PARS ARTEM – Linda Chopin

So znepokojením vnímame kauzu jednej z členiek nášho združenia, spisovateľky Lindy Chopin. Táto autorka dlhodobo patrí k špičkám slovenskej ženskej literatúry pre svoju odvahu načrieť do hlbín ženskej sexuality a priniesť svojim čitateľom zážitok v podobe psychologickej sondy do erotického prežívania žien.

V čase, keď na knižných pultoch kráľujú rôzne knihy typu Fifty shades od Grey a na televíznych obrazovkách možno vidieť sexuálne scény v masovo rozšírených seriáloch a filmoch, označiť tvorbu Lindy Chopin za škodlivú s mravne zlým dosahom na čitateľov, považujeme za tvrdý nátlak na slobodnú tvorbu spisovateľa, ktorý nemá v dnešnej dobe obdobu a miesto. Obzvlášť nás znepokojuje, že toto tvrdé odmietnutie tvorby Lindy Chopin vzišlo z radov komunálnych politikov.

Je to konanie z hľadiska politickej moci, proti čomu ostro protestujeme. Vlastné skúsenosti sú nám dostatočným dôkazom, ako takáto šikana dokáže zasiahnuť pracovnú aj rodinnú oblasť života spisovateľa.

Ohradzujeme sa proti nátlaku na slobodu tvorby z akejkoľvek strany, či sa jedná o politiku, alebo náboženstvo. Pars Artem združuje internetových autorov bez ohľadu na ich náboženské či politické presvedčenie. Vždy bude brániť slobodu ich prejavu.

Ondrej Kalamár – Ja osobne som za slobodu prejavu, proti akejkoľvek cenzúre, nech si vyberie sám čitateľ. Čo sa týka diel autorky Linda Chopin, jej diela možno zaradiť medzi erotickú literatúru, ale rozhodne nie pornografickú. O tom svedčí to, že jej diela majú oveľa hlbší význam práve svojim filozofickým nadhľadom, ale hlavne jej veľká obľúbenosť medzi ženskými čitateľkami. A hlavne – moderným inkvizítorom nevadia diela, kde sa vraždí, kde je plno násilia, knihy o mafiánoch, nie, tie sú podľa nich v poriadku. A nevadilo by im, keby podobnú literatúru, ako Linda Chopin písal muž. Nie, im vyslovene vadí, že si niečo takéto dovolila žena!

Zuzana Kuglerová – Pán poslanec zrejme nie je v literatúre vôbec zbehlý, a vlastne v kultúre celkovo, pretože vychádzajú knihy ďaleko ťažšieho kalibru a na obrazovkách sa to sexom priam hemží. Autorkine psychologické sondy do erotického a sexuálneho prežívania ženy majú svoje opodstatnenie v literatúre, a hoci sú v nich aj popisy sexuálnych praktík, od porna majú ďaleko. Ale možno je pán poslanec nejaký ťažký cirkevný puritán, alebo inak trafený, ale taký druh ľudí je tiež na niečo dobrý. Zobudí ostatných okolo neho. Inak, k tomuto vydáme oficiálne stanovisko ako Pars Artem, lebo autorka je naša členka a po našich členoch nikto nebude štekať bezdôvodne. Ak má politika, hoci aj komunálna diktovať, čo a ako má spisovateľ písať, tak je to uplatnenie stanoviská moci. A voči tomu ako riaditeľka PA protestujem a požadujem odstúpenie takého človeka z politiky.

Predseda OZ Pars Artem, Ondrej Kalamár
Riaditeľka vydavateľstva Zuzana Kuglerová

Ďalšie vyjadrenia :

Miroslav Kapusta – Toto mohol povedať či napísať iba jeden puritán! A ako sa nie raz ukázalo, za maskou takýchto sa skrýva najviac utajených zvrhlíkov.

Vlado Javorský – Najskôr sa potláčajú tie myšlienky, ktorým istá skupina mocných nerozumie. Ja za autorkou stojím, lebo viem čo to je totalitná cenzúra. Zakázali mi humoristické pásmo, lebo som písal o psíkovi, čo si zarába na daň…zakázali moju historickú drámu o páde Byzancie, a nástupe Osmanskej ríše…Do trezoru šupli film Dámy na koľajniciach/rež.Jan Genserek/ kvôli hudbe! Súčasťou filmu bola hudba od Quinnov…a mohol by som pokračovať. Teda, má moju úctu, lebo sa jej boja! Pornografia je iba v hlavách mocných, čo dokážu celý národ doje… Rád sa k nej pripájam…Mgr.art. Vlado Javorský

Milada Capová – Mať autorkinu trpezlivosť a prehľad, spísala by som skutočné príbehy obetí sexuálnych deviantov v cirkvi. Literatúra je zrkadlo, ktoré ak sa podarí farizejom rozbiť, prinesie sedem rokov kultúrneho nešťastia a demagogie.
Čo tak životopisy svätcov,plné psychopatického fanatického sebatrýznenia, citového vydierania a zastrašovania?
S telom a jeho potrebami sa rodíme.
Demagógiu si vyberáme.
Náboženská literatúra má byť zrkadlom slobodnej vôle a hĺbky hľadania.
Môj muž je profesor teológie a rukami mi prešlo všeličo.
Knihu,ktorú nechcem čítať,nečítam…
Mimochodom, sám sv.Ján Zlatoústy prirovnal blaho spojenia s Bohom k večnému orgazmu…Farizejstvo je otcom všetkých krutostí…

Milan Pinzik – Knihy, ktoré autorka píše spĺňajú základný atribút pre ktorý spisovateľ píše – majú sa čítať…niekto píše o zvieratách, niekto o vojne niekto rozprávky…ona píšeš o láske a ozajstná pravá a silná láska nie je možná bez sexu…len pokrytec si otiera svoju smutnú a zbytočnú existenciu o umelcov, ale na to je jednoduché vysvetlenie:nechápe konzekvencie , nepozná lásku nepozná šťastie a to len preto že číta málo prípadne len obmedzený žáner…taký človek nesmie mať šancu ovplyvňovať umenie lebo skončíme ako zakomplexované tupé tiene bez tváre duše a lásky…umeniu sa nesmú strihať krídla!!!! A autorka nech píše, nech máme možnosť ešte dlho čítať o láske ktorú dáva tomuto svetu…

Jozef Bednár – Len toľko – že mám rád práve tých autorov, ktorí mňa ako čitateľa ale aj celú spoločnosť “zvliekajú z kože”. A k nim radím Orwella, Dostojevského, Slobodu…

Ivan Brožík – novinár – Všetci chcú spájať voličov, akoby sa pod tým prídomkom skrývalo čosi fajnovejšie, ako “iba” volič. Politik je politikom tým, ako žije, ako sa správa… Nie preto, že sa vyhlási za politika a má dojem, že získal glejt akéhosi nadčloveka.
Nadpolitika.
Ubermenscha.
Politik by mal byť človek milujúci, chápajúci, pomáhajúci, nesebecký, rozdávajúci, tolerantný, múdry, bez ohľadu na to, ako často spína, alebo nespína ruky v kostole. Byť politikom znamená nie iba politizovať, ale pracovať.

Vyjadrenie samotnej autorky k videu, ktoré natočil pán poslanec Balogh – Literatúra by mala zvliekať z kože. Problém, že jej samozvaní umelci, akým je pán poslanec Balogh nerozumejú je v tom, že sa nenaučili čítať s porozumením. Video bolo poslané všetkým, ktorí niečo v skutočnom umeleckom svete znamenajú, ktorí majú meno a ktorí bojujú za ideály a lepší a múdrejší svet, chápu pseudonymy, rešpektujú a nezasahajú do osobného života. Byť komunálnym politikom znamená vedieť “pobiť sa” múdro a šikovne s názormi na poslaneckú prácu, ale nie spôsobom, že sa útočí na súkromie. To robí mafia s novinármi a autormi, ale na mafiu pán poslanec tiež nedozrel. Ani rozumom, ani silou. V umeleckom svete sa umelecké mená rešpektujú, to je rozdiel medzi skutočným a samozvaným umelcom, že sa pravidlá rešpektujú a chápu.