COVID-19 – Zamyslenia študentov GVK – pre vkport.sk píše Loretta Verbová

Gymnázium Veľké Kapušany a náš portál vkport.sk začína nový projekt. Študenti GVK nám píšu zamyslenia na tému COVID 19. Ako prežívajú toto obdobie, čo odkazujú nám ostatným. Povzbudenia a krásne myšlienky.

Autorom prvého príspevu je Loretta Verbová, študentka GVK

Počas tohto obdobia si ľudia uvedomujú, čo je v živote naozaj dôležité. Nie je to drahé oblečenie, umelé nechty, ani nič podobné. Najdôležitejšie okamihy v našom živote sa nedejú cez internet, nezáleží na tom, čo máme na sebe, ani koľko stáli naše nechtíky a účes u kaderníčky. Najdôležitejšie okamihy sú práve tie, ktoré sme doteraz možno brali ako samozrejmosť. Môžeme ísť do školy, môžeme sa stretávať s kamarátmi, s rodinou a blízkymi. Môžeme ísť na kávu, do ZUŠ-ky, na koncert obľúbenej kapely, na opekačku, stanovať. Je smutné, že veľmi veľa ľudí si to uvedomuje práve v takejto situácii. Objatia, rozhovory v autobusoch, kaviarňach, v škole, školské výlety… Všetky tieto ,,samozrejmé“ veci sa z minúty na minútu, zo dňa na deň, môžu stať vecami, po ktorých najviac túžime. Nemôžeme sa stretnúť bez toho, aby sme ohrozili svoje zdravie alebo zdravie niekoho iného.

Počas tejto karantény veľa ľudí nemá čo robiť, sama niekedy neviem, čo so sebou. Za pár dní som sa naučila 2 skladby naspamäť, prečítala som polovicu knihy, napísala som si do zošitov niektoré poznámky vopred, trávila som nejaký čas aj v záhrade a bola som v kontakte s osobami, na ktorých mi záleží – či už telefonicky alebo aj správami.

Najprv sa asi každému páčilo, že má voľno, počas ktorého môže robiť veci, na ktoré počas školy/práce nemal čas. Keď sme si však všetci uvedomili vážnosť situácie, vtedy sme to už nebrali ako obyčajné prázdniny.

Najradšej by som teraz sedela v škole, učila by som sa, hoci aj na najmenej obľúbenej hodine. Najradšej by som bola v ZUŠ-ke, išla by som s kamarátkou na kávu, zablahoželala by som jej aj osobne k narodeninám, ktoré mala pred pár dňami, pretože práve tieto veci sú tie, ktoré som si nevážila, keď som na ne mala čas.

Po tejto pandémii si ľudia začnú viac vážiť svojich rodičov, starých rodičov a blízkych, viac si budú vážiť objatia a každý deň strávený vonku.

Prosím vás, dodržiavajme karanténu aj ostatné nariadenia, nosme rúška a riaďme sa vetou: ,,Moje rúško chráni teba, tvoje rúško chráni mňa.“ Rúškom nechránite seba, ale svojich blízkych, pre ktorých je ochorenie nebezpečnejšie. Nezabúdajte, že nosiť rúško nie je hanba! Pomáhajme si týmto navzájom. Taktiež, ak máme možnosť niečo urobiť dnes, nenechávajme to na zajtra. Ak sa niekomu chceme ospravedlniť, urobme to. Ak niekoho ľúbime, povedzme mu to. Poďakujme sa ľuďom, korí si to zaslúžia. Pretože nikdy nevieme, čo bude zajtra.

Loretta Verbová, 1.A, Gymnázium-Gimnázium, Veľké Kapušany