní, nič nenašli. Jednu výpravu viedol Kincses Károly (muzeológus) a Éva Hámor.

Za každý preklad komunikácie do a z angličtiny ďakujem našej Alici.