Sľúbili sme si lásku a pestujeme nenávisť. Za slobodu a demokraciu bojujeme dodnes (názorový článok).

kronika Mesta V.Kapušany

Spomienky na nežnú revolúciu, keď totalite zazvonil umieračik. Nedovoľme, aby aj demokracií zazvonil.

30 rokov po páde komunizmu totalitný režim a jeho neprávosti pomaly blednú a upadajú do zabudnutia.

Tých, ktorí prežili hrôzy totality, je stále menej a menej, pomaly umierajú. Ale my nesmieme zabudnúť. 

 Ľudia si v novembri 1989 vybojovali slobodu a do našej vlasti prišiel závan čerstvého vzduchu. Slovensko sa otvorilo Európe, tam, kam odjakživa civilizačne patrilo. Režim sa zmenil, no napriek tomu sme sa do dnešného dňa nevysporiadali so zločinmi komunizmu.

Spravodlivosť pre obete  neprišla. Tí, ktorí prenasledovali ľudí dnes poberajú vysoké výsluhové dôchodky a tí, ktorí boli prenasledovaní režimom, živoria. Zákony, ktoré mali za cieľ vysporiadať sa s komunistickým režimom, neodstránili krivdy totality.

Nežná revolúcia bola celonárodná udalosť.

Je zlé, keď nám  niekto  podsúva, že za súčasný stav môžu tribúny a štrnganie kľúčmi.

Nežná revolúcia bojovala za slobodu. To, že po 30 rokov nie sme spokojní, môže 8 premiérov a 14 vlád, ktorých sme si my volili, alebo práve neúčasťou na voľbách dovolili zvoliť. Zo slobodnej krajiny nám urobili Safari. Urobili si súkromný biznis so štátom. 

Vydobytú slobodu, ideály nežnej revolúcie sme si nechali vziať ľuďmi, ktorí nám myšlienky nežnej revolúcie ukradli. Nechali nám iba slobodné voľby. 

Vzbura, zmena je niekedy dobrá, inokedy nevyhnutná. A je to tak, že po 30 rokoch je zmena nevyhnutná. Okrem ulíc ju môžu priniesť februárové voľby. 

Skepticizmus ľudí ubíja, preto je dôležité, aby sa volieb zúčastnil každý.  Nebezpečie , že sa to nezmení, alebo bude ešte horšie, hrozí z viacerých strán, ktorí zneužívajú sklamanie ľudí. 

Vystupujú tiene minulosti, prví rozkrádači slobodného Slovenska, ktorých nechápeme čo chcú? Spoliehajú sa na krátku pamäť ľudí, alebo na tých voličov, ktorí v tých časoch ešte nežili. Namiesto toho, aby niekde čušali, zaliezli do dier a užívali si dôchodok, resp. skutočnosť, že nie sú za mrežami.

Skepticizmus, nedôveru ľudí využíva napr. fašizmus. Vy veríte, že urobia zmenu, na ktorú nedoplatíte práve Vy? Neuplynulo ani 100 rokov, keď v čase hosp. krízy vystúpil pred ľudí zanietený rečník s fúzikmi pod nosom v mene národa. Nakoniec zničil nielen iné krajiny, ale aj vlastnú.

Myslíte, že história sa nemôže opakovať? Ale môže, história ľudstva je popretkávaná opakujúcimi sa chybami. 

Lebo dobré rozpráva. Rozpráva presne to, čo chcete počuť. Vie, čo má rozprávať. Snáď si nemyslíte, že to, čo rozpráva sa aj dá uskutočniť? Takí naivní nemôžete byť. Jedna vec je rozprávať, druhá vec je mať nadhľad a pozrieť sa na to, akí ľudia ho obklopujú. Ako silnie nenávisť voči ľuďom nevynímajúc deti. Teraz to neboli  Vaše deti, ale ak dovolíte, onedlho budú napádať Vaše deti.

Jeden príklad:

Pred dvoma týždňami sa skupina študentov postavila v Považskej Bystrici proti stovkám kotlebovcom uprostred mesta. Tínedžeri odvážne držali transparenty „stop fašistom“ a nahlas čítali mená ľudí, ktorí zahynuli v holokauste. Naproti nim bol Marián Kotleba a stovky jeho prívržencov.

Členovia a sympatizanti Kotlebu na seba nenechali dlho čakať. Mladých ľudí obkľúčili a začali na nich slovne útočiť, urážať ich a nadávať im. Zasiahla mestská polícia. Ani po osobnom útoku sa urážky a vyhrážky neskončili. Kotlebovci v nich pokračujú na sociálnych sieťach.

Zamyslite sa nad tým, komu chcete dať moc v krajine. Takýto ľudia Vám bez milosti podrežú krk, ak sa im znepáčite.

Tretím paradoxom je, keď nenávisť k ľuďom sa vlieva do hlavy tým, ktorí sú v kostoloch.

Boh nikdy nežiadal, aby sa ľudia nenávideli, Boh nežiadal, aby rozoštvávali spoločnosť kňazi. Boh hlásal lásku. Aj syn tesára a preto bol zabitý. Kto nehlása božiu lásku v jeho dome je kňazom? Nie, je politikom, ktorý spracúva  ľudí pre svoj osobný cieľ. Keď sa ešte spojí s nacizmom, ako sa spojil, speje k záhube viery, tak ako islam. Viera sa radikalizuje.

Islam nie je nebezpečný. Alah tiež nežiada ,aby sa zabíjali. Spolitizovaný islam, radikalizovaný je záhubou.

Dnes si  slávnostne pripomíname odvahu mladých ľudí z Novembra 1989, prosím, nezabudnime na mladých ľudí dneška. Tých odvážnych, nie je málo!

Keď napadli študentov v 1989, dokázali sa za nich postaviť ďalší, aj napriek brutalite režimu.

Keď napadli študentov pred dvoma týždňami, zostalo ticho. Brutálny režim spred 30 rokov vystriedala súčasná ľahostajnosť.

Žijeme v demokracii a slobode, podpisujeme sa pod ľudské práva, a pritom živíme rovnako nebezpečné prostredie pre šírenie neprávosti, akému čelili ľudia pred 89.

Ľahostajnosť k bolesti druhých, ľahostajnosť k dianiu okolo nás, ľahostajnosť k politike, k tomu, kto bude spravovať túto krajinu, ľahostajnosť k ľudom, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, ľahostajnosť k deťom narodeným do chatrčí, ľahostajnosť k trpiacim, chudobným, ľahostajnosť k tým, ktorí sa dožadujú spravodlivosti. Ľahostajnosť ku komunálnym voľbám, aby ste si zvolili poslancov, ktorí mesto ťahajú.  „Je mi to jedno. To sa ma netýka. Môžu si za to sami“ je jedom dnešnej doby.

Vidíte kauzy Kočnera. Tak ako minulý režim prenasledoval ľudí, tak ich prenasleduje aj tento. Vás sa to netýka? Ale týka. Tak ako v minulom režime sme mali medzi sebou popretkávaných spolupracovníkov ŠtB, tak máme medzi sebou spolupracovníkov SiS.

V každom meste, aj v našom.

Oživme 30 rokov starú odvahu. Postavme sa za mladých ľudí, ktorí v snahe žiť a fungovať v lepšej krajine, ťahajú za kratší koniec. Mne to nie je jedno. Koľko je nás takých?

Spomienka na Nežnú v našom meste :

Karol Takáč (vysokoškolský pedagóg)

Ako stredoškolský profesor na gymnáziu vo Veľkých Kapušanoch som vtedy organizoval aj štrajk študentov. Chodili sme aj štrngať kľúčičkmi. Neľutujem to a to isté by som robil aj dnes, lebo celkovo ide o posun k lepšiemu. Veľa ľudí najmä v mojom veku už aj zabudlo, ako to predtým vyzeralo v obchodoch a že bol problém zohnať aj taký toaletný papier. Teraz máme väčší výber aj vyššie ceny. Žiaľbohu opäť sa dostali k moci tie isté osoby, ktoré kradnú ešte viac.

Zdroj:- kosice.korzar.sme.sk  

         – Vladimíra Marcinková

Novembrové udalosti v našom meste, spomienky účastníkov Vám prinesieme v pondelok.

 

Nostalgický sentiment k Novembru 89 a k februáru 1948 najmä pre mladších, sú často obeťami lží:
Socializmus, to nie sú len lacné družstevné byty alebo štátne byty zadarmo (stále patrili štátu, nededili sa), jedných aj druhých bolo strašne málo. Socializmus, to nie sú len istoty, že každý mal prácu, mal čo jesť a kde bývať.
Socializmus, to je hlavne to, čo ľudia nemali:
1. Ekonomika:
Komunisti sa naštartovali zoštátnením po roku 1948, rozumej krádežou súkromného kapitálu a likvidáciou podnikateľov, vrátane krádeže fariem a pozemkov väčších rozmerov- Po výročí oslobodenia nášho mesta- Vám prinesieme článok- konkrétny s menami, od koho v našom meste , čo všetko zoštátnili
Okrem vyššie spomenutých pozitív-istôt, prevažujú v majetku ľudí skôr negatíva. Peňazí bolo dosť na prežitie, ale nie na užitie.
Do sveta sa takmer vôbec necestovalo. – to by ste dnes nechceli
Množstvo tovaru v obchodoch: iba veľmi málo, rýchlo sa míňali a ľudia čakali v nekonečných radoch na akýkoľvek bežný tovar  
Ekonomika stagnovala, západ nás odbiehal. Mýtus, že komunisti to tu vybudovali padá, lebo západ to u seba vybudoval niekoľkonásobne rýchlejšie, viac, estetickejšie a kvalitnejšie. V 80 tych rokoch sa preto chodilo do Tuzexu na západný tovar, ktorý bol oveľa lákavejší a komerčnejší. Tovar u nás totiž nebol variabilný, šaty sa na seba podobali, výrobky sa na seba podobali, nebola možnosť sa nejako odlíšiť a byť sebou – 
Mýtus, že dnes sú ceny vyššie, je nezmyselný. Napr. obyčajná Škoda Favorit stála v roku 1989 30 platov občana. Dnes stojí 18 tisícové solídne auto strednej triedy iba 18 platov občana. Televízor si kúpite za pol platu, vtedy čierno-biely za 3 platy.  
2. Sloboda: nebola. Do sveta sa necestovalo aj preto, lebo sa nesmelo (trochu do východného bloku áno). Smerom na západ -do Rakúska a Nemecka boli ostnaté drôty, ozbrojení strážcovia a psy naučené trhať ľudí, čo chceli odísť z našej socialistickej vlasti 
Za názor, za článok v tlači, sa zatváralo  
Za názor sa trestalo v uránových baniach, čiže v komunistických koncentračných táboroch – to by ste dnes nechceli (4 500 čsl. občanov zomrelo vo väzení a na následky nebezpečných prác)
Za názor sa popravovalo – 248 popráv v ČSSR.
Za pokus o útek na západ sa zabíjalo – 282 mŕtvych zastrelením alebo roztrhaním pohraničnými psami. – to by ste nechceli
3. Životné prostredie
Mýtus, že komunisti o to dbali a dnes sa všetko devastuje je značne scestný. Slovenské vodstvo sa zamorilo ťažkými kovmi. Príkladom je rieka Nitra, z ktorej doteraz nie je odporúčané konzumovať ryby. Továrenské komíny brutálne vypúšťali exhaláty do ovzdušia. Pojem emisie, katalyzátory, na ktoré sa dnes dbá a ktoré spomína aj Gréta, boli v socializme neznámym pojmom. Stavali sa škodlivé továrne, ako napr. Hlinikáreň pri Žiari, pro Seredi, prostredie bolo načisto zdevastované. Baníctvo bolo na vrchole a tak aj ozónová diera vyzerá. Autá mali olovnatý benzín .Prečo xxx  rušňovodičov, ktorí nosili rudu z Ukrajiny odišli všetci priskoro na rovnaký druh rakoviny?  Prečo EVO VOJANY platila a dodnes platí obciam ,,odškodné,, za ,,dym,,? Z recesie? Prečo okolitým obciam platí??? Dôvod. Koľko ľudí, ktorí pracovali v EVE zomrelo na rakovinu? Prečo je v našom meste abnormálny vysoký počet nádorových ochorení? Máte pocit, že naša pôda, okolie je kóšer?  
4. Klamanie
Černobyľ – komunisti klamali vlastných občanov, celý východný blok aj celý svet. Namiesto okamžitého konania, pokračovalo zamorovanie a smrť tisícov ľudí. 
Správy – komunisti klamali v médiách pravidelne. Zatajovanie korupcie, alkoholizmu, klesajúcej ekonomiky, nespokojnosti ľudí, bolo na dennom poriadku. Iba sa o tom nehovorilo v médiách a vznikol dojem, že všetko klape 
Utečenci – komunisti zatajovali, akí významní ľudia ušli na západ a snažili sa ich vymazať z databáz – napr. bratia Šťastní, iní športovci, vedci, umelci. Na druhej strane, sem neprišiel nikto významný. Možno keby západní bezdomovci vedeli, že tu sa pomáha aj neschopným a šikovným sa kladú prekážky, lebo vytŕčajú z radu, utekali by sem samí bezdomovci. Nie však mozgy. Ostnaté drôty ani Berlínsky múr nevznikli proti západným živlom, ako vám klamali komunisti. Ale proti našim vlastným živlom, teda občanom, aby z našej blahobytnej komunistickej spoločnosti neušli všetci na ten zhýralý západ.
Počúvajte preto nostalgické a scetné spomínanie niektorých starších s rezervou, berte to radšej ako nostalgický sentiment, nie ako objektívne fakty.

Zdroj: Stop

NETVRDÍME, ŽE TERAZ JE VŠETKO V PORIADKU.

Nie, nie je. Vôbec nie je. A celé Československo, keď v 89  vyšlo do ulíc, toto, čo je- nechcelo. Ale nemôžeme za to viniť ich. Ale politiku, ktorú sme pustili do rozkrádania a utláčania nás.

 

https://www.aktuality.sk/clanok/741273/komentar-petra-bardyho-nie-je-lahke-byt-slobodnym/?utm_source=azet.sk&utm_medium=magaziny-top&utm_content=clanok1&utm_campaign=HP-new2

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov