Aj MY sme tu, aj my sme deti so srdcom ľúbiť – píše kolektív komunitného centra vo Veľkých Kapušanoch

“Po dlhej chôdzi po piesku, po skalách a po snehu našiel konečne cestu. A všetky cesty vedú k ľuďom.“ (Antoine de Saint – Exupéry)

Každý z nás sa narodil ako dieťa, ktoré bolo úplne bezbranné a vydané na milosť a nemilosť ľudí okolo seba. Najbližšími sa dieťaťu stávajú jeho rodičia, rodina je miestom, v ktorom dieťa prechádza procesom socializácie, zoznamuje sa s konkrétnym sociálnym prostredím, učí sa postarať sa o seba, osvojuje si kultúrou a spoločnosťou akceptované formy správania, cítenia a interpretovania reality okolo seba. Dieťa pochádzajúce z minority, ktorej kultúra má inú dimenziu ako európsku, je v detstve socializované inak ako dieťa majoritné.Rómske dieťa žijúce v sociálne málopodnetnom prostredí si teda rovnako ako majoritné dieťa osvojuje rôzné návyky, ale majú iné štandardy. A osvojuje si aj vedomosti a zručnosti potrebné pre fungovanie v spoločnosti, ale nie majoritnej ale primárne v spoločnosti jeho prostredia, v rómskej komunite. Rovnako si vytvára aj hodnoty,postoje a vzorce správania, ktoré odrážajú etické, morálne a filozofické normy danej spoločnosti, v tomto prípade opäť nie majoritnej ale minoritnej. Všetko v jeho živote má poriadok a dáva zmysel až do chvíle dovŕšenia šiestich rokov, kedy musí tak, ako každé dieťa v Slovenskej republike, začať chodiť do školy. Zrazu sa ocitá v prostredí,ktoré stanovuje úplne iné pravidlá, má iné hodnoty, prináša a vyžaduje vedomosti,o ktorých dieťa nikdy nepočulo. To je prípad aj našich rómských detí.našich spoluobčanov mesta. Častokrát sú majoritnou spoločnosťou odsúdené na okraj spoločnosti len preto,že nemali to šťastie,aby sa narodili v podmienkách ako naše deti. Nezískali možno tie normy výchovy na takej úrovni ako deti majoritnej spoločnosti. Vidíme ich často žiť v podmienkách vytvorených ich rodičmi,ktoré sú úplne odlišné od podmienok civilizovanej spoločnosti.

Áno mnohí žijú v chudobe,v podmienkách,ktoré by nemali byť obrazom 21.storočia..

Ale zabúdame na jednu vec..Nikto si rodičov nevyberá a ani tieto deti.Deti bez ohľadu na rasu,etnikum – nemôžu zato ak ich rodičia pre nich nevytvorili také životné podmienky,ktoré by ich postavili do majoritnej civilizovanej spoločnosti. Ale ani nepoznáme dôvody ich rodičov prečo sa ocitli v takej situácii v akej sa nachádza celá ich rodina,ich deti .Lenže aj rómské dieťa má milujúcich rodičov,ktoré by bolo ochotné zaň dať svoj život a všetku lásku podľa svojich možností a schopností. Avšak zdá sa,že prežitie súčasnej rodiny,jej existencie nie je len problémom rómskej komunity,ale podľa Štatistického úradu SR čoraz viac rodín aj majoritnej spoločnosti má vážné sociálné,ekonomické dopady na fungovanie tejto dôležitej bunky našej spoločnosti akou je rodina.

Naše Komunitné centrum vo Veľkých Kapušanoch počas svojej ročnej činnosti sa snaži svojou aktívnou činnosťou pomôcť týmto deťom socializovať sa do spoločnosti aj mimo času svojho domova počas učenia sa v škole či v spoločnosti.  Naše aktivity sú zamerané na záujmové činnosti ako sú rôzne športové hry,spoločenské či činnosti zamerané na rozvoj zručností vo forme rozvíjania si kreativity , ale aj na rozvoj vedomostí cez  edukačnú činnosť. V neposlednom rade sa zameriavame aj na Preventívnú činnosť,kde deti sa učia dôležitosti hygieny,čistote,ale aj prevencii rôzných sociálnopatologických javov,ktoré v marginalizovanej komunite sú často prejavmi ich nezodpovednej výchovy.

• 

• 

Deti sú žiakmi Špecializovanej školy vo V.Kapušanoch a aj vďaka pedagógom,ich trpezlivosti nahradzajúcou častokrát aj povinnosti rodičov,sa prejavujú dobré výsledky. Deti malými krokmi sa cez trnistú cestu a častokrát skryté úskalia životných vôd,snažia brodiť sa a dostať sa tam kde je aj majorita. Častokrát však mnohí z určitých dôvodov odmietame podať pomocnú ruku,alebo rezignujeme v domienke,že je to zybtočné a márné. No faktom je aj tá skutočnosť,že aj zo škaredého kačiatka môže vyrásť nádherná labuť,či z húsenice nádherný motýľ. Neodsudzujme,ale nech je pre nás nielen 21.storočie,ale aj táto pandémia výzvou byť viac ľudský,chápavejší,tolerantný a solidárným človekom.

Tieto deti majú nádherné srdiečká,citlivé a ochotné reagovať,darovať,ľúbiť a byť vďačné. Pracovníci Komunitného centra to cítime pri každej ich návšteve v našich priestoroch. Dôkazom toho je aj včerajší deň,keď deti z marginalizovanej komunity po celé týždne zbierali vrchnáky od plastových fliaš,aby ochotne zo svojho srdiečka mohli ich vhodiť do veľkého srdca pred Mestkým úradom pre humanitárné a charitatívné účely. Ich slová boli úprimnými slovami dieťaťa : ” Chceme pomôcť chorým detičkám a chorým ľudom,aby si mohli dovoliť lieky a boli zdraví všetci” !

Tieto deti sú tu,sú to aj naše deti,naši občania a predovšetkým sú to ľudia so srdcom,ktorí dokážu ľúbiť. Je len na nás či aj tieto deti spoznajú pocit bezpečia a pocítia osobný záujem a citovú blízkosť nás všetkých,ich spoluobčanov tohto mesta.

Ak to dokážeme bez predsudkov a s ochotným srdcom vtedy sa zaradíme medzi tých o ktorých francúzský spisovateľ Honoré De Balzac  vyhlásil :

„Ušľachtilí ľudia sú vždy naklonení robiť z núdze cnosť.“

Bc.Vlastimil Mačička, Mgr. Monika Iškyová, Ákos Juhász – pracovníci KC