Ľubomír Engler: Sokoliarstvo je vášeň, ktorá sa len ťažko dá opísať slovami

Sokoliarstvo je od roku 2019 zapísané na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Vlastníkom tohto certifikátu je Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.   

Ľubomír Engler je sokoliar, kynológ, poľovník. Milovník prírody a dravých vtákov.

Spolupodieľal sa na pokuse o zápis sokoliarstva do Unesca. Bol vo Francúzsku na prvotnom stretnutí, kde sa spustila myšlienka začleniť sokoliarstvo k prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva.

Zúčastňuje sa schôdzí UK, spoločne s MVDr. Ladislavom Molnárom PhD. výročnej schôdze Rady delegátov zasadnutia Medzinárodnej asociácie sokoliarstva a ochrany dravcov (IAF), sokoliarskych festivalov. SAFE pri Kapskom meste, na konferencii IAF loboval za prijatie Kazachstanu do IAF. S Ing. Alojzom Kaššákom, MVDr. Ladislavom Molnárom a Miroslavom Mičenkom za Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore naučili kazachských sokoliarov k odchovu dravcov a vysvetlili, ako prebieha starostlivosť o nich. Prešli tisíce km a uskutočnili veľké množstvo prednášok.

Zúčastnil sa Národných majstrovstiev ľudových športov, SAE festivalu v púšti a jednaní okolo UNESCO v Holandsku. Je správcom chovnej stanice pri CVČ v Sečovciach. Vďaka ktorej sa zachránil dravec Orol kráľovský. Od roku 2009 prijali cez 450 jedincov a vyše 65 % sa pod dohľadom pracovníkov CHKO Latorica alebo CHKO Vihorlat vypustilo späť do prírody. 

                                                  Facebook: Ľubomír Engler

Vo Veľkých Kapušanoch sme sa s ním stretli 1. júna v Mestskom parku. Zvedavcom, ktorými boli predovšetkým deti a študenti priblížil náročnosť spôsobu života skutočného sokoliara. Predstavil časť dravcov, o ktorých sa stará a ktorých chová.  

Počas rozhovoru nám prezradil, že okrem výcviku dravých vtákov, ich aj chráni a má nemocnicu, kde sa stará o zranených jedincov.

Jedným z takých jedincov bol aj dravec, ktorého fotku nám 11. februára poslala Alica Bruňanská. Rodina ho našla počas prechádzky v CHKO Ortov. Prežil vďaka duchaplnosti rodiny a rýchlemu a odbornému zásahu Ľubomíra Englera. 

                                                     Foto: vkport.sk

Výcvik na lov podľa Ľuba trvá celý život. “Na lov sa využívajú hlavne orly skalné. Sú inteligentné, vedia sa prispôsobiť servírovaniu, čiže potrave na rukavici. U každého dravca chovaného v zajatí je veľmi dôležité, aby mal výcvik, dostatočný pohyb a kvalitnú stravu. Vnemy sa u nich utvrdzujú už od mláďaťa. Výcvikom sa docieli spoľahlivosť, disciplinovanosť a krotkosť a tak sa postupne prechádza na výcvik lovu. Dá sa povedať, že u dravca trvá výcvik celý život,” vysvetľuje. 

Dravce, ktoré chová a o ktoré sa stará nie sú na love každý deň. Ale kŕmiť ich treba. Denná dávka, ktorú dostane vždy závisí od toho, aký deň ho čaká. Ak nelieta, tak veľa potreby nepotrebuje. Ak lieta, alebo trénujeme, tak musí mať aj vyššiu dávku.  

                                             Facebook: Ľubomír Engler

“Lov pomocou orla je zaujímavý. Vták pri ňom musí aj rozmýšľať. Nejde len o bezmyšlienkovité zabíjanie. U orla sú pazúry zbraňou pomocou ktorej loví. Zobák používa len ako príbor,” hovorí Ľubomír Engler.

U dravých vtákov je samica väčšia ako samec. Orly vedia byť aj náladové a sokoliar s nimi musí žiť v určitej symbióze. “Zo všetkého sa dá vyčítať, v akej nálade dravec je. Všímam si hlavne našuchorenie peria, pohľad, postoj.  Chovám dravcov už viac rokov a na 90 percent viem, na čo dravec myslí, alebo čo potrebuje.”

Pri odchove mláďat sa chovateľ musí správať, ako keby bol samcom a o samicu sa starať. Nosí orlici potravu, ale aj konáre na úpravu hniezda.

                                             Facebook: Ľubomír Engler

Dravce, ktorá chová využíva aj vo viniciach. Sú ako keby strážnou službou, ktoré chránia úrodu pred škorcami. Tie vedia vo viniciach spôsobiť aj veľké škody. A po počasí sú najväčším postrachom vinohradníkov. Vinice chránia tak, že ich obletujú. 

„Najlepšie sú na to sokoly. Sokol sťahovavý a tmavý. Ale aj sokol rároh, mexických jastrab,” priblížil Ľubomír Engler.

“S dravcami pomáhal v Poprade aj v boji proti havranom. Cieľom bolo vytlačiť havraniu populáciu mimo intravilánu mesta. Mali sme problémy s ochranárskymi spolkami. Tie nám nedovolia plašiť havrany v celom intraviláne. Vybaviť výnimku je prakticky nemožné. A pritom by stačilo presunúť populáciu havranov na stromoradie medzi Popradom a Svitom,” vysvetlil.

“Dravce zabezpečovali biologickú ochranu. V parku pri železnici bolo 480 aktívnych hniezd a 2000 mláďat. Nám sa podarilo znížiť na 20 dokončených hniezd, z ktorých vyletelo 10 mláďat,” hovorí Ľubo Engler.

Dravý vták nie je domáce zviera. Určite sa nedá rozmaznávať a hladkať, ale vie, ako má sokoliarovi učariť. Sokoliar je spoločníkom dravého vtáka, vďaka ktorému sa dostáva bližšie k divokosti a k prírode. Vášeň a láska, životný štýl. 

“Sokoliarstvo by malo byť povýšené na umenie, pretože je to jediný spôsob lovu, ktorý svojou povahou patrí ku skutočnému umeniu. Ľudia môžu štvornohého tvora ovládať násilím a inými prostriedkami, zato vtáka, ktorý krúž vysoko vo vzduchu, môže zaujať a vycvičiť len ľudský duch. Víťazstvo ľudského ducha nad najslobodnejším zo zvierat, nad dravcom, ktorý sa po vypustení na päsť vráti i keď to odporuje jeho prirodzenosti, nie preto, že by pohŕdal slobodou, ktorý mu bola zdanlivo darovaná, ale preto, že sa vrátiť musí, prinútený géniom človek, ktorý ho drží neviditeľným putom.” Citát, portál Sokoliari

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov