Uhlie je špinavé, skládky drahé, prichádza éra stavby nových spaľovní (e.dennikn.sk)

Niekoľkomesačné oneskorenie nie je závažné.
Závažné by bolo, ak by sme Mochovce nikdy nespustili
Po spustení Mochoviec splatíme dlhy a za približne štyri roky budeme zdravou firmou s miliardovým prevádzkovým ziskom, ktorá sa obzerá po nových investičných projektoch, avizuje v rozhovore pre Denník E generálny riaditeľ Branislav Strýček.
V rozhovore prezradil, že:

         Po zatvorení dotovaných uhoľných baní začnú vykurovať Hornú Nitru plynom a drevnou štiepkou. Definitívnym riešením má byť ale palivo vyrobené z odpadu.
         V Elektrárni Vojany na východnom Slovensku zase testujú alternatívne palivo, ktorým by chceli z veľkej časti nahradiť ruské uhlie.
         Spustenie tretieho bloku Mochoviec zbrzdia rakúski aktivisti, ale po
technickej stránke bude pripravený do konca roka.
         Firma má extrémny dlh, ale po dokončení Mochoviec ho vďaka vyšším cenám znížia.

Ako sa pripravujete na zatvorenie Elektrárne Nováky?
Berieme ako fakt, že v roku 2023 bude zatvorená. Nevidíme žiadny priestor na to, aby bola predĺžená ich prevádzka. Intenzívne pripravujeme projekt premeny Novák na tepláreň, aby sme mohli aj po ukončení prevádzky dodávať naďalej teplo pre mestá Prievidza, Nováky a ďalších odberateľov v okolí. Nepočítame so spaľovaním hnedého uhlia, ani s výrobou elektriny. Plánujeme si udržať existujúcich odberateľov, využiť výhodu existujúcej infraštruktúry a dodávať teplo.

V minulosti ste sľúbili zákazníkom odpoveď na otázku, ako im toto teplo zabezpečíte. S akým palivom počítate?
Najpravdepodobnejšia je kombinácia plynu a biomasy.

O akú biomasu pôjde?
Drevná štiepka.

Keď sa stavali prvé elektrárne na biomasu, spaľovanie dreva v elektrárňach ešte nebola kauza, ale teraz už je. Nebude to pre vás problém?
Mám veľmi rád hory a lesy a som presvedčený, že by sa v žiadnom prípade nemala na výrobu štiepky používať guľatina so zdravých stromov, iba odpadová biomasa. Nie som veľký fanúšik spaľovania biomasy na energetické účely, no pravidlá sú nastavené tak, že biomasa je ekonomicky
výhodnejšia ako iné palivá zaťažené cenou emisných povoleniek. Navyše, nebude to elektráreň, iba tepláreň. Aké iné možnosti máme? Teplo z plynu bez biomasy by bolo pre obyvateľov jednoducho drahé.

S možnosťou, že by sa ako palivo používal odpad, ste sa úplne rozlúčili?
Určite nie, je to trend v celej západnej Európe, Švédsku, Švajčiarsku a ďalších vyspelých krajinách. Na Slovensku na to nie je pripravená legislatíva a takýto projekt by sme do 2023 nestihli pripraviť.
S touto možnosťou stále pracujeme a vidíme ju ako možné finálne riešenie. Predpokladalo by to zintenzívnenie úsilia v oblasti recyklácie a separovania odpadov zo strany štátu aj samospráv. Hľadáme dlhodobé riešenie pre náš závod, aj pre odberateľov. Máme zamestnancov, ktorí sú kvalitní a pre ktorých chceme udržať zamestnanie. Máme infraštruktúru, ktorá sa dá zmysluplne využiť. Hľadáme riešenie, ktoré bude ekologické, dlhodobo udržateľné a pre odberateľov cenovo výhodné. Recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu medzi takéto možné riešenia patrí.

A tie spaľovacie zariadenia, komíny, chladiace veže – to sa všetko zbúra?
Niečo sa využije, ale určite nie staré bloky. Sú v takom technickom stave, že už dnes máme obrovské výpadky. Robíme už len investície do bezpečnosti, aby sa tam nič nestalo. Do rozvoja neinvestujeme vôbec, takže budú musieť byť rozmontované. Časť elektrárne možno využijeme ako centrum praktického výcviku pre odborné školy.

Aké máte plány s Elektrárňou Vojany na východnom Slovensku?

Vo Vojanoch môžeme používať iba uhlie z Ruska. Je to veľmi nákladné, lebo ho musíme voziť na dlhé vzdialenosti. Nárast ceny uhlia a emisných povoleniek je okrem toho vyšší, ako nárast cien elektriny. Tento rok sme preto elektráreň takmer neprevádzkovali a budeme musieť rozhodnúť, čo
s ňou urobíme. Hľadáme riešenie na jej konverziu na iné palivo. Chceli by sme v lokalite zostať, ale v súčasnom nastavení to je bez šance. Elektráreň dnes nie je dostatočne účinná, má drahé palivo a pri stúpajúcich cenách emisných povoleniek nie je konkurencieschopná.

Kedy tam prestanete spaľovať uhlie?
Teraz skôr skúmame možnosti, ako znížiť jeho objem. Dnes môžeme spolu s uhlím spaľovať 20 percent biomasy. Pozeráme sa na to, ako by sme až do 50 percent spaľovali alternatívne palivá, ktoré majú zhruba rovnakú výhrevnosť, ako uhlie, ale podstatne nižšiu cenu. Sme v štádiu testovania, meriame emisie a keď dostaneme výsledky, budeme vedieť viac.

Bude to tuhé alternatívne palivo? Konkrétne palivo vyrobené z odpadu?
Robíme asi päť typov rôznych pokusov. Vidíme istú šancu, že pre Vojany nájdeme riešenie, ale zatiaľ nevieme, ako to celé dopadne.

Čo pre biznis elektrární znamená, keď sa uvádzanie Mochoviec do prevádzky omešká o mesiac? Koľko vám to berie z tržieb a ziskov?
Zisky nestrácame, len sa nám posúvajú v čase. Bloky budeme prevádzkovať 60 rokov, takže toto obdobie sa len o niečo posúva. Jeden blok vygeneruje zisk približne 5 miliónov eur mesačne. Na tržbách je to približne 15 miliónov eur. Odďaľovanie prevádzky odďaľuje znižovanie dlhu. Keď sa
pozriete na naše výsledky a vývoj dlhu, ten bude síce ešte chvíľu rásť, ale po uvedení Mochoviec do prevádzky začne rapídne klesať. Odďaľovanie nemá na ekonomiku firmy fatálny dopad.

Ako dlho sa ešte môžu odkladať Mochovce, aby bol problém s dlhom udržateľný?
Naše zadlženie je už dnes extrémne vysoké, na úrovni 13-násobku EBITDA (zisk bez daní, úrokov a odpisov), čo je významne nad štandard priemyslu. Za zdravý sa považuje dlh na úrovni 3- až 4- násobku EBITDA. Pri firme našej veľkosti je ale normálne, že taký obrovský výdavok, akým je
stavba jadrovej elektrárne, musí posunúť ukazovateľ zadlženia na pár rokov do extrému. Napríkla francúzska EDF má 58 jadrových elektrární, výstavba ďalšej sa pri ich veľkosti zásadne neprejaví, ale my sme omnoho menšia firma. Na druhej strane, za štyri roky budeme zase mimoriadne zdravá firma s EBITDA na úrovni jednej miliardy a veľmi nízkym zadlžením. Potom budeme musieť hľadať investičné projekty. Aj banky,
ktoré nám dnes na stavbu poskytujú úvery, vedia, že len čo bloky spustíme, veľmi rýchlo sa dostaneme z kritického zadlženia von.

Z pohľadu bánk, aký odklad spustenia Mochoviec je ešte v poriadku a čo je pre ne hraničný termín?
Niekoľkomesačné oneskorenie nie je závažné. Závažné by bolo, ak by sme bloky nikdy nespustili. Vtedy by firma nemala silu na to, aby vedela v zmysluplnom čase splatiť dlh. Ale takýto scenár nepripúšťam. Očakávame, že tretí blok bude technicky pripravený na zavážanie paliva na konci novembra, ak všetko pôjde podľa plánu. Musíme dotiahnuť ešte niekoľko testov a opraviť niektoré zistenia, čo by sme mali zvládnuť do konca roka. Potom nám bude môcť Úrad jadrového dozoru (ÚJD) vydať potrebné povolenia na uvádzanie do prevádzky.

Ako to môžu ohroziť mimovládne organizácie?
Očakávame, že sa voči povoleniam odvolajú protijadroví odporcovia z Rakúska. Pre nich je to posledná príležitosť podať námietky a pokúsiť sa projekt zastaviť alebo aspoň oddialiť spustenie. Úrad jadrového dozoru sa bude musieť ich námietkami zaoberať, čo potrvá 4 až 5 mesiacov. Palivo
budeme môcť zaviezť až po vydaní právoplatného rozhodnutia. Pri prvých dvoch blokoch Mochoviec to fungovalo úplne inak. Pamätníci mi vraveli, že elektráreň bola dokončená v piatok a palivo sa zavážalo v nedeľu. Teraz máme viac ako polročný posun kvôli prísnej legislatívne.

Tento rok sa zvýšil rozpočet Mochoviec z 5,4 na 5,7 miliardy. Ako sa vám tieto peniaze míňajú a koľko vám ešte zostáva?
Keď sa zvyšuje rozpočet, neznamená to, že máme peniaze minuté, ale že je s dodávateľmi potrebné zmluvne dohodnúť pokračovanie prác na ďalšie obdobie. Reálne sme doteraz zazmluvnili 5,4 miliardy.

Aká náročná na peniaze je etapa, v ktorej sa nachádza tretí blok, keď už je hotový a len sa opravuje? Koľko vás to stojí mesačne?
Všetky technológie sú už tam, takže je to najmä o ľudskej sile. Stále máme na stavbe tritisíc ľudí, približne polovica z nich pracuje na treťom, druhá polovica na štvrtom bloku, kde ešte prebiehajú stavebné práce. Priemerné mesačne náklady na jeden blok sú 17 – 18 miliónov eur.

Je to zvládnuteľné bez ďalšej pomoci zo strany akcionára?
Teoreticky áno, ale finančná spoluúčasť akcionára je najmä požiadavka zo strany bánk. My vďaka vyšším cenám elektriny generujeme taký cash-flow, že by sme záväzky vedeli splácať, no banky sa obávajú, že ak by ceny elektriny klesli, potrebovali by sme ďalšie peniaze od nich. Preto keď nám
schvaľovali zvýšenie rozpočtu o 270 miliónov, schvaľovali zároveň aj 270-miliónovú pôžičku od akcionára Enel. Pri aktuálnych cenách elektriny financovanie nie je problém. Spravili sme aj ďalšie dobré veci – podarilo sa nám urobiť vynikajúcu investíciu v obchode s emisnými povolenkami, na ktorej sme zarobili cez 80 miliónov eur. Náš cash-flow je aj preto dnes oveľa lepší ako v čase, keď sme uzatvárali zmluvy s bankami, kedy boli ceny 32 eur za megawatt hodinu. Dnes sú na úrovni 50 eur.

Ceny elektriny stúpli už v roku 2017. Kedy presne ste na tom začali profitovať?
Prejavilo sa to prvýkrát v roku 2019, v ďalších rokoch to budeme cítiť ešte viac. Elektrinu predávame na tri roky dopredu, preto sa vývoj cien prejavuje v našich výsledkoch s časovým oneskorením. Je to výborný nástroj, keď ceny klesajú. Pokles cien po roku 2009 sme vďaka tomu
dokázali trochu tlmiť. Zároveň ale platí, že keď teraz cena stúpa, v našich výsledkoch sa to prejaví neskôr.

Pre tento rok ste plánovali, že vám stúpne zisk EBITDA z 300 miliónov o 140 miliónov. Darí sa vám to?
V tých 140 miliónoch sme už rátali aj s predajom elektriny z tretieho bloku Mochoviec, ktorý ale v tomto roku nebude mať žiadnu výrobu. Pri zvyšných elektrárňach sa držíme plánu, napriek tomu, že je vzhľadom na veľmi suchý rok o niečo nižšia výroba z vodných elektrární. Tento výpadok sme dohnali napríklad úsporami a obchodovaním s emisnými povolenkami.

Naša EBITDA by mala v nasledujúcich rokoch rásť. Keď nabehnú Mochovce a veľkoobchodné ceny elektriny sa neprepadnú podobne ako počas predchádzajúcej krízy, tak o pár rokov budeme určite jednou z najziskovejších firiem na Slovensku. Zásadný vplyv na to má vývoj cien elektriny na burzách. Vyrábame ročne 17 miliónov megawatthodín elektriny, preto zvýšenie ceny elektriny o jedno euro pre nás znamená navyše 17 miliónov eur na tržbách. Keď k tomu prirátate 7 miliónov
megawatthodín z dvoch rozostavaných blokov Mochoviec, je to už 24 miliónov eur. Na druhej strane, keď cena klesne, pocítime to rovnako výrazne.

Neškodí vám, že celková spotreba elektriny klesla?
To sa neprejaví tak rýchlo. Zatiaľ je to pár mesiacov, čo klesá spotreba. Horšie by bolo, keby ten trend pokračoval dva-tri roky. Výroba na Slovensku je stále hlboko pod spotrebou. Cena na Slovensku však nie je určovaná dopytom a ponukou na Slovensku. Sme súčasťou väčšieho trhu,
ktorý tvorí aj Česko, Nemecko a Maďarsko a na naše ceny má vplyv napríklad aj vývoj vo Francúzsku či na Balkáne.

Ale spotreba klesá v celom regióne. Aký ďalší vývoj v ekonomike vám to ukazuje?

Zaznamenávame medziročný pokles spotreby elektriny na Slovensku na úrovni 1,3 percenta. Nie je to veľa, ale signalizuje to určitý problém v ekonomike.

V elektrárňach vidíte nielen aktuálny vývoj spotreby, ale zároveň máte prehľad o tom, ako sa obchoduje s elektrinou na ďalšie obdobia. Kam sa ceny uberajú?
Predávame na tri roky dopredu a ceny sú dnes stabilné. Z dlhodobého pohľadu sú však dosť volatilné, pretože závisia od vývoja cien uhlia, plynu a emisných povoleniek. Ceny uhlia sú do značnej miery ovplyvnené vývojom globálnej ekonomiky, najmä v Ázii, ceny povoleniek ovplyvňujú
politické rozhodnutia, aj vývoj na trhu. Povedať, kde bude cena o štyri roky, je teda veľmi ťažké. S ich súčasnou úrovňou sme ale spokojní, preto kontinuálne predávame na tie tri roky dopredu. Je pravda, že ceny sa odhadujú na také dlhé obdobie dopredu ťažko.

Skôr ma ale zaujíma, či sa nezmenilo správanie obchodníkov a koncových spotrebiteľov v tom, že očakávajú pokles spotreby, a že nebudú nakupovať toľko dopredu, ako v minulých obdobiach?

Finálnym zákazníkom predávame úplné minimum. Predávame najmä na veľkoobchodnom trhu v Nemecku, kde je dostatočná likvidita. Zákazníci dnes skôr hľadajú cesty k zníženiu vlastnej spotreby, ako by mali špekulovať na trhu s elektrinou. Na to treba skúsenosti a kvalitné know-how, ak sa správne neodhadne vývoj, môže to dopadnúť naozaj zle S Petrom Uhríkom z ÚJD sme si podrobne prešli najzávažnejšie technické nedostatky v Mochovciach. Potom sa ale objavil nový problém s nekvalitnými signalizačnými káblami, ktorý má spôsobiť ďalší časový sklz.

Máme teraz čakať, že sa priebežne budú objavovať nové a nové poruchy, ktoré budú neustále prevádzku odďaľovať?
Sme v štádiu, keď sa veci testujú, čiže je normálne, že sa objaví niečo, čo nefunguje. Ináč by nebolo treba testovať. Tých káblov na treťom bloku nie je veľa, je to práca približne na tri týždne. Tým pádom to nie je také významné ani z pohľadu financií. To, že občas treba vymeniť ventil, je
prirodzené. Je to dôkaz, že si naši pracovníci na stavbe aj inšpektori ÚJD robia svoju prácu dobre. Keby sme nemali žiadne chybové hlásenia, skôr by som bol nervózny z toho, či funguje kontrola.

Keď bude tretí blok pripravený na konci novembra, čo bude nasledovať?
Už 27. novembra bude na stavbe takzvané miestne zisťovanie. To je veľmi dôležitý krok. Na prelome novembra a decembra príde misia Pre-OSART Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu MAAE, ktorá bude preverovať, ako sme pripravení na prevádzku. Po nej bude nasledovať
predprevádzková kontrola Asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO.

Akým tempom sa odstraňujú chyby?
Na kábloch robíme 24 hodín denne sedem dní v týždni. Zazmluvnili sme dodávateľa, ktorý robí aj nočné smeny a v priebehu troch týždňov budú tieto signalizačné káble vymenené.

Obe misie prídu, keď už bude tretí blok hotový a zároveň pred zavezením paliva?
Misia MAAE príde na prelome novembra a decembra. Vtedy budeme robiť posledný náhrev a opakovať niektoré testy z horúcej hydroskúšky. WANO príde na začiatku budúceho roka, keď už bude elektráreň úplne pripravená.

Aktivisti preniesli svoju iniciatívu proti Mochoviam aj do vysokej politiky v Nemecku a Rakúsku. Darí sa vám to ustáť?
Zatiaľ áno. Ten tlak sa však veľmi pravdepodobne zvýši vydaním povolenia na zavezenie paliva. Vtedy si všetci uvedomia, že ideme do finále a že je to posledná príležitosť pokúsiť sa to ovplyvniť. No žiaden tlak zo strany Rakúska by nemal ohroziť náš plán zaviezť palivo do reaktora. Rozhodnutie je výlučne v rukách Slovenska a slovenských štátnych orgánov. Osobne považujem ÚJD za jeden z najkompetentnejších orgánov v tejto republike a som presvedčený, že rozhodnutie nám vydajú iba vtedy, keď si budú stopercentne istí, že elektráreň je pripravená. Myslíme si, že zatváranie jadroviek v Európe je fatálna chyba, ktorá vedie k zvyšovaniu emisií CO2,
odsúva ukončenie spaľovania fosílnych palív a významnou mierou vedie k oslabovaniu snáh o záchranu klímy. Jadrové elektrárne v Európe dnes vyrábajú násobne viac elektriny ako veterné a solárne a prakticky bez emisií. Krajiny s vysokým podielom jadra ako Francúzsko alebo Švédsko
majú v elektroenergetike najnižšie emisie. Na rozdiel od Nemecka, ktoré patrí v EÚ k najväčším znečisťovateľom. Preto keď počúvam niektorých protijadrových aktivistov, ktorí žiadajú zatvoriť jadrové elektrárne, nerozumiem, čo vlastne chcú – či reálne bojovať proti otepľovaniu klímy a za životné prostredie, alebo iba zatvárať jadrovky.

Čo robíte preto, aby ste tento tlak ustáli?
Zostaňme najskôr doma. Každý rok máme v Mochovciach rokovanie parlamentného výrobu, kde poslancom ukazujeme, v akom stave je elektráreň, a to aj za účasti jadrového dozoru a dodávateľov. Na mesačnej fáze máme riadiaci výbor, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia ministerstva hospodárstva, ÚJD, bánk, dodávateľov aj akcionárov, kde sa preberá status projektu, progres a prípadné riziká. S Rakúskom už roky bežia bilaterálne stretnutia, kde si experti z oboch krajín na úrovni ÚJD,
ministerstiev hospodárstva, životného prostredia a nás vymieňajú veľmi podrobné informácie. To je dobrá spolupráca. Aj preto, keď bola prezidentka Čaputová nedávno u rakúskeho prezidenta, ten konštatoval, že napriek výhradám rakúskej strany voči jadru, oceňuje, že sme transparentní a poskytujeme informácie. Rakúšania nás napríklad požiadali, aby mohli mať svojho pozorovateľa v misii Pre-OSART a my sme
im vyhoveli. Na odbornej úrovni je komunikácie dobrá, na druhej strane je tu úroveň politická, kde sú rakúski politici pomerne úspešne tlačení aktivistami, ktorých cieľom je boj proti jadru všade vo svete.

Už ste hovorili, že technické nedostatky v Mochovciach sú ľahko odstrániteľné. Mohli by ste povedať, ktorý problém je najväčší, aby si naši čitatelia vedeli predstaviť, čo sa tam momentálne deje?
To sa takto nedá povedať. Je tam niekoľko paralelných vecí a všetky musia prebehnúť v požadovanej kvalite a v čase. Je to vyriešenie káblov, opakovaný náhrev a zopakovanie niekoľkých testov z horúcej hydroskúšky a odstránenie zostávajúcich vád a nedorobkov. V médiách ste určite zachytili, že máme problém so získaním výstupov od niektorých subdodávateľov. Ale to sú štandardné veci. Verím, že nič nové sa už neobjaví a nič už spustenie neodsunie.

Ste teraz, keď je finančná situácia elektrární napätá, na dodávateľov prísnejší?
Pri dokončovaní akejkoľvek stavby musíte dodávateľov často skôr motivovať, aby vám neušli na inú zákazku, respektíve, aby robili na 100 percent aj v záverečných fázach. Nemôžete ich priškrtiť, ale musíte mať motivačný nástroj. Či sme prísnejší a dôslednejší pri kontrole nákladov? Myslím si, že áno.

Do čoho budete investovať, keď vám klesne dlh a stúpnu zisky?
Po spustení tretieho bloku musíme začať nad tým uvažovať a po spustení štvrtého musíme konať. Akcionári sa budú musieť dohodnúť na použití dividend, my budeme musieť byť pripravení realizovať dobré investície, ktoré by vytvárali ďalšie hodnoty.

Aké sú možnosti na Slovensku?
V nasledujúcich dvoch rokov bude tender na 50 MW obnoviteľných zdrojov, čo je pre nás pomerne málo. Tým, že sa Slovensko stane vývozcom elektriny a aj vzhľadom na ceny na trhu dnes nevidím priestor na ďalšiu jadrovú elektráreň.

Takže scenár je, že Slovenské elektrárne budú investovať v zahraničí?
To už ideme ďaleko. Najskôr spusťme Mochovce a potom sa budeme rozhodovať, čo ďalej.

Budete mať záujem viac investovať do obnoviteľných zdrojov, ktorých máte dnes málo?
Do spomínaného tendra na 50 MW by sme asi nešli, lebo budeme stále spúšťať Mochovce. Nebudeme mať inžiniersku kapacitu a nebolo by to možné ani pre náš vysoký dlh. Zároveň si myslím, že pôjde o veľa malých projektov, takže je otázka, či tam budeme vedieť konkurovať. Na druhej strane, už dnes investujeme do energetickej efektívnosti, pretože to dáva zmysel a prináša slušnú návratnosť. Pokiaľ ceny elektriny porastú, porastie aj dopyt po týchto službách.

Zdroj: edennikn.sk