Zdeněk Miler, tvorca slávneho Krtka, by oslávil 100 rokov

Je malý, čierny, má červený nos a na hlave tri vlasy. Kto by nepoznal najslávnejšiu postavičku českého animovaného filmu?

Krtko by však nikdy nevyšiel zo svojho podzemného bludiska, keby nebolo známeho českého animátora Zdeňka Milera, ktorý mu vdýchol život. V nedeľu by oslávil 100. narodeniny.

O Krtkovi sa vyjadroval vždy uznanlivo, ako o najlepšom kamarátovi, veď s ním strávil 57 rokov. „Nikdy ma neomrzel. Celý život mi robil iba radosť, nikdy ma nesklamal,“ zveril sa Miler v čase, keď si už jeho kreslený hrdina získal deti po celom svete.

Dokonca naňho žiarlila i jeho druhá manželka, výtvarníčka Emilie. „Na prvom mieste bol Krtko, potom ja a nakoniec dcéry,“ priznala.

Mužovi zazlievala, že mu venuje príliš veľa času. Niekedy pracoval až 14 hodín denne, aj soboty a nedele. Azda práve to bol dôvod, prečo sa Krtko tak preslávil.

Miler zostal v jeho tieni, ale nesťažoval sa. Prečo si vlastne vybral práve túto kreslenú postavičku? Keby o tom niekto napísal rozprávku, možno by sa začínala slovami: Bol raz jeden krtinec…

Šťastné zakopnutie

Výtvarník, režisér animovaných filmov a ilustrátor detských knižiek Zdeněk Miler prišiel na svet 21. februára 1921 v Kladne. Vyštudoval grafickú školu a potom Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe. V roku 1942 začal pracovať ako kreslič v Baťovom filmovom štúdiu v Zlíne.

Malo to svoje výhody. Zatiaľ čo mnohí jeho rovesníci museli počas vojny odísť na nútené práce do Nemecka, Milerovi udelili výnimku. „Mal som veľké šťastie. Kreslený film mi možno zachránil život,“ prezradil neskôr.

Po vojne sa zamestnal v barrandovskom štúdiu Bratři v triku, kde vyrábali animované filmy. Dokonca vymyslel logo štúdia – troch kučeravých chlapcov v námorníckych tričkách.

V roku 1948 nakrútil svoj prvý samostatný príbeh O milionárovi, ktorý ukradol slnko. Nasledovalo niekoľko ďalších kreslených filmov, ale úspech prišiel až s Krtkom.

Historku, prečo sa rozhodol práve preňho, rozprával stále dokola. Ťažko povedať, či si ju vymyslel, alebo iba prikrášlil. V každom prípade sa to začalo v roku 1954, keď mu dramaturg priniesol poviedku O plátennej košieľke. Deťom mala priblížiť, ako sa taký odev vyrába.

„Nepáčila sa mi. Boli tam samí dospelí a stroje, tak som sa to snažil nejako prerobiť. Uvedomil som si, že deti by v príbehu potrebovali nejakú dobrú figúrku, ktorá by ich dejom sprevádzala,“ zaspomínal si Miler.

Dlho sa trápil nad tým, ako by postavička mala vyzerať. Keď na nič neprišiel, vybral sa do lesa. „Vyliezol som na lúku, naraz zakopnem, prásk ho – a ležím. Vedľa mňa krtinec a mne svitlo: Sláva!“ opísal zrodenie nápadu.

Pre toto nenápadné zvieratko však hovoril aj iný dôvod: Krtko bol originálny, nemal konkurenciu. Nevystupoval ani v slávnych amerických snímkach Walta Disneyho, ktorý inak využíval vari celú živočíšnu ríšu.

Kresba musí žiť

Miler svojho hrdinu musel najprv upraviť. Nemohol byť slepý, to by bolo pre deti smutné. Trocha ho tiež zväčšil, skrášlil, primaľoval mu červený nos, aj neskôr ho ešte vylepšoval.

Keď po dvoch rokoch práce pripravil scenár, nastal ďalší problém – schvaľovaciu komisiu jeho výtvor neoslnil.

„Nikdy! Toto nedovolím! Ja som zásadne proti tomu. Ja by som všetkých krtkov zlikvidoval, mám záhradu plnú krtincov,“ rozčúlil sa vraj jeden z členov rady. Nakoniec ho však prehovorili.

V roku 1957 vznikol prvý film Ako krtko k nohavičkám prišiel, a keď s ním Miler vyhral dve hlavné ceny na filmovom festivale v Benátkach a ďalšiu v Montevideu, začali od roku 1963 pribúdať ďalšie „krtkovské“ príbehy.

Záujem o ne prejavila západonemecká televízia, ktorá si objednala 12 dielov, čo bola práca na tri roky. Miler to už sám nestíhal, musel si prizvať spolupracovníkov – najmä na tvorbu scenárov. Nemci boli spokojní a financovali aj ďalšie časti – takmer 40 rokov.

A aké je tajomstvo Krtkovho úspechu? Je to malý uličník, ktorý však nikdy neodmietne pomôcť. Rieši aj ekologické, vzdelávacie a etické problémy. Bojuje za ochranu prírody, za svoje práva a spravodlivosť, deťom vysvetľuje, ako to na svete chodí.

Autor vedel, že aby príbeh najmenších divákov zaujal, musí sa v ňom stále niečo diať – jeden gag za druhým, aby deti udržal v napätí a nenudili sa.

Súčasne zistil, že nie je nutné, aby Krtko rozprával, ako to bolo v prvom diele. Na to, aby mu deti rozumeli, stačili gestá, občasné výkriky, smiech či plač, čo do filmov nahrali Milerove dve dcéry.

S Krtkom napokon nakrútil až 49 príbehov – posledný v roku 2002, keď mal už 81 rokov! Všetko pritom maľoval ručne, počítač nepoužíval a túto technológiu odmietal. „Kresba musí žiť, musíte dať do nej dušu,“ trval na svojom.

A hoci sa to môže zdať prehnané, Milerova obľúbená postavička ho i chránila. Keďže po okupácii ČSSR v roku 1968 vystúpil z komunistickej strany, stýkal sa s disidentmi a jedna z dcér emigrovala na Západ, mal problémy s režimom. Sledovala ho ŠtB, ale štát potreboval veľké devízy, ktoré prinášal, preto ho nechali pracovať.

Spory o dedičstvo

Miler nakreslil i niekoľko knižiek o Krtkovi, no hoci nakrútil aj animované filmy s inými postavičkami, jeho najznámejšieho hrdinu neprekonali.

Autor za svoje diela získal vyše 40 cien a titul zaslúžilý umelec. V roku 1999 dostal i Zlatú paletu za viac ako päť miliónov vydaných kníh so svojimi ilustráciami.

Po nežnej revolúcii, keď sa z Krtka stala lákavá obchodná značka a skvelý vývozný artikel, musel Miler zvádzať boje o autorské práva. Neželal si ani, aby v kreslení ďalších dielov s Krtkom pokračoval niekto iný.

Sám sa na to už necítil. Ako 80-ročný sa nakazil boreliózou, čiastočne ochrnul a nakoniec ho museli previezť do liečebne.

Keď tam v novembri 2011 zomrel, rodina jeho odkaz zradila. Vnučka Karolína dovolila, aby sa slávnej postavičky chopila čínska televízia, vďaka čomu vznikol čínsko-český seriál o Krtkovi a Pande. V novembri minulého roka však súd rozhodol, že na to nemala právo a nevydarený projekt zastavil.

Z hádok o dedičstvo by bol Miler určite sklamaný. Úspech bral totiž s pokorou, na ľudí býval milý a práca pre deti ho bavila. Je preto správne, že s ním skončil aj Krtko. Hoci nie tak celkom. „Krtka sa už nezbavím. On ma prežije,“ smial sa pred rokmi Miler, a nemýlil sa.

Zdroj:kultura.pravda.sk