Mikuláš Spiegel vyrastal vo Veľkých Kapušanoch v rodine Mórica Spiegela, tamojšieho mlynára. Po obsadení mesta odišiel do Palestíny ( vyhol sa deportácií), aby sa tam pripojil k československým jednotkám. Bol aj pri vylodení v Normandií. Víťaz vojny ostal bez povýšenia „Veľmi som chcel bojovať za demokratickú Československú republiku.

Mikuláš Spiegel vyrastal vo Veľkých Kapušanoch v rodine Mórica Spiegela, tamojšieho mlynára. „Študoval som na reálnom gymnáziu v Užhorode, ktorý bol pred vojnou súčasťou Československa. No po obsadení vtedajšej Podkarpatskej Rusi a južného Slovenska horthyovským Maďarskom som ako Žid nemohol ďalej študovať na vysokej škole. Bol som znechutený, sklamaný – a preto som odišiel do Palestíny,“ spomenie 91-ročný muž. Povie aj to, že vďaka tomuto rozhodnutiu unikol holokaustu. Na rozdiel aj od jeho príbuzných... „V Palestíne som sa dozvedel, že v Sýrii a Libanone sa formujú československé vojenské jednotky. Prihlásil som sa a v roku 1941 ma zaradili ma do výcviku protilietadlových strelcov…“
V 311. bombardovacej peruti.
No ani v čs. jednotkách sa nevyhol sklamaniu. „Keď na nástupe našej jednotky ešte v Haife vyhlásili, že dobrovoľníci sa môžu prihlásiť do letectva a odísť bojovať v rámci čs. perutí do Británie, okamžite som zdvihol ruku. Ústne skúšky aj psychologické testy som zvládol výborne, zrak som mal bezchybný a zdravie stopercentné. Veril som, že ma vyberú.
Veľmi som chcel bojovať proti Nemcom ako pilot…“ Nie, nevybrali ho. Dnes už nešpekuluje o tom, že aj do čs. letectva sa židovským chlapcom na pozície pilotov dostávalo len veľmi ťažko. „Vtedy z našej jednotky vybrali len jedného 18-ročného mladíka. No k zabezpečovaciemu personálu potrebovali ľudí, čo vedia dobre matematiku. Vybrali ma do kurzu obslúh vtedy veľmi prísne utajovaných radarov.“
Mikuláša Spiegela vyslali na kurz do Londýna. Pôsobil pri 311. čs. bombardovacej peruti (No. 311 Bombing Squadron), ktorá pôsobila v rámci Britského kráľovského letectva (RAF). „Naši lietali najmä na Wellingtonoch a Liberatoroch a do apríla 1942 lietali nad Nemecko. Potom nás aj pre straty a nedostatok záloh stiahli. Našou úlohou bolo hliadkovať nad Atlantikom a ničiť nemecké lode a ponorky.“ Mikuláš Spiegel pritom spomenie aj najväčšií úspech perute: potopenie nemeckej lode Alsterufer, ktorá v decembri 1943 privážala pre hitlerovskú ríšu strategické suroviny z Japonska.
Vyvraždená rodina, znárodnený mlyn.
„V koncentračných táboroch mi zahynula mama, otec aj dve sestry,“
hovorí so smútkom, ktorý v ňom ostal navždy. Áno – víťaz vojny Mikuláš Spiegel si mohol mier vychutnať len s veľkou trpkosťou, ktorú mu priniesli informácie o osude jeho najbližších. „Vyvraždili takmer celú širokú rodinu. Desiatky ľudí. Vrátila sa iba jedna sestra, jeden z otcových bratov a jeden z bratov mojej mamičky…“ No nielen to. Spiegelovský mlyn vo Veľkých Kapušanoch už mal nového pána… „Bolo tragické rokovať o jeho vrátení s ľuďmi, ktorí dúfali, že nás vyvraždili všetkých…“
Vojnový veterán Mikuláš Spiegel sa napokon stal mlynárom. No nie nadlho. „Po prevrate v roku 1948 mi náš mlyn znárodnili…“ Bol nútený vyučiť sa za elektrikára. V elektrárni Vojany napokon pracoval ako revízny technik pre silnoprúd. „Bohužiaľ, vysokú školu sa mi už vyštudovať nepodarilo,“ hovorí muž, ktorý má jednu dcéru a dvoch dospelých vnukov.
„Aj tento rok som v máji spomínal na našu základňu v severoškótskom Taine, ako sme sa tešili z konca vojny. A tiež ako som sa ponáhľal do Londýna, kde som vtedy dvoril jednej krásnej dáme…“ povie usmievavý muž. „Dodnes obdivujem Angličanov,ako sa dokázali ubrániť v leteckej Bitke o Britániu nemeckej presile – a s akou noblesou sa správali počas celej vojny.“
Hrdosť poručíka
A ešte niečo. Po roku 1989 sa konečne dostalo uznania aj príslušníkom západného odboja. Mnohí z nich boli v 90. rokoch aj z nižších hodností povýšení na podplukovníkov či plukovníkov. Zaslúžili si. Veď po roku 1948 nemali v armáde totalitného štátu šancu a väčšina z nich bola perzekvovaná. Mikuláš Spiegel však boje 2. svetovej vojny skončil ako poručík – a poručíkom vo výslužbe ostal dodnes. „Ale nie, netrpím dajakým komplexom, ani tým, že na mňa zabudli,“ hovorí. No podotkne, že v posledných rokoch vždy rád príde na stretnutie, ktoré na ministerstve obrany organizuje britská ambasáda aj za účasti predstaviteľov nášho rezortu. Jedným dychom však zdôrazní: „Vôbec ma nenapadlo, aby som si vybavoval dajaké povyšovania alebo medaile. Ja som hrdý na to, že som bojoval proti nacizmu a že sme Hitlera porazili. A čo je viac ako takýto pocit?,“ dodá skromný muž, jeden z víťazov vojny.

Spolu slúžilo počas 2. svetovej vojny vo Veľkej Británii v 1. čs. obrnenej brigáde 5623 vojakov pôvodom z Československa, 167 z nich padlo v boji. V leteckých jednotkách na území Británie slúžilo 3563 Čechov a Slovákov, z nich 531 zahynulo.

Zdroj:  www.mosr.sk