Za cisára, aj za seba. 106 makových kvetov pre 106 kapušančanov. Nájdite v zozname svojho pradedka, kedy padol, kde je pochovaný a úmrtný list.

Mak je v Anglicku známym symbolom venovaným obetiam vojny Foto: Pixabay

Určite ste mnohí postrehli, že 11.11.2020 bola pred MsÚ pietna spomienka na vojnových veteránov Veľkej vojny, ktorá sa neskôr premenovala na 1.svetovú vojnu v rokoch 1914 – 1918 .

My rozumieme, že nechápete o čo ide, prečo sa to dialo aj v našom meste, ako sa udalosť dotýka nášho mesta? Možno ste si mysleli, že keďže ide o svetovú udalosť, tak sa mesto ako samospráva pridala k spomienke.

Aj my si to myslíme. Keďže nás už poznáte tak viete, že my budeme bádať stále tú druhú stranu mince, kde otázka znie- ako sa to dotýka nášho mesta?

Vieme, že ide o spomienku o ktorej nemáme v meste žiadne informácie, nemáme žiadny pamätník, ktorý by ju pripomínal. Nenašiel sa doteraz človek, ktorý by sa jej venoval. A 1. svetovú vnímame ako dávnu udalosť, keďže ju nasledovala 2.svetová vojna, ktorá ,,prekryla,, prvú svetovú. Pričom v prvej svetovej zomrelo oveľa viac Slovákov ako v druhej. Odvelený bol každý živiteľ rodiny- viete, že aj z Vašej rodiny a máloktorý sa vrátil. Čím to je, že niet pamiatok? Prečo sa spoločnosť celkove zamerala iba na 2. sv. vojnu?

Keď sa skončila 1.svetová rozpadla sa monarchia Rakúsko- Uhorska a vzniklo Československo. Československá štátnosť si prvú svetovú vojnu pripomína z inej pozície. Vyzdvihuje československé légie, ktoré bojovali za vznik nového štátu oveľa viac, ako osud tých, čo prežili vojnu v uniformách Rakúsko-Uhorska. Ako keby im spoločnosť nenápadne naznačovala, že sa niet čím chváliť. Čo na tom, že trpeli v zákopoch, na bojiskách, že si odžili strašné veci, boli vyznamenávaní, že ich zomrelo viac, ako v druhej svetovej? Zdroj: dennikn.sk 

Táto vojna bola pritom iná, hroznejšia. Aj v našom meste. Áno, v tejto vojne nebombardovali Kapušany. Diali sa iné veci. Každodenný boj o prežite, využívanie detí na práce. Kým v druhej vojne si kvázi naši predkovia žili v porovnaní s prvou “viac ochránení” nakoľko mesto patrilo pod Maďarsko, v prvej svetovej vojne veľmi trpeli deti, matky, starší.( napr. deportácia kapušianskych židov sa udiala až v roku 1944, kým na území vtedajšieho Slovensku od začiatku vojny – pre porozumenie, že čo obnášalo územné členenie nášho mesta v 2. sv.).

Nájdite si 10 minút času a čítajte článok. Ďalší z našich x projektov, ktorí robíme pre mesto, pre Vás. Dokumentujeme dejiny mesta výskumom. Podávame informácie, aby ste poznali históriu mesta v ktorom žijete, aby naše deti mali napr. pomôcky do škôl.

Týmto článkom Vám chceme poskytnúť viac. Chceme, aby ste pochopili, čo sa vtedy dialo, aby ste našli emócie. Chceme vzbudiť u Vás záujem o Vašu rodinu, pretože udalosť sa týka aj jej. Ďakujeme.

Podujali sme sa na to netradičnou formou a dvoma cestami.

1.Vojnu Vám chceme priblížiť krátkou ukážkou cestovaním v čase. Nie klasickými informáciami, ktoré si viete prečítať na internete. Nie vyblednutými fotkami.

2. Dopad vojny na naše mesto zase poskytnutím menoslovu padlých, nezvestných, kapušianskych vojakov. Vašich pradedov, možno prapradedov. (aj dnes používané priezviská sú v zozname). Teraz je ten správny čas opýtať sa starších doma na meno Vášho pradeda, možno prapradeda a že odkiaľ pochádzal. Možno ho nájdete v zozname. Možno v rodine ani neviete, kde a kedy padli. Zoznam nie je konečný, neustále sa dopĺňa a budeme ho priebežne aktualizovať.

Pozor!! Nebuďte sklamaní, ak svojho predka nenájdete v zozname. Vraciame sa v čase o 110 rokov. Ak myslíte na svojho pradeda, máte 40, až 50 rokov. Aj ja osobne som sa musela pri svojich pradedoch orientovať v Užhorode, v Maťovciach, v Boťanoch, v Kapušanoch. Ak ste 20-30 tnik hľadáte prapradeda a tých ste mali 8. Dnes má mesto cez 9000 obyvateľov, vtedy malo okolo 2000, každá rodina odkiaľsi prišla. Nie je v našich silách spracovať aj okolité obce, možno postupne. Ale ak viete meno svojho vojaka z 1 svetovej vojny a obec, kde žil, napíšte nám, pokúsime sa nájsť Vám o ňom informácie.

1.Cestovanie v čase. Akoby sa udalosti odohrali včera.

Zdroj: refresher.sk

Dokumentárny film They Shall Not Grow Old ( Nestarnú) od Petera Jacksona vyráža dych. Celý film totiž pozostáva zo 100 ročných archívnych záberov z britského vojnového múzea s nikdy predtým nevidenými zábermi a vznikol na pamiatku 100. výročia konca vojny. Použil storočné zábery, aby ľudia uvideli Veľkú vojnu tak, ako ju videli vojaci.” Pri dokumentárnych záberoch z prvej svetovej vojny sa nám okamžite vybavia nemé čiernobiele postavy a nekvalitný obraz. Jackson však chcel, aby ľudia na záznamoch na moment “ožili”, a jeho tím tak každé políčko majstrovsky zreštauroval. BBC Peterovi poskytlo audio stopy, na ktorých počuť obyčajných ľudí a vojakov rozprávajúcich o vojne. Okrem toho najal aj skupinku ľudí, čítajúcich z pier, ktorá “nadabovala” ľudí v záberoch. Peter Jackson je  režisér a producent (Pán prsteňov- ocenený sedemnástimi oskarmi , Hobit) .

Páči sa pozrite si ukážku obnoveného, živého kolorizovaného filmu, kde ožívajú ľudia spred 106 – 102 rokmi. Reštaurovaním starých filmov, Jackson dosiahol neuveriteľné. Odstránil zrno, škrabance, stopy po spálení atď., spomalil film s rýchlosťou 17 snímok za sekundu a preniesol ho do 24 snímok, ,,nalial farbu, oživil ho. Nech sa páči: Cestujte v čase. Týmto netradičným spôsobom Vám chceme priblížiť prvú svetovú vojnu, aby ste “cítili” jej blízkosť a aby sme Vás nabádali ďalej hľadať svojho predka.

 

2. Dopad  1. svetovej vojny na naše mesto  a  poskytnutie menoslovu  kapušianskych vojakov (databáza strát) z nášho ďalšieho prebiehajúceho projektu.

Je potrebné si uvedomiť, že vojna veľmi postihla naše mesto. V prvej svetovej vojne bojovalo 400-tisíc Slovákov, 70-tisíc z nich zahynulo, čo je viac ako v druhej svetovej vojne.

Pripomíname si ich dostatočne? Skoro každý z nás má nejakého  pradeda, či prapradeda, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne. Zaujímajú sa dnes ľudia o ich osud? Pred pár rokmi si však väčšina ľudí tieto fakty neuvedomovala. Prvá svetová vojna určitým spôsobom v našej spoločnosti urobila väčšiu hrôzu, ako tá druhá, ale ako keby bola prekrytá udalosťami tej druhej. Zdroj:  dennikn.sk 

Naše mesto demograficky v čase a po vojne vojny.

Rok 1910. Podľa posledného uhorského sčítania obyvateľstva mali Veľké Kapušany 2331 obyvateľov. ( vrátane obcí   Malé Kapušany, Čepeľ, Veškovce, ktoré boli samostatné do 1916). Zdroj: štatistický úrad.

Rok 1919 mimoriadne sčítanie po vojne. Veľké Kapušany mali 2148 obyvateľov .Zdroj:  archive.org. 

Počas vojny sa počet obyvateľov znížil 183 obyvateľov. (napriek   následnej zvýšenej pôrodnosti z dôsledku dospelosti mladíkov a žien doma).

 Tak nám vychádzalo aj v predbežných výpočtoch, počítali sme s odvedením cca. 400 mužov a že sa vrátila tretina. Mali sme cca. 500 mužov v meste.  Zdá sa Vám málo z 2331 obyvateľov? Omyl. Odišli skoro všetci muži, živitelia rodín.

Zdroj: velkavojna.sk

Ostali ženy, starci, deti a v zázemí vytvorili akúsi „druhú armádu“, pracovali pre vojská.  Niektorí chlapci museli narukovať do armády už ako 16-roční a v zázemí sa aj deti museli zapojiť do vojnového diania. V školách zbierali náhradné suroviny pre vojsko (gaštany, žalude, černicové listy), peniaze na vojnové a sociálne účely. Dievčatá zhotovovali obväzy a štrikovali časti oblečenia pre vojakov. Deti a mladiství po odvedení mužov na front pracovali na poliach a tiež v továrňach, kde boli na pomocných prácach zamestnávaní aj napriek povinnej školskej dochádzke už pred vojnou. Školy neskôr zobrali pre vojenské účely, na sklady.   Zdroj:  www.snm.sk

Sme pred vojnou. Zdroj: www.infostat.sk . Slovensko celkovo ovplyvňuje silná feminizácia. Je to aj z dôvodu vrcholiacej zámorskej ekonomickej migrácii mužov, a to najmä v mladšom produktívnom veku (20 – 50 rokov). Z Kapušian odchádzajú väčšinou do Ameriky. Mladí muži. (Ku kompletizácii rodín dochádza neskôr v druhej fáze migračných vĺn.)

Slovensko je veľmi mladé, má málo starších ľudí. Konkrétne naše mesto? Vekovo najmladšou bola populácia Užskej župy, kde priemerný vek dosiahol len 23,8 roka a podiel predproduktívnej zložky až takmer 41 %. Skoro polovicu obyvateľov mesta tvorili deti. Z 2330 obyvateľov bolo cca. 955 detí.  Odpočítajme seniorov, veľkú prevahu žien, silnú migráciu do zámoria. Prvá svetová vojna sa preto dotýkala každej rodiny v našom meste, kde skoro každý živiteľ odišiel bojovať. PRETO SA PAMIATKA NA SVOJICH   PRARODIČOV TÝKA AJ VÁS. 

Veríme, že teraz sa Vám už prvá svetová vojna  nezdá ako niečo mimo nás. Keď si ešte prečítate doteraz spracovaný zoznam vojakov  pochopíte to, že sa nám žije dobre, napriek Covidu. Že deti, ženy nepracujú v továrniach, že nezastupujú otcov, mužov pri orbe, zháňaní obživy. My si nevaríme polievku z podošvy topánok, alebo zo zemiakových šúp. Že tie naše prababky veľmi trpeli.  Manželov im vzala vojna, ostali samé s deťmi, aby ich  vychovali a následne aby im ich vzala 2. svetová vojna, ak to neurobila španielska chrípka po 1. svetovej vojne. Pretože ona  zabila viac ľudí ako prvá svetová vojna. Oni, jednoduchí ľudia boli tvorcami dejín nášho mesta, nie my sme. Na nich sa bude stále spomínať, na nás s naším komfortným životom asi nie. Zdroj:  dennikn.sk 

PREDBEŽNÝ ZOZNAM PADLÝCH KAPUŠIANSKÝCH VOJAKOV Z PRVEJ SVETOVEJ VOJNY. Z tohto zoznamu sa vrátili dvaja, ako vojnoví invalidi. Ak máte iné informácie o osobách v zozname, dajte nám vedieť, urobíme opravu. Alebo ak máte ďalšie osoby, alebo aj takých, ktorí nepadli, ale sa vrátili posuňte nám ich, zapíšeme ich ako navrátilcov, aby sme pozbierali čo najviac mien vojakov.

Zdroje:

Spracovaný len a za pomoci pánov Branislava Kázmera, ktorý je aj tvorcom/administrátorom stránky “Velkavojna” a obrovská vďaka pánovi Lubomirovi  Streicherovi, ktorí nám poskytol databázu padlých kapušančanov, ktorých majú k dispozícií. Viac rokov zbierajú údaje veľkej vojny, začali mapovaním údajov  na pomníkoch, pamätníkoch, monografiách, cintorínoch, atď. jednotlivých obcí a  miest, aby následne zistili a priradili miesto úmrtia k jednotlivým padlým (preto je pri evidenčnom čísle aj “duplikátor”, čo znamená že je aj ďalší zdroj informácie). Cieľom bolo a je zdokumentovať počet obetí v 1. svetovej vojne pochádzajúcich z obcí a miest nachádzajúcich sa na území dnešného Slovenska, s prípadným rozdelením/podielom na jednotlivé štáty/fronty. (koľko padlo v Poľsku, Rusku, Taliansku, Maďarsku, atď.). Druhý rok  systematicky prezerajú  kartotečné lístky zverejnené na internetovej adrese Vojenského Ústredného Archívu Praha a padlých zapisujú  do vytvorenej databázy, kde je už 50 tisíc mien.  K priblíženiu sa k 100%,  chýba ešte množstvo mien. Preto údaje aj my budeme aktualizovať. 

Tento zoznam sme porovnávali s  údajmi z Maďarského národného archívu (MNL). Prečítali sme si každý jeden úmrtný list. Vylučovacou metódou sme vyradili a spojili duplicity, aj triplicity, podoplňovali údaje. Mravenčia práca. Zoznam ešte nie je vyšperkovaný, nájdu sa v ňom poznámky, ktoré si potrebujeme ujasniť, nie je zoradený v abecednom poradí, ale keďže je už ,,čitateľný,, odovzdávame ho Vám. Mnoho mien sa opakovalo, hlavne na “Hadtorténeti intézet és múzeum”. Niektoré aj trikrát, niektoré mali zle napísané priezviská – zámená písmen, porovnávali sme ich s vojenským ústavom a následne poslali do Maďarska spolu s úmrtnými listami opravy a návrhy na opravu a upresnenie databázy. Ale aj opačne, našim sme zasielali doplnenie databázy. 



















Ako sme vyššie uviedli ide o predbežný zoznam
.
Treba si uvedomiť, že nájsť každého sa nepodarí. Ako vidíte v zozname, vojaci sa pohybovali všade od Čiech, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Taliansko, Srbsko, atď. ,pretože vojny sa zúčastnilo viac ako 70 národov. Zasiahla vyše polovicu svetovej populácie. Iba okolo 20 krajín zostalo neutrálnych- v Latinskej Amerike alebo v severnej Európe. Severovýchod Slovenska, kadiaľ viedol v rokoch 1914 a 1915 východný front bol pokrytý vojenskými cintorínmi. Koľko ale bolo vojakov pochovaných iba tak počas pochodu, koľkých pochovali ľudia, dediny na svojich cintorínoch a nie sú o nich záznamy, alebo sú vo farských, obecných kronikách? Koľkí skončili ako vojnoví zajatci a stratila sa po nich stopa? Ktovie. Hľadať všade kde sa dá, by vyžadovalo doslova mobilizáciu archívov obcí vo všetkých mestách a obciach všetkých krajín.
Záver.

Spomienka o ktorej sme do tejto chvíle nemali v meste žiadne informácie a nemáme žiadny pamätník, ktorý by ju pripomínal. Informácie už máme, hmatateľné. Pretavili sa do konkrétnych mien z našich rodín. Ako je to s červenými makmi? V deň výročia ukončenia prvej svetovej vojny si celý svet pripomína Deň vojnových veteránov. V uliciach sa rozdávajú červené maky, tohto roku aj v našom meste si pripomenuli. Svet si uctieva vojnových veteránov, symbolom je červený mak.
Jedenásty november je deň, keď všetkým vojakom – veteránom, bez ohľadu na to, či bojovali vo svetových vojnách, alebo sa zúčastnili na zahraničnej misii, vzdávame úctu. Jedným za to, čo pre nás vybojovali, druhým za to, že vybojovaný mier, slobodu a demokraciu ďalej chránia.
Preto veríme, že o rok sa sviečky zapália aj v hájiku pamätníka 2. svetovej vojny.
V jednej publikácií som čítala, že na cintoríne sme mali kríž, ako spomienku na padlých v 1.svetovej vojne. Na ktorom cintoríne? Existujúcom starom (lebo sa ho nedarí nájsť) , alebo na ešte staršom, ktorý sa zrušil, keď sa staval kláštor ? Symbolicky cintorín oslobodenia nášho mesta v druhej svetovej vojne máme. Symbolický ostane stále symbolickým, nikdy k nemu nebudeme pristupovať osobnejšie.
Vkport prichádza s niečim osobnejším.
Máme nápad, ktorý predložíme. Zriadiť v parku pri pamiatke 2. svetovej vojny pamätník vojakom 1. sv. vojny. Nech sú vojaci spolu. Nemá to byť ale tabuľa
v zmysle, venovaná obetiam 1 sv. vojny. Tá je chladná. Neosobná, ale
mohyla, na ktorej budú mená padlých kapušančanov. Medzi ktorými budú mená vašich predkov. Aby ste si na nich spomenuli, vedeli, ktorí to boli a ak kúpite makový kvet v kvetinárstve, mali ho komu a kam položiť. K pomníku, ktorý je venovaný aj Vášmu pradedovi.
Potrebujeme pozháňať peniaze na pamätník.
Financie z prebiehajúcej výzvy v meste o dotácie na kultúru nepožiadame. Môže žiadať každý, ale my tak neurobíme, pretože 2-3 bohovia z Olympu si zgustnú na zamietnutí. Už sme mali zamietnutú kvetinovú lúku pre všetky deti mesta a stromy na nový cintorín. Skúsime nájsť projekty, aby sme zámer realizovali. Radi by sme niečo v duchu Col del Rosso, kde padol a je pochovaný napríklad aj vojak Pavel Kováč z Palína.

Alebo sa inšpirovať inými pomníkmi, ktoré sú postavené pre vojakov 1. svetovej vojny.

Postaviť ho smerovaný kolmo na chodník a tabule s menami kapušančanov dať z obidvoch strán.

Alebo sa inšpirovať ďalšími: 

Základ je, aby na ňom boli mená. A políčko, kde porastú maky. Snažíme sa, aby ste poznali históriu nášho mesta, ale aby ju poznali aj naše deti. Pred rokom a pol nás pri návšteve Ricse napadla myšlienka pomenovať kultúrny dom po rekonštrukcii Kultúrnym domom bratov Capovcov. Myšlienku sme Vám tlmočili  v časopise Copus a tiež na našej webovej stránke. Predostreli sme ju vedeniu mesta, ktorému sa zapáčila a riaditeľovi MsKs počas Lečofestu ešte v roku 2019 a bol z nej nadšený.  Máme vo ,,vrecku,, x ďalších nápadov, ako zatraktívniť  naše mesto preklopením minulosti do súčasnosti. Chce to čas. 

„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“ John McCrae bol lekár z Kanady na západnom fronte. Takto opísal trápenie ranených. Maky z básne sa tak stali smutnou symbolikou miliónov osudov prvej svetovej vojny.

Foto: Thinkstock

(Ale napr. v Londýne v Toveri vysádzali umelé tulipány na pamiatku obetí 1.svetovej vojny. Symbolicky mal byť jeden tulipán za padlého vojaka. Bolo to niečo úžasné. Červené more okolo celého sídla.)

Úplne na záver ukážka z filmu: 

Crossing the Line je vojnový krátky film z roku 2008, ktorý napísal a režíroval Peter Jackson z prvej svetovej vojnyJe to prvý film natočený fotoaparátom Red One . Tento film nemá žiadny dialóg, okrem náhodnej reči postáv v pozadí.  Zdroj: wikipedia.org

Zdroje: 

štatistický úrad.

refresher.sk

history.hnonline.sk

 dennikn.sk 

archive.org

www.snm.sk

 www.infostat.sk 

dennikn.sk

wikipedia

webnoviny.sk

velkavojna.sk

 vuapraha.cz

 katonahoseink.militaria.hu 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov