Ako deportovali našich kapušianských židov.

Aký Boh dovolil Osvienčim a Holocaust?

Tí, ktorí predtým verili, stratili vieru; zároveň medzi pozostalými môžeme nájsť značný počet veriacich, ktorí sa z hrôz dostali so závideniahodne prehĺbeným a posilneným náboženským cítením. zsido.com

27. január 1945 je dňom, kedy bol oslobodený Osvienčim. Dňom, kedy skončili továrne na ľudí.

Aký Boh dovolil Osvienčim a Holokaust?

Poznanie dejín vlastného mesta, poznanie dejín zločinov proti ľudskosti nie je propaganda. Je ako morálnou povinnosťou každého z nás, tak znakom našej kultúrnej vyspelosti, rozhľadenosti, našej inteligencie.  Propagandou sa oháňajú ti ľudia, ktorí žijú pod tieňom  propagandy .

Víziou vkportu je spracovať regionálne dejinné zaujímavosti, udalosti šité priamo na udalosti, osobnosti z nášho mesta a okolia tak, aby mohli slúžiť v školách regionálnemu vzdelávaniu do tej miere, aby ďalšia generácia pozerala na svoje mesto  inými očami a bola na ňu hrdá. Nesúťažíme s publikáciami o našom meste. Naopak opierame sa o ne, ako o východiskové body, ale my hľadáme zvláštnosti, ktoré sa v nich nevyskytujú a ktoré sú prínosom pre nás všetkých. 

Začnem písať od konca.

KEDY SA ZAČALO PEKLO VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH? 

Po deportácií v máji 1944 zamestnanci mestského úradu spísali do úradnej zápisnice hnuteľné veci nachádzajúce sa v židovských bytoch, ktoré tam zostali a ktoré SKONFIŠKOVALI PRE VEREJNÉ ÚČELY.  Takéto zápisnice sa zachovali v malom počte, aj to len v rodinných archívoch. Celý materiál sa v podstate stratil.

(Demjénné Kovács Erna: Dve storočia spolu.)

Ani len nepočítali s tým, že sa títo ľudia vrátia. Aj také bolo Slovensko.

Ale peklo pre kapušianskych židov  nezačalo tu. Tu bolo iba dokonané, zmazali po nich aj poslednú stopu.

Peklo začalo na Veľkú noc 16. apríla 1944. Sedem mesiacov pred oslobodením mesta.

Poďme po poriadku.

Medzi rokmi 1939 – 1943 vyzvali mužov židovského pôvodu na nútenú prácu. Mnohí zomreli na východnom fronte. V rokoch 1940 – 41 vzrástol počet obyvateľov mesta na 2668 so 120 židovskými rodinami, alebo 464 židovskými obyvateľmi  a 13, ktorí menili náboženstvo. Nemyslím si, že je to správny údaj, pretože takto vychádzajú necelé 2 detí na jednu rodinu. Nemyslím si, že je to správny údaj po prečítaní zoznamu deportovaných. Ten uvádza vyše 600 obetí. Postupne, ako ho budeme prepisovať, vyradíme možné duplicity. Ale tak, ako sa odhadovalo, že bolo približne 300 obetí, toľko ich bude.

Pozrite si iba omrvinku zo zoznamu, ktorý budeme postupne spracovať, čítať svedectvá, spájať rodiny.

Zbehlo a to nečakane a rýchlo.

Od roku 1938 si židovské obyvateľstvo žijúce na území Maďarska( teda aj naši) žili vo väčšom bezpečí, než v susednej obci napríklad, ktoré patrilo pod Slovensko. Dovtedy nenosili ani žltú hviezdu.

1944 – 19. marca nemecké vojská obsadili celé Maďarsko a začala sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.

Getácia bola tak sadisticky, dopodrobna a do detailov premyslená, že   človeku sa ani nechce veriť, ako to dokázali.  Bola to chobotnica s tisíckami chápadiel, ktoré udreli  naraz v celej oblasti Maďarska a  robili  zber obyvateľov a odvážali ich do giet. Našich a z okolitých dedín sústredili do synagógy a na jej dvor.

Deportovali ich konkrétne do Užhorodu do Moskovičovej tehelne.

Začiatok getácie, 16. apríl 1944

Demjénné Kovács Erna: Dve storočia spolu. 

16. apríla v nedeľu v skorých ranných hodinách, na prvý deň Pesachu, židovskej Veľkej noci začalo zbieranie Židov v I. zóne. Obyvateľov toto opatrenie zastihlo nečakane. Dostali iba 5-10 minút na to, aby si pozbierali najpotrebnejšie veci, šaty a potraviny, ktoré dokopy nemohli presiahnuť 50 kg.

Do Veľkých Kapušian pozbierali židovské obyvateľstvo aj z obcí, ktoré administratívne pripadali k mestu. Miklós Schlanger z knihy p. Erny spomína: Veľkokapušianskych židov pozbierali sa sústredili ich na dvor a do budovy synag´ógy, podľa približných údajov asi 490 členov zo 79 rodín. Miestne žandárstvo začalo s operáiou na nemecký pokyn s pomocou žandárov, ktorí neboli z Veľkých Kapušian. Ľudí toto opatrenie zastihlo nečakane. Ženy, ktoré boli odvlečené do synagógy, najprv vyšetrili zdravotné sestry, tehotné ženy boli ihneď odvlečené do tehelne v Užhorode. Zbieranie židov vo Veľkých Kapušanoch trvalo tri dni a potom utrápených viedli žandári počas dňa cez Hlavnú ulicu na železničnú stanicu, odtiaľ ich odviezli do Užhorodu.  Obyvateľstvo zostalo doma pozatvárané v bytoch, dokonca bola výzva, podľa ktorej bolo zakázané v danom čase zdržiavať sa na ulici. So strachom spoza závesov sledovali, ako im odvádzajú  susedov, známych, ľudí, s ktor´ymi žili spoločne v dobrom aj zlom počas desaťročí. 

Židovských domov sa zmocnili opití vojaci, začalo sa rabovanie, vypredávanie židovských hnuteľných vecí. Novovymenovaní ,, členovia výboru ,, zneužili konkrétnu situáciu a hlavne v nočných hodinách pozbierali hodnotnejšie veci. Zo židovských nehnuteľností zobrali všetky hnuteľné veci – odev, posteľnú bielizeň ,riad, nábytok ,atď. Zo skonfiškovaného odevu malú časť  v malých balíkoch rozdali žobrákom a chudobným. 

Občas sa udiali aj extrémne veci, keď ľudí ovládla chamtivosť a snažili sa získať čo najviac zo židovského majetku. A toto nerobili len sem priradení ,,cudzí,, ľudia, ale kapušančania s kapušančanmi.  Aj medzi nimi sa však vyskytli výnimky a boli aj takí, ktorí boli z týchto udalostí zhnusení, 

Nedeľa,16. apríla: Začal sa transport židovského obyvateľstva z osád župy Ung a maďarského správneho úradu do tehliarskej továrne Moskovits neďaleko Užhorodu. Ghetto z tehelne, čiastočne obklopené doskami a čiastočne ústiace do poľa – tam označené červenou zástavou, kam až má ísť – bolo strážené políciou a žandármi a na vnútorný poriadok dozerali židovskí policajti.

Hlavne mladší muži a ženy boli pravidelne odvážaní do práce. Užhorodskí Židia sa neskôr presťahovali do getta v tehelni, niektorých z nich tu už nebolo možné umiestniť, a tak ich odviezli na drevársky dvor Glück.

Okrem preťaženia a nezdravých podmienok v gete bolo treba vydržať aj výsluchy a mučenie žandárov hľadajúcich skryté hodnoty.

Ako prebiehal zber, getácia od 15.-21. apríla 1944 , chronologicky krok za krokom, si môžete prečítať, ak kliknete na modré slovo TU.

Z celkového počtu 825 000 Židov žijúcich v Maďarsku (aj my sme tam patrili)  pred vojnou sa konca vojny dožilo iba okolo 260 000. Deportácie začali 15 mája 1944 (denne asi 12 000 ľudí).

Magyarországi zsidók érkeznek a táborba 1944-ben – Fotó: Galerie Bilderwelt / Getty Images- príchod maďarských židov do tábora… Teda aj našich. Či boli v tomto konkrétnom trasporte a my sa dívame ,, na našich,, , alebo v ďalšom transporte nevieme. Jedno vieme bolo to hrozné ,desné a aj dnes vidieť takúto fotku veľmi bolestivé.

Za 3 dni naplnili Užhorodské geta 16 697-17 560 osobami!!!!

Židov deportovaných z Veľkých Kapušian  poslali do Auschwitzu prvým transportom  15. mája 1944. 

Horthy pozastavil deportácie 9. júla 1944 pod tlakom svetovej verejnosti, ktorú spôsobilo hlavne zverejnenie  správy Vrbu a Wetzlera  (filmové spracovanie: Správa. ) o stave v koncentračných táboroch (správa bola vysielaná 15. júna na BBC a vyšla 20. júna v New York Times). Pápež Pius XII.  aj americký prezident Franklin D.Roosevelt  a iní priamo žiadali Horthyho, aby zastavil deportácie ešte v júni 1944. 2. júla 1944 Spojenci  zbombardovali Budapešť. Až potom nariadil Horthy deportácie Židov zastaviť.

Dovtedy stihli odviesť do továrni smrti za mesiac a pol  565 000 židov. 

VRÁŤME SA K NAŠIM KAPUŠIANSKYM ŽIDOM.

Moskovits Blanka                                           Markovits Henrik

Farkas Klarika                                  Farkas Jolana

Farkaš Ibola,

Farkas Miksa                                     Perla Khani

Kraus Mordekhaia     Kraus Rachel               Kraus Beily a Leibish

Krausz   Esther Etela

Krausz Chany  Helen  Krausz František Peretza  Krausz  Rivka, Regina

Roth Maria                                                        Shvartz   Jakob

Roth Rakhel  Aurelia                       Braun Moric

Boros Emil

Gerstl    Judith, Yehudita                    Gerstl Yoachim

Spiegel  Hilda   Spiegel  Márie, Miriam          Szpigela,   Szajndela, Sheindla

Gerstl  Elisabeth                                 Petesh  Paul

Braun, Sarolta              Braun Piri, Piroska  Braun  Viliam , Vilmosh

Braun  Rosa

Lefkovič  Maximilián                      Lefkovic, Sara  Shoshana

Hajman  Szidi                                          Haiman Willmos

Gruenfeld  Helena,Ilona, Ilu                            Gottlieb Cvi, Ojzer , Hershl

a  ďalší a ďalší……………..

Fotky z giet v Užhorode sa zatiaľ nikde nenašli. Nedávno sa našla fotka z Mukačeva.

Užhorod . 

Getácia z okresov Ungvár a Nagykapos .

V  tehelni Moskovits a v drevárskom dvore Glück sa zhromaždilo 17 000 Židov: všetci, ktorí patrili k dolnej farnosti.

Tehelňa Moskovits (alebo ako sa volala: tehelňa na ulici oslobodenia) fungovala na ulici Minai a drevársky dvor Glück fungoval na ulici Munkácsy Mihály 88. Dirigenti protižidovskej kampane boli  starosta László Megay, policajný šéf György Thurzó. Hlavnými sudcami boli žandári Sándor Pálfy, podplukovník János Kossey a Gyula Gyurics. Technické poradenstvo poskytoval Theodor Dannecker, nemecký okresný radca pre židovské záležitosti SS-Ha-uptsturmführer.     

14 327 židov bolo umiestnených do väčšieho ghetta v tehelni: 5 610 bolo miestnych a 8 717 Židov zo susedných náboženských spoločenstiev v Užhorodskej župe. Na drevárskom dvore bolo držaných 2 600 Židov.  Ešte pred ukončením getacie sa starosta Megay obrátil na Jarosa so žiadosťou o deportáciu Židov, pretože títo ľudia boli takpovediac zdravotnou hrozbou pre kresťanské obyvateľstvo.  V oznámení z 26. apríla Megay a Thurzó vyzvali Židov, ktorí ešte neboli chytení, aby sa okamžite prihlásili na polícii, a požiadali kresťanské obyvateľstvo, aby hlásilo takýchto Židov.  

Rovnako ako inde na Zakarpatsku boli podmienky v užhorodských getách mizerné. Mnoho Židov muselo čakať na svoj osud pod holým nebom.   

Netušili o vražednom sprisahaní tkanom proti nim, ktoré na nich číhalo, ako aj proti ostatným Židom v Maďarsku. Medzi getom a Budapešťou prebiehala tajná kuriérska služba, prostredníctvom ktorej zástupcovia maďarských a švajčiarskych medzinárodných židovských organizácií sledovali vývoj v Zakarpatsku. Na základe takýchto informácií boli napríklad zasielané listy niektorým ľuďom v gete a na adrese bola uvedená tehelňa, kde sa nachádzali. Jedného takého kuriéra, dr. Ackermanna maďarského právnika zatkla nemecká bezpečnostná polícia.   

Židia zhromaždení v Užhorode boli v dňoch 17. mája až 31. mája deportovaní piatimi transportmi. Prvý transport odišiel do Osvienčimu 17. mája, piaty a posledný 31. mája.

Vypočula som si aj zaujímavý rozhovor s  Laslom Braunom.

Leslie Braun (Laslo Braun), sa narodil  8. augusta 1926 v  Nagykaposi. Bol najstarším z troch detí; mladšia sestra Elizabeth a mladší brat Alan; jeho rodičia Charlotte a Ferdinand (Nandor) Braunovci; podniky jeho rodiny,  pozostávali z veľkej reštaurácie v centre mesta, nočného klubu a športového klubu. Rozpráva o  ich domove za reštauráciou; ako mesto a jeho okolie prevzalo Maďarsko po Mníchovskej zmluve, ktorá v roku 1938 rozpustila Československo; o strate reštaurácie jeho rodiny a ďalších rodinných podnikov po maďarskom ovládnutí; o deportovaní do geta v Užhorode  v apríli 1944; o deportovaní do Osvienčimu, kde bol oddelený od svojich súrodencov a matky (tá zahynula v Osvienčime);… 

 Vo Veľkých Kapušanoch na židovskom cintoríne stojí pamatník. Na večnú pamiatku veľkokapušianským židovským obyvateľom zavraždeným nacistami počas  II. svetovej vojny v roku 1944. Neobsahuje všetky mená.

Pred zoznamom Vám chcem ponúknuť aj ďalšie články o židoch, možno ste ich nečítali.

Keď som začala vyhotovovať  zoznam a dostala sa k položke 14 doslova mi začali horieť líca a hlava sa mi točila. Abrahamovitz Tzila 2 ročné dievčatko poslané na smrť do plynovej komory Osvienčimu. Musela som prestať, uložiť súbor a predýchavať. Nevedela som, že prichádza niečo horšie. Prišlo .P.č.15,16,17,18. 

Abrahamovits Khaim Yosef, právnik. Jeho nevesta Rivka a vnúčatá Tzila, Veronika, Eva.

Mama s deťmi a dedko. Všetci šli do plynu. Čo musela tá mama prežívať?

Zoznam sa začal písať. Nepíše sa jednoducho. K zozbieraniu max. informácií je potrebné čítať jednotlivé svedectvá, vyradiť duplicity, spojiť rodiny. Práca na viac mesiacov.   Nie je upravený, je pracovný. Ale poskytneme Vám náhľad.

ŠOA.

1. Abrahámovič Josef , nar. 1895, bydlisko Veľké Kapušany, zavraždený. Stránka svedectva predložil Meir Abrahamovitz- syn.  Zdroj: Yad Vashem- Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev. ID: 1881654

Josef Abrahamovič sa narodil v Československu v roku 1895 Jaakovi (Yaakov) a Ester. Bol to poľnohospodár a oženil sa so Sárou. Pred druhou svetovou vojnou žil vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bol vo Veľkých Kapušanoch v Československu. 

2. Abrahámovič Szeren (Sara), nar. 1900, bydlisko Veľké Kapušany, zavraždená v Osvienčime, ​​tábor, Poľsko. Stránka svedectva predložil Meir Abrahamovitz-dcéra. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev.    ID: 1881788

Szeren Abrahamovic rodená Brunová( Broun) sa narodila v Československu v roku 1900 Yosefovi a Reizi. Bola to žena v domácnosti ( gazdinka) a vydala sa za Yosefa. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bola vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Szeren bol zavraždený v šoa. 

Rodina Abrahamovits.

V 30-tych rokoch boli majiteľmi pozemkov a lesov. Bela bol poľnohospodár, bývali na ulici Čepeľ. 4  zavraždení v Birkenau, 4 preživší. 

Hlava rodiny:

p.č. 8. Abrahamovits Bela,  nar.? , Veľké Kapušany, Osud: zavraždený  v r. 1944 Birkenau, vyhladzovací tábor, Poľsko Stránku so svedectvom predložil Yehuda Berkovitz- synovec. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev,ID: 1878209   

Bela Abrahamovits sa narodil v Československu. Bol ženatý s Ilonkou. Pred druhou svetovou vojnou žil vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bol vo Veľkých Kapušanoch v Československu. 

 Manželka:

p.č. 11. Abrahamovits Ilonka, nar. 1895, Veľké Raškovce, počas vojny bola vo Veľkých Kapušanoch. Osud: zavraždená  v r.,  1944 Birkenau, vyhladzovací tábor, Poľsko, ako 49 ročná. Predložil Yehuda Berkovits- synovec. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1945029

Ilonka Abrahamovits rodená Berkovitz(ts) sa narodila v Malých Raškovciach v Československu v roku 1895 Volfovi (Zeilik-Zelig) a matke Hinde. Bola vydatá, manžel Bela. Trvalý pobyt: Veľké Raškovce, Zemplín, Slovensko, Česko-Slovensko.  Počas vojny bola v Nagykapose v Československu.   

Deti:

 6. Abrahamovits Miksa, nar.1920, Nagykapos, zavraždený v šoa Birkenau, vyhladzovací tábor, Poľsko,ako 24 ročný. Stránka so svedectvom predložil Yehuda Berkovitz- bratranec.Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID:1867506 Miksa Abrahamovits sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1920 Bélovi a Ilone. Bol slobodný. Pred druhou svetovou vojnou žil v Nagykapose v Československu. Mikša bol zavraždený v šoa.

10. Abrahamovits Lili, nar. 1926, Veľké Kapušany. Osud: zavraždená v šoa Birkenau,  vyhladzovací tábor, Poľsko, ako 18 ročná. svedectvo vložil Yehuda Berkovits- bratranec, zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1911494 Lili Abrahamovits sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1926 Bele a Ilone. Bola slobodná. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu.  

Podľa knihy p. Erny preživšími mali byť deti: Jeno, Márton, Aranka, Elza.

3. Abrahamovics Miksa, nar. 1911, Nagykapos, osud neznámy (Táto informácia je založená na zozname obetí maďarského pracovného práporu, ktorý sa nachádza v Nevek – Obete maďarských pracovných práporov, Nadácia Beate Klarsfeld a Yad Vashem, 1992. ID: 527309

Miksa Abrahamovics sa narodil v československom Nagykapose v roku 1911. Matka Ilona rodená Berkovicsová. Počas vojny bol povolaný na otrockú prácu v práporoch nútených prác MUSZ v maďarských ozbrojených silách, vojnová adresa: Jednotka: 108/19 KMSZ; Navrhovaná oblasť: 8 BEV KOZP. Tieto informácie sú založené na záznamoch / dokumentoch : Zoznam obetí maďarského pracovného práporu

4.Abrahamovics Klára, nar. 1927, Nagykapos, osud neznámy (Táto informácia je založená na zozname väzňov z tábora Stutthof, ktorý sa nachádza v Neveku – židovské ženy v Stutthof KZ, Nadácia Beate Klarsfeld a Yad Vashem, 1995. Druh materiálu: Zoznam väzňov z tábora Stutthof.ID: 5309640

Klara Abrahamovics rodená Abrahamovics sa narodila v Nagykapose v Československu v roku 1927 Jozsefovi a Sáre rodenej Braunovej. Bola slobodná. Pred druhou svetovou vojnou žila v Nagykapose v Československu. Počas vojny bola v Stutthofe, slobodnom meste Danzig.   

5. Abrahamovits Ester, nar.1918? 1919? , Veľké Kapušany- existuje viac ako 1 záznam o obeti. Osud: zavraždená  vo vyhladzovacom tábore Treblinka, ako 26 ročná.

Existujú 2 svedectvá:

  Stránka svedectva predložila  Rivka Abrahamovitz Gotesman  – bratranec, na základe: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1063321

Edit Abrahamovitz sa narodil v Kapušanoch, Československu v roku 1919 Ignatzovi a Margite. Pred druhou svetovou vojnou žila na neuvedenom mieste.

Stránka svedectva predložil  Oto Brandstein  -bratranec-Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev,ID: 1262884

Edith Ester Abrahamovits sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1918 Ignatzovi( Ytzkhak-Jicchak)  a Margot ( Margareta)  Frimet. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bola vo Veľkom Bereznom, Užhorod, Podkarpatská Rus, Česko-Slovensko. Edith Ester bola zavraždená    (podľa tohto zdroja).3. 4. 1944.

7.Abrahamovits Margot Frumtová, narod. 1895 v Bustine, trvalý pobyt: Veľké Kapušany, Osud: zavraždená v šoa Osvienčim, ​​tábor, Poľsko 31.5.1944. Stránku svedectva predložil Oto Brandshtein- neter, skôr synovec .Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1877388

Margot Frumt Abrahamovits rodená Brandshtein sa narodila v Bustina, Tacovo, Podkarpatská Rus, Česko-Slovensko v roku 1895 Eliezerovi a Malke. Bola to žena v domácnosti (gazdinká)  a vydatá  za Ytzkhaka ( Ygnatz-Jicchak,tiež Ignatz). Pred druhou svetovou vojnou a aj počas nej  žila vo Veľkých Kapušanoch ( trvalé bydlisko) v Československu.  

8.Abrahamovits Bela,  nar.? , Veľké Kapušany, Osud: zavraždený  v r.1944 Birkenau, vyhladzovací tábor, Poľsko Stránku so svedectvom predložil Yehuda Berkovitz- synovec .Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev,ID: 1878209

Bela Abrahamovits sa narodil v Československu. Bol ženatý s Ilonkou. Pred druhou svetovou vojnou žil vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bol vo Veľkých Kapušanoch v Československu. 

9.Abrahamovits Ygnatz Ytzkhak, nar. 1879, Veľké Kapušany Osud: zavraždený v šoa- neuvedené miesto.  Stránku svedectva vložil Avraham Brandshtein -švagor. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1881662

Ygnatz Ytzkhak Abrahamovits sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1879 .Otec Tzvi (Hersh) ,matka Tzurel (Tzira). Bol to obchodník a oženil sa s Margot( Margaréta) Frumt . Pred druhou svetovou vojnou žil vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bol vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Ygnatz Ytzkhak bol zavraždený v šoa.

11. Abrahamovits Ilonka, nar. 1895, Veľké Raškovce, počas vojny bola vo Veľkých Kapušanoch. Osud: zavraždená v šoa v r.,  1944 Birkenau, vyhladzovací tábor, Poľsko, ako 49 ročná. Predložil Yehuda Berkovits- synovec. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1945029

Ilonka Abrahamovits rodená Berkovitz(ts) sa narodila v Malých Raškovciach v Československu v roku 1895 Volfovi (Zeilik-Zelig) a matke Hinde. Bola vydatá, manžel Bela. Trvalý pobyt: Veľké Raškovce, Zemplín, Slovensko, Česko-Slovensko.  Počas vojny bola v Nagykapose v Československu.

12. Abrahamovits Roza, nar. 5.2.1919 vo Veľkých Kapušanoch. Osud: Prežila šoa , na základe: Registračný formulár pre pozostalých a utečencov.  ID: 12601390

Roza Abrahamovitz sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1919 Jozefovi a Sare. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu.  

Potom žila: Budapešť, Pest-Pilis-Solt-Kiskun, Maďarsko, Kistarcsa, Camp, Maďarsko.( možno tam ušla, skrývala sa?)

Prežila 3 koncentračné tábory:  Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, Ravensbrück, Camp, Nemecko, Neustadt an der Waldnaab, Camp, Nemecko. V poslednom bola oslobodená dňa: 5. 2. 1945. Po vojne sa vrátila do Veľkých Kapušian.  

13. Abrahamovits( Abrahámovcom) Margaret, nar. 1896 Bustino, Tacovo, Podkarpatská Rus, Česko-Slovensko, žila v  Nagykapos. Zavraždená v šoa Osvienčim, ​​tábor, Poľsko. Stránku svedectva predložil Ernest Burian-brat, zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev,ID: 1262899

Margaret Abrahamovitz rodená Brandshtein sa narodila v československom Bustine v roku 1896 Lazarovi a Amalii rodenej Gottlieb. Pred druhou svetovou vojnou žila v Nagykapose v Československu. Počas vojny bola v Nagykapos  v Československu.

14. Abrahamovitz  Tzila 

Položky 14-17 sú jedna rodina. Matka s troma malými deťmi. Priesečník všetkých osudov: občianstvo české mali po matke Rivke, pri matke je uvedené, že počas vojny bola vo Veľkých Kapušanoch. Pri položke 15- Eve, že bola v Užhorodskom gete. Z toho vyplýva, že rodina musela byť spolu, pretože ich spoločne zavraždili v Osvienčime, takže boli spolu deportovaní. Žili teda spolu vo Veľkých Kapušanoch, odtiaľ boli deportovaní do Užhorodu, odtiaľ do plynových komôr v Osvienčime. Patrí k nim aj položka 18- dedko a svokor. 

Tzila Abrahamovitz sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1942 Viktorovi a Raške rodenej Grinvald. Bola 2 ročným dieťaťom. Pred druhou svetovou vojnou žila na neuvedenom mieste. Pri položke 17 ich matke je uvedené, že žili v Kapušanoch.  Občianstvo mala Česká republika- po matke, tá mala také-  Keďže je sestrou položky č. 15 a 16  je pravdepodobné , že boli spolu.

Tzila bola zavraždená v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944 -plynové komory. Zadávateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- teta. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 5667484

15. Abrahamovitz Eva

Eva Abrahamovitz sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1941 Viktorovi a Raške rodenej Grinvald. Bola 3 ročným dieťaťom. Pred druhou svetovou vojnou žila na neuvedenom mieste/ podľa skutočnosti, že bola v Užhorodskom gete- skrývala sa rodina niekde na okolí- pozn. autora a tiež Pri položke 17 ich matke je uvedené, že žili v Kapušanoch ) . Občianstvo české. Počas vojny bola v Užhorode v  gete, Česko-Slovensko. Evu zavraždili v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944, plynové komory.Zadávateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- teta. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 5667485.

16. Abrahamovitz Veronika

Veronika Abrahamovitz sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1939 Viktorovi a Raške rodenej Grinvald. Pred druhou svetovou vojnou žila na neuvedenom mieste. Veronika bola zavraždená v šoa (podľa tohto zdroja). Keďže je sestrou položky 14 a 15- platí to isté. Museli byť tie malé deti spolu s matkou . Pri položke 17 ich matke je uvedené, že žili v Kapušanoch. Veroniku zavraždili v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944.Zadávateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- teta. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 5667486.

17. Rivka Rashka Abrahamovitz

matka položiek 14,15,16 a nevesta položky 18

rodená Grinvald sa narodila v Michalowitzi v Česku. Občianstvo české( preto jej deti 14-16 položka majú uvedené občianstvo české). Bola to žena v domácnosti ( gazdinká) a vydatá sa za Viktora. Pred druhou svetovou vojnou žila vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bola vo Veľkých Kapušanoch v Československu.

Rivka Raška bola zavraždená v šoa (podľa tohto zdroja)Evu zavraždili v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944, plynové komory. Zadávateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- teta. Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: Evu zavraždili v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944, plynové komory.Zadávateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- švagriná . Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 5667487

18. Abrahamovits Khaim Yosef

dedko položiek  14,15,16 a svokor položky 18

Khaim Yosef Abrahamovitz sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1888 Meirovi a Ester. Bol právnik a oženil sa so Sárou, rodenou Braun . Pred druhou svetovou vojnou žil vo Veľkých Kapušanoch v Československu. Počas vojny bol v Užhorode, geto, Česko-Slovensko.

Khaim Yosef bol zavraždený v šoa (podľa tohto zdroja).Osvienčim, ​​tábor, Poľsko, 1944, plynové komory. Zadavateľ: Rivka Abrahamovitz Gotesman- dcéra . Zdroj: Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 5667488

19.Altmann Pira

Pira Altmann sa narodila vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1937 Mojžišovi a Serene. Bola dieťa. Pred druhou svetovou vojnou žila v Bošanoch v Československu ,iný záznam v Seredi.

Počas vojny bola v československej Žiline.

Táto informácia je založená na Zozname prenasledovaných osôb, ktorý sa nachádza v Zozname väzňov zo žilinského tábora, 13. 5. 1942.Zoznam chovancov zo žilinského tábora, 13. 5. 1942 , ID: 9247726

Zoznam chovancov zo žilinského tábora, 30. 4. 1942 , ID: 9233873

20. Auslaender Jehuda 

Jehuda Auslaender sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1894. Bol obchodníkom a oženil sa so Seren ( Sara). Pred druhou svetovou vojnou žil v Michalovciach v Československu. Jehuda bol zavraždený v šoa (podľa tohto zdroja) Osvienčim, ​​tábor, Poľsko. Svedectvo podal: Benovitz Asher.Zdroj:Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1266390

AUSLANDEROVCI,

jEDNA RODINA- z kapušian bol odvlečený Adolf

celá rodina sa presťahovala do Perecseny, Perecin, Podkarpatská Rus, Česko-Slovensko, iba Adolf nie, možno sa tu oženil.

otec Zoltán pol č.23 ,synovia: Adolf 21,    Jozef 22 , Fany 24

Adolf……ak nemali v rodine dvoch, tak položka 21 prežila tábor, lebo on dáva svedectvá pri ostatných.

21. Auslander Adolf

Adolf Auslander sa narodil  2.2.1917 v Nagykapose v Československu. Matka  Roza  za slobodná Grun. Odvlečený na nútené práce k práporu nútenej práce MUSZ v maďarských ozbrojených silách Jednotka: 107/7 KMSZ; Navrhovaná oblasť: 69 BEV KOZP , miesto Biela, Česko-Slovensko. Zdroj: Zoznam obetí maďarského pracovného práporu, Nevek – Obete maďarských pracovných práporov, Nadácia Beate Klarsfeld a Yad Vashem, 1992. ID:5274788

Adolf bol zavraždený v šoa (podľa tohto zdroja).

Táto informácia je založená na zozname obetí maďarského pracovného práporu, ktorý sa nachádza v Nevek – Obete maďarských pracovných práporov, Nadácia Beate Klarsfeld a Yad Vashem, 1992.

22. Auslander Jozef

Jozef ( Yosef) Auslender sa narodil v československom Nagykapose v roku 1913 Zoltanovi a Rozalii   Grun. Bol ženatý. Pred druhou svetovou vojnou žil v Perecseny v Československu. Počas vojny bol v Perecseny  v Československu. 1944 Osvienčim, ​​tábor, Poľsko. Svedectvo: Auslender Adolf- brat, Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1301127.

23. Auslender Zoltan

Zoltan Auslender sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu v roku 1888.  Manželka Rozalia. Pred druhou svetovou vojnou žil v Piricse v Maďarsku. Počas vojny bol v maďarskej Piricse.

Zoltan bol zavraždený  1944 v šoa (podľa tohto zdroja). Mne ako luštím vyzerá na pracovný tábor. Svedectvo: Auslender Adolf, Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1489966

24. Auslender Fani

Fani Auslender sa narodila v československom Nagykapose v roku 1914 Zoltanovi a Rozalii  Grun . Bola slobodná. Pred druhou svetovou vojnou žila v Perecseny v Československu. Počas vojny bola v Perecseny v Československu. Zavraždená 1944 Osvienčim, ​​tábor, Poľsko.

Svedectvo: Auslender Adolf, Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1838921

25. Becsky Sandor

Sandor Becsky. Bol ženatý s Helen  Grimbaun. Pred druhou svetovou vojnou žil v Nagykapose v Československu. Počas vojny bol v Nagykapose v Československu. Zavraždený 1944 Osvienčim, ​​tábor, Poľsko.

Svedectvo: Reisman Frid Ester,člen komunity, Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 1171330

26. Berger Malka

Malka Berger rodená Grinvald sa narodila v Maďarsku v roku 1915. Vydala sa. Pred druhou svetovou vojnou žila v Kapose v Československu. Počas vojny bola v Kapose v Československu. Zavraždená v 1944 Osvienčim, ​​tábor, Poľsko.Svedectvo:  Berger Yosef, manžel , Yad Vashem – Stránky pamätnej zbierky mien svedectiev, ID: 306467.

27. Berger Vilmosh

Vilmosh Berger sa narodil v Nyiregyszakoly v roku 1921. Matka  Regina rodená Klein. Počas vojny bol v Nagykapose v Československu.

Vilmosh bol zavraždený v šoa (podľa tohto zdroja). Táto informácia je založená na zozname obetí maďarského pracovného práporu, ktorý sa nachádza v Nevek – Obete maďarských pracovných práporov, Nadácia Beate Klarsfeld a Yad Vashem, 1992. Bol v  prápore nútenej práce MUSZ v maďarských ozbrojených silách, Jednotka: VI / 4 KMSZ; Navrhovaná oblasť: 6 BEV KOZP. ID: 5275311

rodina Berkovičova

Berkovič Ignác- otec

deti: Imrich, Tibor, Artur

Otec v roku 1942 previedol svoje majetky na Uśtredňu židov.

28. Berkovič Artur

Artur Berkovič sa narodil vo Veľkých Kapušanoch v Československu  17.01.1930, otec  Ignác. Bol dieťaťom. Počas vojny bol  ako dieťa bol v tábore Patronka,  Česko-Slovensko, odkiaľ bol prepustený alebo oslobodený.  Tieto informácie vychádzajú zo Zoznamu prenasledovaných osôb, ktorý sa nachádza v Dohody medzi Židmi zo Slovenska a Židovským výborom v Bratislave týkajúce sa splnomocnenia na prevod židovského majetku medzi 4. 6. 1942, vrátane informácií o Židoch prepustených z tábora Patronka 4. 4. 1942  

ID: 10596111

raz ten zoznam určite dokončím……………………….

   .