1. svetová vojna a Veľké Kapušany. Za cisára, aj za seba. 109 makových kvetov pre 109 kapušančanov.

Mak je v Anglicku známym symbolom venovaným obetiam vojny Foto: Pixabay

Veľká vojna, ktorá sa neskôr premenovala na 1.svetovú vojnu v rokoch 1914 – 1918 .

ÚVOD.

My rozumieme, keď nerozumiete, prečo skloňujeme 1.svetovú vojnu v súvislosti s našim mestom. Možno si myslíte, že nakoľko ide o svetovú udalosť, preto sa pripomína aj u nás.  

O 1. svetovej vojne v súvislosti s našim mestom nemáme žiadnu  zmienka, ani informáciu.  Nič. Ani len pamätník, ktorý by nám pripomínal, že za cisára bojovali aj naši pradedovia.

Pred 2 rokmi sme začali hľadaním kapušianskych vojakov. Ročná práca s rôznymi databázami, so vzácnymi nápomocnými ľu´dmi. Pred rokom sa nám konečne podarilo poskladať menoslov 106 vojakov z nášho mesta. S doplnkovými informáciami, ako rok narodenia, miesto kde padol, miesto a dátum pochovania a pripojili sme úmrtný list. Databázy či slovenské, či maďarské sme si navzájom doplňali. Tú sme samozrejme neuzavreli. Tento rok sa nám ho podarilo doplniť ďalšími 3 vojakmi. Veríme, že naše ´ďalšie hľadania budú úspešné. 

 

Preto začneme priamo našim mestom.

Veľké Kapušany v. 1. prvej svetovej vojne.

Veľká časť mužov musela narukovať, bojovali na ruskom, neskôr talianskom fronte, kde mnohí zahynuli, boli ranení, alebo padli do zajatia.

Do prvého roku vojny po zdecimovaní rakúsko- uhorských  ozbrojených síl a preriedení odvedencov sa povolali aj staršie ročníky.

Október 1915.

Ulicami Veľkých Kapušian pochodovali noví mobilizovaní vojaci  vo veku 42-50 rokov z celého okresu.

Vojaci umierali a prišli nové povolávacie rozkazy. 

O mesiac!! nato, v novemberi 1915 nové povolanie upravilo vekovú hranicu  a povolalo 19 ročných

A vojaci naďalej umierali a prišli nové povolávacie rozkazy. 

Ďalšie povolanie prišlo v máji 1916 – povolaní 19-50 roční.

A umierali a brali čoraz mladších.

V januári 1917 a tiež 1918 pochodovali cez Veľké Kapušany 18 roční!!!!!! odvedenci. 

Menej šťastia mali tí, ktorí sa dostali do zajatia. 

 

Kapušiansky vrchný slúžny Alexander Szilágyi
 
  a 
okresný zverolekár Ľudovít Márkos
 
Obaja vyznamenaní Čestným odznakom Červeného kríža II. stupňa za starostlivosť o zdravie vojakov. 
 
Bolo to jedno z týchto vyznamenaní. Buď so zeleným vencom- vojnovou dekoráciou, alebo foto druhé- bez zeleného venca – vojnovej dekorácie. Keďže nemáme originálny zápis, nevie sa, či vyznamenanie bolo zo zeleným vencom, alebo bez neho. 
 
Čestné vyznamenanie za zásluhy o Červený kríž II.triedy s vojnovou dekoráciou (bolo aj bez – je to ten zelený veniec)
 
 
 
Vyznamenal ich v roku 1915 veľkovojvoda František Salvator v zastúpení kráľa.
Podľa archívu: Ung, 1915, 52, 25.12.1915
 
 
Pavol Nagy
V novembri 1916 udelil panovník Karol I. ako uznanie za odvahu tvárou v tvár nepriateľovi kapušianskemu žandárskemu okresnému strážmajstrovi  Pavlovi Nagyovi strieborný záslužný kríž na stuhe medaily hrdinov. 
Podľa archívu: Ung, 1916, 47, 19.11. 1916
 
Strieborný záslužný križ (bez koruny, bola aj verzia s korunkou v prevyšení) na stuhe medaile za statočnosť. 
 
Strieborný záslužný križ s korunou
Bolo to jedno z týchto vyznamenaní. Buď bez korunky, alebo foto druhé s korunkou ( nemáme originálny zápis).  
 
Za dar,, fotky vyznamenaní veľmi pekne ďakujeme Ivan Iver Chudý, zo skupiny Prvá svetová vojna 1914 – 1918
 
Július Bacsár. 
Bol učiteľom rímskokatolíckej základnej školy a tiež rímskokatolíckym kantorom. Do ruského zajatia padol v lete 1915( 15.augusta). Bol odvlečený do tábora v Tobolsku. Tam spolu s ďalšími zajatými učiteľmi, učil čítať a písať  negramotných zajatcov a VIEDOL MIESTNU TÁBOROVÚ POŠTU. Vďaka nemu sa naučilo čítať a písať 176 zajatých vojakov a ďalších 8000 mohlo dostávať listy či balíčky od svojich najbližších. 
Podľa archívu: Ung, 1915,33, 15.08.1915
                                     1916, 87, 10.09.1916
 
DOBROVOĽNÁ FINANČNÁ POMOC A AKCIE MESTA.
 
Po odchode brancov na front od prvých mesiacov vojny sa obyvateľstvo Veľkých Kapušian  zapojilo do vojnového úsilia monarchie najma účasťou na všetkých oficiálnych vojnových požičkách, pričom samotné mestečko  venovalo armáde obrovské sumy. Iba v júli 1915 poukázala mestská rada na účet vojnovej pôžičky 58 050 korún. (Podľa archívu: Ung, 1915,30, 25.07.1915).
Okrem toho  samostatné zbierky organizovali aj niektoré miestne inštitúcie ( daňový úrad, notariát, sporiteľňa, okresný súd) a dokonca aj súkromné osoby, ako vrchný slúžny, farári, učitelia, či učiteľka v materskej škole. Veľkokapušianska sporiteľňa do konca roku 1916 vyzbierala a darovala na vojnové účely obrovskú sumu 277 100 korún. (Podľa archívu: Ung, 1916, 51, 17.12.1916).
Okrem oficiálnych vojnových pôžičiek sa obyvatelia Veľkých Kapušian zapájali aj do iných vojnových zbierok. Takými boli zbierky Červeného kríža na slepých vojakov, či na poštovú nemocnicu. (Podľa archívu: Ung, 1914-1918).
 
Ďalej: 
Miestne spolky a inštitúcie organizovali peňažné zbierky na pomoc raneným a zmrzačeným vojakom , ako aj vdovám a sirotám.
Veľké Kapušany sa tiež zapojili do zbierky organizovanej Satmárskou diecézou v jeseni 1915 pre invalidných vojakov. (Podľa archívu: Ung, 1915,40, 3.10.1915).
Kapušianska mládež organizovala celý rad kultúrnych a spoločenských podujatí, ktorých výťažok bol určený na pomoc slepým, alebo invalidným vojakom. (Podľa archívu: Ung, 1914-1918).
 
Veľké Kapušany  prijalo 19.5.1918 – 50 chudobných rakúskych detí do rodín v mestečku na prázdniny. Tým sa zapojilo do programu  umiestnenia stotisíc chudobných detí v celej monarchii.(Podľa archívu: Ung, 1918,20, 19.5.1918).
Ďalším zvláštnym podujatím bol slávnostný večer ,venovaný generálovi Szurmayovi, ktorý v roku 1914 zastavil ruskú ofenzívu v Užockom priesmyku. Slávnostný večer sa konal v štátnej základnej škole 13. októbra 1918 a bol určený na podporu stavby generálovej sochy. (Podľa archívu: Ung, 1918,40, 6.10.1918).
 
NÚTENÁ POMOC, tzv. ÚRADNÉ REKVIRÁCIE. 
 
Postihli cirkev, samosprávu a jednoduchý ľud. 
V novembri 1916 rekvirovala vojenská správa zvon z reformovaného kostola vo Veľkých Kapušanoch, važiaceho 161 kg, za ktorý zboru zaplatila 644 korún. (Podľa Haraszy Károly. Az Ungi Református Egyházmegye, s.218).
 
NÁSLEDKY VOJNY, TRPIACE OBYVATEĽSTVO.
 
Rast cien základných potravín. 
Už v roku 1917 stál kilogram hovadzieho, alebo teľacieho masa v mestečku 5 korún, o rok neskôr 9 korún. (Podľa archívu: Ung, 1918,24, 16.6.1918.)
Kým v roku 1914 stála siaha dreva na kúrenie 16 korún a 1 kg nafty 30 halierov, v roku 1915 museli obyvatelia zaplatiť 50 korún za siahu dreva a 1 korunu za kilogram nafty. Onedlho postupne vymizli z obchodov výrobky ako sviečky, mydlo, petrolej, sóda, obuv či šatstvo. Obchodníci ich potom predávali na čiernom trhu za niekoľkonásobne vyššie ceny. (Podľa ŚA Prešov, Slúžnovský úrad Vranov,21.)
Kvôli nedostatku oblečenia nariadili v októbri 1918 úrady pochovávanie mŕtvych v papierových šatách. (Podľa archívu: Ung, 1918,, .10.1918).
Odchod mužov na front, vojnové dodávky a rekvirácie spôsobovali biedu vyčerpaného obyvateĺstva, ktoré neraz stálo na pokraji hladu. V takejto situácii sa šírili rôzne epidémie. V máji  1915 vypukla v Užskej stolici cholera.  (Podľa archívu: Štátny archív Zakarpatskej oblasti  Ukrajiny Berehovo. Župan Užskej stolice, Fond 4, Opis 1 ).  
Na sklonku vojny, v októbri, zasiahla aj mestečko dovtedy neznáma epidémia španielskej chrípky. (Podľa archívu: Ung, 1918,, 10.1918).
Rovnako ako obyvatelia trpeli však núdzou aj štátne úrady. Už v septembri roku 1916 musel okresný súd vo Veľkých Kapušanoch dočasne zrušiť svoje vazenie pre nedostatok jedla. (Podľa archívu: Ung, 1916,, 38, 17.9.1916).
 
 
 
Vojna. 
 
Maďarská mapa zachytáva obsadzovanie úzeia Slovenska československým vojskom v rozmedzí  november 1918- februára 1919. Okrem československého postupu zobrazuje aj postup maďarského a poľského vojska, dátumy obsadenia miest, dočasné demarkačné línie. 
Veľké Kapušany na mape. Podľa:  1914-1918.btk.mta.hu 
 
 
Podľa Peter Kónya a kol. Dejiny Veľkých Kapušian
Na záver.

Tieto myšlienky sú vzťahovačné ako k jednotlivým svetovým vojnám, tak k studenej vojne, ale aj k nesprávne riadenej demokratickej spoločnosti.

Na prahu nového tisícročia vyzeralo všetko tak ideálne….. Začal technický rozmach, všetko bolo tak pekné sľubné.

Nikto by si nepomyslel, že v nasledujúcich  pár desiatkach rokov sa bude svet zmietať vo svetových vojnách. Že ľudia doplatia na geopolitické rozdelenie sveta, na snahu mocných o ovládanie území a národov a na obyčajnú ľudskú nenávisť. Politiku a nacionalizmus, ktorá si zoberie tak krutú daň .

Po vyše sto rokov sú tieto mementá s´tale aktuálne, ba čoraz viac.  Ožívajú v zákopoch individuálni náckovia a burcujú ľudí k geopolitickému , územnému deleniu a nenávidia. Tak strašne nenávidia iné národy, že keby vypukla vojna, hneď by ich umučili a zabili.

Sme ľudia žijúci v 21. storočí a dejinné udalosti treba otvorene pomenovať, tak ako sa stali. A uviesť preťo sa stali. Že je nebezpečný akýkoľvek izmus. Či nacizmus, či fašizmus, či socializmus, či kapitalizmus. Ideové myšlienky tej ktorej doby sa pretvoria v rukách vládnucej moci. Jedincov, ktorí túžia po absolutizme. Možno každá idea pri jej zrode predstavovala iný vývoj, ale v rukách vládnucich sa stále zvrtla nesprávnym smerom ,na ktorý doplatili ľudia. 

Svetové vojny boli niečo hrôzostrašné. Nebyť ZSSR  a ich spojencov, nie sme tu. Bez nich sa nedala 2 svetová vojna ukončiť. Je prirodzené z hľadiska tej doby, že chceli predísť znovuopakovaniu a preto ,,potrestali,, tých, ktorí proti ním bojovali. Ale pokým priamych účastníkov zatvorili na pár mesiacov a potom boli voľní,jednoduci ľudia prežili peklo za peklom. Po oslobodení zajatia v sovietskych táboroc, pracovné t´bry, Gulag, komunistický režim a od 1989 trvanie prenasledovanie ľudí, ,,priateľské,, obsadenie území.

Ani vojna, ani studená vojna. Ĺudia už nesmú doplácať na geopolickú situáciu, na diktatúry. Predísť sa tomu dá aj nevzbudzovaním národnostných treníc, vyvyšovaním sa národa nad národom, nevyvolávať národnostnú nenávisť. 

Maďarsko v každej vojne sa  neustále bilo so sovietmi.  Mocenským, politickým ambíciam padlo za obeť miliónov jednodućhých  ľudí. 

  1. sv.vojna vypukla na konci júla 1914. Veľké Kapušany a ich okolie sa nedostali do srdca vojenských operácií ( na rozdiel od severných okresov Zemplína), ale aj tu obyvatelia hneď pocítili jej negatívne dôsledky.
  2. Veľká časť mužov musela narukovať, bojovali na ruskom, neskôr talianskom fronte, kde mnohí zahynuli, boli raení, alebo padli do zajatia.
  3. Odchod živitľov rodín skomplikoval situáciu rodín a ako ďalšie bremeno na nich doľahli požiadavky štátu na stále vačšie dodávky potravín, zvierat,dreva a iné.
  4.  
  5.  

1. svetová vojna oficiálne skončila 11.11.1918 o 11:11 hod.

Symbolom konca prvej svetovej vojny sa stali červené maky.

Koniec prvej svetovej vojny na zvukovom zázname.

Veľké Kapušany a okolie si vydýchli o 2 mesiace neskôr, keď dňa 12. januára 1919 obsadilo územie Užskej stolice s mestom Užhorod československé vojsko pod velením talianskeho generála Piccione. Tým pre Veľké Kapušany a jej obyvateľov skončila nielen prvá svetová vojna, no takisto tisícročná kapitola ich dejín v uhorskom štáte.
Podľa archívu: Ung, 1919,3, 19.1.1919

Vieme, že ide o spomienku o ktorej nemáme v meste žiadne informácie, nemáme žiadny pamätník, ktorý by ju pripomínal. Nenašiel sa doteraz človek, ktorý by sa jej venoval. A 1. svetovú vnímame ako dávnu udalosť, keďže ju nasledovala 2.svetová vojna, ktorá ,,prekryla,, prvú svetovú. Pričom v prvej svetovej zomrelo oveľa viac Slovákov ako v druhej. Odvelený bol každý živiteľ rodiny- viete, že aj z Vašej rodiny a máloktorý sa vrátil. Čím to je, že niet pamiatok? Prečo sa spoločnosť celkove zamerala iba na 2. sv. vojnu?

Keď sa skončila 1.svetová rozpadla sa monarchia Rakúsko- Uhorska a vzniklo Československo. Československá štátnosť si prvú svetovú vojnu pripomína z inej pozície. Vyzdvihuje československé légie, ktoré bojovali za vznik nového štátu oveľa viac, ako osud tých, čo prežili vojnu v uniformách Rakúsko-Uhorska. Ako keby im spoločnosť nenápadne naznačovala, že sa niet čím chváliť. Čo na tom, že trpeli v zákopoch, na bojiskách, že si odžili strašné veci, boli vyznamenávaní, že ich zomrelo viac, ako v druhej svetovej? Zdroj: dennikn.sk 

Táto vojna bola pritom iná, hroznejšia. Aj v našom meste. Áno, v tejto vojne nebombardovali Kapušany. Diali sa iné veci. Každodenný boj o prežite, využívanie detí na práce. Kým v druhej vojne si kvázi naši predkovia žili v porovnaní s prvou “viac ochránení” nakoľko mesto patrilo pod Maďarské kráľovstvo, v prvej svetovej vojne veľmi trpeli deti, matky, starší.( napr. deportácia kapušianskych židov sa udiala až v roku 1944, kým na území vtedajšieho Slovensku od začiatku vojny – pre porozumenie, že čo obnášalo územné členenie nášho mesta v 2. sv.).

Nájdite si 10 minút času a čítajte článok. Ďalší z našich x projektov, ktorí robíme pre mesto, pre Vás. Dokumentujeme dejiny mesta výskumom. Podávame informácie, aby ste poznali históriu mesta v ktorom žijete, aby naše deti mali napr. pomôcky do škôl.

Týmto článkom Vám chceme poskytnúť viac. Chceme, aby ste pochopili, čo sa vtedy dialo, aby ste našli emócie. Chceme vzbudiť u Vás záujem o Vašu rodinu, pretože udalosť sa týka aj jej. Ďakujeme.

Podujali sme sa na to netradičnou formou a dvoma cestami.

2. Dopad vojny na naše mesto zase poskytnutím menoslovu padlých, nezvestných, kapušianskych vojakov. Vašich pradedov, možno prapradedov. (aj dnes používané priezviská sú v zozname). Teraz je ten správny čas opýtať sa starších doma na meno Vášho pradeda, možno prapradeda a že odkiaľ pochádzal. Možno ho nájdete v zozname. Možno v rodine ani neviete, kde a kedy padli. Zoznam nie je konečný, neustále sa dopĺňa a budeme ho priebežne aktualizovať.

1.Vojnu Vám chceme priblížiť krátkou ukážkou cestovaním v čase. Nie klasickými informáciami, ktoré si viete prečítať na internete. Nie vyblednutými fotkami.

Pozor!! Nebuďte sklamaní, ak svojho predka nenájdete v zozname. Vraciame sa v čase o 110 rokov. Ak myslíte na svojho pradeda, máte 40, až 50 rokov. Aj ja osobne som sa musela pri svojich pradedoch orientovať v Užhorode, v Maťovciach, v Boťanoch, v Kapušanoch. Ak ste 20-30 tnik hľadáte prapradeda a tých ste mali 8. Dnes má mesto cez 9000 obyvateľov, vtedy malo okolo 2000, každá rodina odkiaľsi prišla. Nie je v našich silách spracovať aj okolité obce, možno postupne. Ale ak viete meno svojho vojaka z 1 svetovej vojny a obec, kde žil, napíšte nám, pokúsime sa nájsť Vám o ňom informácie.

1.Cestovanie v čase. Akoby sa udalosti odohrali včera.

Zdroj: refresher.sk

Dokumentárny film They Shall Not Grow Old ( Nestarnú) od Petera Jacksona vyráža dych. Celý film totiž pozostáva zo 100 ročných archívnych záberov z britského vojnového múzea s nikdy predtým nevidenými zábermi a vznikol na pamiatku 100. výročia konca vojny. Použil storočné zábery, aby ľudia uvideli Veľkú vojnu tak, ako ju videli vojaci.” Pri dokumentárnych záberoch z prvej svetovej vojny sa nám okamžite vybavia nemé čiernobiele postavy a nekvalitný obraz. Jackson však chcel, aby ľudia na záznamoch na moment “ožili”, a jeho tím tak každé políčko majstrovsky zreštauroval. BBC Peterovi poskytlo audio stopy, na ktorých počuť obyčajných ľudí a vojakov rozprávajúcich o vojne. Okrem toho najal aj skupinku ľudí, čítajúcich z pier, ktorá “nadabovala” ľudí v záberoch. Peter Jackson je  režisér a producent (Pán prsteňov- ocenený sedemnástimi oskarmi , Hobit) .

Páči sa pozrite si ukážku obnoveného, živého kolorizovaného filmu, kde ožívajú ľudia spred 106 – 102 rokmi. Reštaurovaním starých filmov, Jackson dosiahol neuveriteľné. Odstránil zrno, škrabance, stopy po spálení atď., spomalil film s rýchlosťou 17 snímok za sekundu a preniesol ho do 24 snímok, ,,nalial farbu, oživil ho. Nech sa páči: Cestujte v čase. Týmto netradičným spôsobom Vám chceme priblížiť prvú svetovú vojnu, aby ste “cítili” jej blízkosť a aby sme Vás nabádali ďalej hľadať svojho predka.

 

2. Dopad  1. svetovej vojny na naše mesto  a  poskytnutie menoslovu  kapušianskych vojakov (databáza strát) z nášho ďalšieho prebiehajúceho projektu.

Je potrebné si uvedomiť, že vojna veľmi postihla naše mesto. V prvej svetovej vojne bojovalo 400-tisíc Slovákov, 70-tisíc z nich zahynulo, čo je viac ako v druhej svetovej vojne.

Pripomíname si ich dostatočne? Skoro každý z nás má nejakého  pradeda, či prapradeda, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne. Zaujímajú sa dnes ľudia o ich osud? Pred pár rokmi si však väčšina ľudí tieto fakty neuvedomovala. Prvá svetová vojna určitým spôsobom v našej spoločnosti urobila väčšiu hrôzu, ako tá druhá, ale ako keby bola prekrytá udalosťami tej druhej. Zdroj:  dennikn.sk 

Naše mesto demograficky v čase a po vojne vojny.

Rok 1910. Podľa posledného uhorského sčítania obyvateľstva mali Veľké Kapušany 2331 obyvateľov. ( vrátane obcí   Malé Kapušany, Čepeľ, Veškovce, ktoré boli samostatné do 1916). Zdroj: štatistický úrad.

Rok 1919 mimoriadne sčítanie po vojne. Veľké Kapušany mali 2148 obyvateľov .Zdroj:  archive.org. 

Počas vojny sa počet obyvateľov znížil 183 obyvateľov. (napriek   následnej zvýšenej pôrodnosti z dôsledku dospelosti mladíkov a žien doma).

 Tak nám vychádzalo aj v predbežných výpočtoch, počítali sme s odvedením cca. 400 mužov a že sa vrátila tretina. Mali sme cca. 500 mužov v meste.  Zdá sa Vám málo z 2331 obyvateľov? Omyl. Odišli skoro všetci muži, živitelia rodín.

Zdroj: velkavojna.sk

Ostali ženy, starci, deti a v zázemí vytvorili akúsi „druhú armádu“, pracovali pre vojská.  Niektorí chlapci museli narukovať do armády už ako 16-roční a v zázemí sa aj deti museli zapojiť do vojnového diania. V školách zbierali náhradné suroviny pre vojsko (gaštany, žalude, černicové listy), peniaze na vojnové a sociálne účely. Dievčatá zhotovovali obväzy a štrikovali časti oblečenia pre vojakov. Deti a mladiství po odvedení mužov na front pracovali na poliach a tiež v továrňach, kde boli na pomocných prácach zamestnávaní aj napriek povinnej školskej dochádzke už pred vojnou. Školy neskôr zobrali pre vojenské účely, na sklady.   Zdroj:  www.snm.sk

Sme pred vojnou. Zdroj: www.infostat.sk . Slovensko celkovo ovplyvňuje silná feminizácia. Je to aj z dôvodu vrcholiacej zámorskej ekonomickej migrácii mužov, a to najmä v mladšom produktívnom veku (20 – 50 rokov). Z Kapušian odchádzajú väčšinou do Ameriky. Mladí muži. (Ku kompletizácii rodín dochádza neskôr v druhej fáze migračných vĺn.)

Slovensko je veľmi mladé, má málo starších ľudí. Konkrétne naše mesto? Vekovo najmladšou bola populácia Užskej župy, kde priemerný vek dosiahol len 23,8 roka a podiel predproduktívnej zložky až takmer 41 %. Skoro polovicu obyvateľov mesta tvorili deti. Z 2330 obyvateľov bolo cca. 955 detí.  Odpočítajme seniorov, veľkú prevahu žien, silnú migráciu do zámoria. Prvá svetová vojna sa preto dotýkala každej rodiny v našom meste, kde skoro každý živiteľ odišiel bojovať. PRETO SA PAMIATKA NA SVOJICH   PRARODIČOV TÝKA AJ VÁS. 

Veríme, že teraz sa Vám už prvá svetová vojna  nezdá ako niečo mimo nás. Keď si ešte prečítate doteraz spracovaný zoznam vojakov  pochopíte to, že sa nám žije dobre, napriek Covidu. Že deti, ženy nepracujú v továrniach, že nezastupujú otcov, mužov pri orbe, zháňaní obživy. My si nevaríme polievku z podošvy topánok, alebo zo zemiakových šúp. Že tie naše prababky veľmi trpeli.  Manželov im vzala vojna, ostali samé s deťmi, aby ich  vychovali a následne aby im ich vzala 2. svetová vojna, ak to neurobila španielska chrípka po 1. svetovej vojne. Pretože ona  zabila viac ľudí ako prvá svetová vojna. Oni, jednoduchí ľudia boli tvorcami dejín nášho mesta, nie my sme. Na nich sa bude stále spomínať, na nás s naším komfortným životom asi nie. Zdroj:  dennikn.sk 

PREDBEŽNÝ ZOZNAM PADLÝCH KAPUŠIANSKÝCH VOJAKOV Z PRVEJ SVETOVEJ VOJNY. Z tohto zoznamu sa vrátili dvaja, ako vojnoví invalidi. Ak máte iné informácie o osobách v zozname, dajte nám vedieť, urobíme opravu. Alebo ak máte ďalšie osoby, alebo aj takých, ktorí nepadli, ale sa vrátili posuňte nám ich, zapíšeme ich ako navrátilcov, aby sme pozbierali čo najviac mien vojakov.

Zdroje:

Spracovaný len a za pomoci pánov Branislava Kázmera, ktorý je aj tvorcom/administrátorom stránky “Velkavojna” a obrovská vďaka pánovi Lubomirovi  Streicherovi, ktorí nám poskytol databázu padlých kapušančanov, ktorých majú k dispozícií. Viac rokov zbierajú údaje veľkej vojny, začali mapovaním údajov  na pomníkoch, pamätníkoch, monografiách, cintorínoch, atď. jednotlivých obcí a  miest, aby následne zistili a priradili miesto úmrtia k jednotlivým padlým (preto je pri evidenčnom čísle aj “duplikátor”, čo znamená že je aj ďalší zdroj informácie). Cieľom bolo a je zdokumentovať počet obetí v 1. svetovej vojne pochádzajúcich z obcí a miest nachádzajúcich sa na území dnešného Slovenska, s prípadným rozdelením/podielom na jednotlivé štáty/fronty. (koľko padlo v Poľsku, Rusku, Taliansku, Maďarsku, atď.). Druhý rok  systematicky prezerajú  kartotečné lístky zverejnené na internetovej adrese Vojenského Ústredného Archívu Praha a padlých zapisujú  do vytvorenej databázy, kde je už 50 tisíc mien.  K priblíženiu sa k 100%,  chýba ešte množstvo mien. Preto údaje aj my budeme aktualizovať. 

Tento zoznam sme porovnávali s  údajmi z Maďarského národného archívu (MNL). Prečítali sme si každý jeden úmrtný list. Vylučovacou metódou sme vyradili a spojili duplicity, aj triplicity, podoplňovali údaje. Mravenčia práca. Zoznam ešte nie je vyšperkovaný, nájdu sa v ňom poznámky, ktoré si potrebujeme ujasniť, nie je zoradený v abecednom poradí, ale keďže je už ,,čitateľný,, odovzdávame ho Vám. Mnoho mien sa opakovalo, hlavne na “Hadtorténeti intézet és múzeum”. Niektoré aj trikrát, niektoré mali zle napísané priezviská – zámená písmen, porovnávali sme ich s vojenským ústavom a následne poslali do Maďarska spolu s úmrtnými listami opravy a návrhy na opravu a upresnenie databázy. Ale aj opačne, našim sme zasielali doplnenie databázy. 



















Ako sme vyššie uviedli ide o predbežný zoznam
.
Treba si uvedomiť, že nájsť každého sa nepodarí. Ako vidíte v zozname, vojaci sa pohybovali všade od Čiech, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Taliansko, Srbsko, atď. ,pretože vojny sa zúčastnilo viac ako 70 národov. Zasiahla vyše polovicu svetovej populácie. Iba okolo 20 krajín zostalo neutrálnych- v Latinskej Amerike alebo v severnej Európe. Severovýchod Slovenska, kadiaľ viedol v rokoch 1914 a 1915 východný front bol pokrytý vojenskými cintorínmi. Koľko ale bolo vojakov pochovaných iba tak počas pochodu, koľkých pochovali ľudia, dediny na svojich cintorínoch a nie sú o nich záznamy, alebo sú vo farských, obecných kronikách? Koľkí skončili ako vojnoví zajatci a stratila sa po nich stopa? Ktovie. Hľadať všade kde sa dá, by vyžadovalo doslova mobilizáciu archívov obcí vo všetkých mestách a obciach všetkých krajín.
Záver.

Spomienka o ktorej sme do tejto chvíle nemali v meste žiadne informácie a nemáme žiadny pamätník, ktorý by ju pripomínal. Informácie už máme, hmatateľné. Pretavili sa do konkrétnych mien z našich rodín. Ako je to s červenými makmi? V deň výročia ukončenia prvej svetovej vojny si celý svet pripomína Deň vojnových veteránov. V uliciach sa rozdávajú červené maky, tohto roku aj v našom meste si pripomenuli. Svet si uctieva vojnových veteránov, symbolom je červený mak.
Jedenásty november je deň, keď všetkým vojakom – veteránom, bez ohľadu na to, či bojovali vo svetových vojnách, alebo sa zúčastnili na zahraničnej misii, vzdávame úctu. Jedným za to, čo pre nás vybojovali, druhým za to, že vybojovaný mier, slobodu a demokraciu ďalej chránia.
Preto veríme, že o rok sa sviečky zapália aj v hájiku pamätníka 2. svetovej vojny.
V jednej publikácií som čítala, že na cintoríne sme mali kríž, ako spomienku na padlých v 1.svetovej vojne. Na ktorom cintoríne? Existujúcom starom (lebo sa ho nedarí nájsť) , alebo na ešte staršom, ktorý sa zrušil, keď sa staval kláštor ? Symbolicky cintorín oslobodenia nášho mesta v druhej svetovej vojne máme. Symbolický ostane stále symbolickým, nikdy k nemu nebudeme pristupovať osobnejšie.
Vkport prichádza s niečim osobnejším.
Máme nápad, ktorý predložíme. Zriadiť v parku pri pamiatke 2. svetovej vojny pamätník vojakom 1. sv. vojny. Nech sú vojaci spolu. Nemá to byť ale tabuľa
v zmysle, venovaná obetiam 1 sv. vojny. Tá je chladná. Neosobná, ale
mohyla, na ktorej budú mená padlých kapušančanov. Medzi ktorými budú mená vašich predkov. Aby ste si na nich spomenuli, vedeli, ktorí to boli a ak kúpite makový kvet v kvetinárstve, mali ho komu a kam položiť. K pomníku, ktorý je venovaný aj Vášmu pradedovi.
Potrebujeme pozháňať peniaze na pamätník.
Financie z prebiehajúcej výzvy v meste o dotácie na kultúru nepožiadame. Môže žiadať každý, ale my tak neurobíme, pretože 2-3 bohovia z Olympu si zgustnú na zamietnutí. Už sme mali zamietnutú kvetinovú lúku pre všetky deti mesta a stromy na nový cintorín. Skúsime nájsť projekty, aby sme zámer realizovali. Radi by sme niečo v duchu Col del Rosso, kde padol a je pochovaný napríklad aj vojak Pavel Kováč z Palína.

Alebo sa inšpirovať inými pomníkmi, ktoré sú postavené pre vojakov 1. svetovej vojny.

Postaviť ho smerovaný kolmo na chodník a tabule s menami kapušančanov dať z obidvoch strán.

Alebo sa inšpirovať ďalšími: 

Základ je, aby na ňom boli mená. A políčko, kde porastú maky. Snažíme sa, aby ste poznali históriu nášho mesta, ale aby ju poznali aj naše deti. Pred rokom a pol nás pri návšteve Ricse napadla myšlienka pomenovať kultúrny dom po rekonštrukcii Kultúrnym domom bratov Capovcov. Myšlienku sme Vám tlmočili  v časopise Copus a tiež na našej webovej stránke. Predostreli sme ju vedeniu mesta, ktorému sa zapáčila a riaditeľovi MsKs počas Lečofestu ešte v roku 2019 a bol z nej nadšený.  Máme vo ,,vrecku,, x ďalších nápadov, ako zatraktívniť  naše mesto preklopením minulosti do súčasnosti. Chce to čas. 

„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“ John McCrae bol lekár z Kanady na západnom fronte. Takto opísal trápenie ranených. Maky z básne sa tak stali smutnou symbolikou miliónov osudov prvej svetovej vojny.

Foto: Thinkstock

(Ale napr. v Londýne v Toveri vysádzali umelé tulipány na pamiatku obetí 1.svetovej vojny. Symbolicky mal byť jeden tulipán za padlého vojaka. Bolo to niečo úžasné. Červené more okolo celého sídla.)

Úplne na záver ukážka z filmu: 

Crossing the Line je vojnový krátky film z roku 2008, ktorý napísal a režíroval Peter Jackson z prvej svetovej vojnyJe to prvý film natočený fotoaparátom Red One . Tento film nemá žiadny dialóg, okrem náhodnej reči postáv v pozadí.  Zdroj: wikipedia.org

Zdroje: 

štatistický úrad.

refresher.sk

history.hnonline.sk

 dennikn.sk 

archive.org

www.snm.sk

 www.infostat.sk 

dennikn.sk

wikipedia

webnoviny.sk

velkavojna.sk

 vuapraha.cz

 katonahoseink.militaria.hu 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov