SNP a Veľké Kapušany? Áno.

Ak má niekto pocit, že SNP  je témou Banskej Bystrice a nášho mesta sa netýka, je na omyle. Týka. Ak má  pocit, že to bolo pradávno- nuž nebolo. Nepodávame Vám informácie z čias Márie Terézie, ale informácie  možno aj o Vašich rodinách, ak nájdete svoje priezviská v texte. Možno o Vašom dedkovi, pradedovi, ktorých si ešte pamätáte ako láskavých starých ľudí. Určite málo z nás si uvedomuje, že ich detstvo a mladosť sa diametrálne líšila od tej našej, že dospievali poznačení strádaním, ochudobnení o pocit bezpečia. Uvedomujeme si vôbec, že akými silnými osobnosťami museli  byť? Akú nadľudskú odvahu museli mať? Takú, akú nemá nikto z nás. Nikto. Preto nezabúdajme. Im ďakujeme, že sme. Možno preto boli tak súdržní a preto sa ľudia mali radi.

SNP naše mesto nepoznačilo bojmi v lesoch a horách. Od Michaloviec ďalej už áno. Napriek tomu v duchu SNP trestali aj kapušančanov. Aj oni v inom slova zmysle boli účastníkmi bojov. Ako? Niektorí doma, iní v rôznych kútoch Slovenska. Prečítajte si prepis z kroniky mesta.

Rok 1944 bol už šiestym rokom horthyovskej maďarskej okupácie vo Veľkých Kapušanoch.

Horthyovskí vojaci vo Veľkých Kapušanoch. Foto pri dnešnej budove TIC a reformovanom kostole

Koncom augusta 1944, keď už bolo jasné, že fašistické Nemecko vojnu prehralo a od Karpát neprestávali dunieť víťazné „Kaťuše“,  opätovne činnosť našich komunistov sa stala živšou, čo neušlo nyilašovcom a začalo sa zas zatýkanie, aby našim komunistom nenapadlo začať tiež  utvárať partizánske jednotky. Najlepšie sa ich zbavili tak, keď im poslali bleskové povolanie na front a to bolo vždy do prvej línie. Toto obávané bleskové povolenie bolo „ŠAŠ ( SAS)“ (siess azonnal segíteni – ponáhľaj sa ihneď pomôcť).

Medzi „SAS“ povolanými bol Papp Alexander a niekoľkí ďalší. Ostatní podobne ako v apríli ( 6. apríla 1944 maďarskí žandári pozatýkali väčšiu skupinu komunistov a nespoľahlivých občanov. Z komunistov to boli Alexander Papp, Tóth Andrej s manželkou Valériou, Sziránka Jozef, German Lívius starší, Piššová Mária, Helmeczi Ladislav, Kenyherc Július, Kišši Mikuláš, Ladžon Jozef, Ladžon Ján, Komló Bartolomej, Medve Zigmund, Juraj Vojtko, Kážmér Jozef, Ladányi Alexander, Spiegel Simon, Gattyas Július, Ihnatko Štefan, Dančo Július, Štefan Majoroš, Alexander Dudáš starší) aj teraz v septembri boli zaistení, pribrali k nim ešte Jána Lobóa a Antona Majoroša. Pod bodákmi deportovali ich na nútené práce do frontových línií kopať zákopy. Mnohí z nich sa potom pridali k víťazne postupujúcej Sovietskej armáde. Fronta od Karpát prišla pomerne rýchlo a prvé jednotky Sovietskej armády, v sile asi 700 mužov, 28.októbra 1944 došli z Užhorodu cez Bajany do Pavloviec nad Uhom, ktoré obsadili. Naša obec bola ešte stále v nepriateľských rukách. Hneď nato však nemecké velenie na druhý deň 29. októbra 1944 vyslalo na Pavlovce nad Uhom 19 bombardérov, ktoré zhadzovali až 52 bomby a zápalné bomby………..

Spomienky na zažltnutom papieri.

Ostal po nich iba zažltnutý papier a pár riadkov v mestskej kronike. Fotky z  čias, keď už boli zostarnutí, unavení zo života. Neprešlo ani 100 rokov a my sme už dávno zabudli. .. Oslávili sme v meste vyše tisícročnicu prvého kresťanského kráľa našich predkov. Na týchto ľudí sme škaredo zabudli. Zabudli sme, komu za bezpečie môžeme ďakovať. U nás v meste.

Pričom niektorí z nich žili medzi nami pred cca. 20-30 rokmi. Úprimne, prešli by sme ich útrapami my? Nie.   

Dovoľte nám, priblížiť Vám týchto ľudí. Boli to naše rodiny, blízke, vzdialené, známi, susedia a pod.  Predstavíme Vám tých, o ktorých sme našli záznamy. Ak máte informácie o ďalších posuňte nám ich. Viete, čo sa dá, zbiera sa, aby sa spracovalo na materiál pre ďalšie generácie.

Papp Alexander.

Spomienky: . Spomienky p. Alexandra Pappa: „Predtým sme poslali dvoch súdruhov, ktorí robili spojky, a to Imricha Perla a Andreja Lengyela ilegálne cez slovenské hranice, hľadať spojenie. Pri návrate ich zastrelili na hranici. V ilegálnych buňkách boli mladí súdruhovia ako : Július Kenyhercz, František Bikki, Ján Bodnár,  Štefan Ihnatko, Július Gajaš. Najviac pracoval Július Kenyhercz. V ilegalite sme pracovali veľmi opatrne, čo dokazuje, že po prepadnutí v roku 1940 sa od nás len traja dostali do väzenia a to : Alexander Papp, Samuel Perl, Gabriel Kováč.  Celá ilegálna línia mala 27 článkov. Bili nás preukrutne, mučili, ale sme neprezradili ani jedno meno“. 

 

Zuzana Černegová

Eliaš Kovalenko

Vraždiak Jozef

Jozef Drajna, Jozef Koky,  Eugen Fuchs

 

                                                    František Eszenyi

                                                       Anton Buza

                                               Alexander Balogh

Andrej Hajtó

Ján Černega, partizán